Viera v Boha vs. skutočné poznanie

Aké božstvá sme si vymysleli a aké vlastnosti sme im dali

Veľké množstvo ľudí na celom svete sa viac či menej pravidelne modlí a svoje božstvo o niečo žiada. Prajú si pritom často bežné veci, ktoré sa štatisticky tak či tak s určitou pravdepodobnosťou dokážu uskutočniť. A ak sa im potom želanie splní, "vedia", že ich práve božstvo v jeho nekonečnej všemocnosti a dobrote konečne vyslyšalo.

Boh, ktorého sme si vytvorili je zrkadlom nás samých. Preto je napríklad judeo-kresťanský Hospodin netolerantný, sexistický, homofóbny a krutý. Barbarský a dobovo obmedzený ako ľudia, ktorí ho stvorili.

Viera v absolútnu (tzv. "vyššiu" a vedecky netestovateľnú) pravdu je špeciálny typ viery, ktorú prezentujú teisti rôznych náboženstiev. Je braná ako cnosť a údajne ju netreba (dokonca i nemožno) podložiť dôkazmi.

Väčšina ľudí tohto sveta verí v tú či onú verziu posmrtnej odmeny a trestu a formujú svoje životy na základe tejto viery. Len v USA verí na posmrtný život vyše 90% ľudí. 👻 Spoliehajú sa na túto vieru a znevažujú tým hodnotu života, ktorý máme teraz - jediného života o ktorom vieme, že je reálny ❣️

Často sa mi pri diskusiách stávalo, že aj po desiatkach predložených protiargumentov, na ktoré nedokázal oponent vecne odpovedať a preskakoval z nedokončenú diskusie radšej na novú tému (ktorú opäť nedokončil), nakoniec skonštatoval:

Myslím, že sme už dosť vyspelý druh a máme konečne dostatok správnych odpovedí (aj keď prirodzene nie na všetko), aby sme konečne túto fázu vývoja homo sapiens opustili. Fázu, ktorá bola závislá na poverách a náboženstvách. 📿

Akokoľvek milo sa snažíte veriacemu vysvetliť, že to, čomu verí je detská rozprávka, ktorú autor nanešťastie zabudol na titulnej strane označiť za fikciu nevhodnú pre príliš poverčivých, vždy budete za obmedzeného jedinca, čo nechápe vznešenosť viery.