Fundamentálnych kresťanov, ktorí berú Bibliu ako doslovné zjavenie pána tohto sveta, je na svete až príliš veľa. Možno nie v našich končinách, no napríklad v USA verí v biblickú dokonalosť vyše 35% ľudí. To znamená, že 120 miliónov Američanov vidí "Veľký tresk" časovo v období dva a pol tisíc rokov po tom, ako sa Mezopotámci naučili variť pivo. 🍺
Človek, ktorý mal za manželku 6-ročné dieťa a ktorý toto dieťa od deviatich rokov zneužíval (šítski fundamentalisti v Iráne podľa tohto úžasného vzoru znížili vekovú hranicu pre pohlavný styk na 9 rokov 😠).
Dávnejšie som narazil na meme obrázok, ktorý sa mi často vybavuje. Šlo v ňom približne o toto:Rozhovor pri obede v Iráne:
Fundamentálni kresťania majú vždy plné ústa TRADIČNÝCH a hlavne PRIRODZENÝCH rodín, ku ktorým asi patrí aj obmedzovanie práva ženy rozhodovať o vlastnom tele i pripravenosti na deti. Niektorí by asi najradšej boli, keby podľa Pavlovho Listu Korinťanom ženy na verejnosti radšej ani nemukli a ak by sa chceli niečo dozvedieť, tak by sa poslušne a...
Niektorí ľudia argumentujú, že náboženstvá by boli užitočná vec - dokonca až nevyhnutná pre ľudstvo - aj keby v nich bolo všetko účelovo vymyslené.
Údajne, aj keby pri náboženstvách šlo iba o túžobné priania a nič viac (a my dobre vieme, že to tak je), tak je predsa len dobré, že tieto náboženstvá existujú, lebo ľuďom dávajú morálne...
Sú ateisti bez Bohom diktovaných pravidiel a limitov nemorálni? Všeobecné štatistiky a zastúpenie veriacich a ateistov vo väzniciach jasne ukazujú, že takáto korelácia neexistuje (skôr naopak).
Čo je na náboženstvách zlé (väčšine z nich)? Presne to isté, čo aj na mnohých iných ideológiách: Dogmatizmus a rozdeľovanie ľudí. Rozdeľovanie na my a oni. My tí dobrí a oni tí zlí. Jední si zaslužia odmenu a druhí smrť či večné zatratenie.
30. September bol medzinárodným dňom rúhačstva (International Blasphemy Day), ktorý bol oficiálne zavedený v roku 2009 ako pripomienka na publikáciu karikatúr Mohameda v Dánskych novinách Jyllands-Posten rovnakého dňa roku 2005. Niektoré karikatúry boli prevydané aj v nórskych, nemeckých či francúzskych novinách.
"Tak povedz - prečo tu sme? Prečo je tu vesmír?"
Príbeh o Abrahámovi a jeho ochote obetovať vlastného syna Izáka (aj keď v moslimskom svätom písme je to však iný Abrahámov syn - Izmael) je jedným z morálne najúbohejších príbehov, ktoré si človek môže vymyslieť a aj tak patrí paradoxne Abrahám k tým najospevovanejším a najcnostnejším Božím mužom.