Jaskynný človek v nás.
"Jedno musí byť povedané jasne
a priamo. Náboženstvo pochádza ešte z doby ľudskej prehistórie, kedy nikto
nemal ani najmenšie poňatie o tom, čo sa to tu vlastne deje."
Christopher Hitchens.
My už však dnes máme dostatočne
jasný obraz o tom, ako sme sa sem dostali. Dostatočný na to, aby v ňom nebolo
miesto pre všemohúcich stvoriteľov počúvajúcich modlitby.
Jaskynní ľudia si vymysleli náboženstvá, aby čo najjednoduchšie zodpovedali otázky, ktoré ich trápili. Nezáležalo na tom, či sú odpovede pravdivé. Stačilo, že SÚ a že uspokojujú.
Po dobu asi 94% existencie nášho druhu sme boli jaskynnými ľuďmi. Boli sme zberači a lovci. Viac než 99,5% existencie nášho druhu sme nemali žiadne relevantné vedecké metódy na vysvetlenie nášho sveta a preto sme spoliehali na božstvá, mágiu, nadprirodzenosť a povery.
Spôsob pozerania sa na svet jaskynného človeka nám pomohol prežiť a dopracovať to až do štádia prežitia. Viera je pre nás prirodzená. Skepticizmus a vedecké poznávanie sveta nie sú nášmu druhu prirodzené. Sú obtiažne a menej pohodlné. Náš mozog vždy fungoval na princípe asociatívneho učenia sa, hľadaní vzorov, prepájaní bodov. Veľmi radi opakujeme vzory, ktoré ani nemajú racionálne vysvetlenie, a to len preto, lebo sme sa naučili, že občas to pri takomto opakovaní funguje. Preto existujú talizmany pre šťastie, preto existujú povery a preto existuje náboženstvo.

S týmito predkami, ktorí museli robiť rýchle rozhodnutia a zakladali svoje životy na ľahkých a nepremyslených rozhodnutiach, tvoríme jeden druh, čo znamená, že sú nám aj napriek takmer 200 000 rokom vývoja veľmi podobní a podľa najvšeobecnejšej definície slova 'druh' by sme s nimi dokázali splodiť potomkov. Mali rovnaké pocity, rovnaké vnímanie okolia, rovnako sa snažili prísť na to, čo tu robia a ako funguje svet. Správne objektívne metódy hodnotenia, vedecké dokazovanie či chápanie neintuitívneho im však chýbalo.
Poznanie sveta však postúpilo a vďaka Newtonovi nepotrebujeme udržovateľa vesmíru, či vďaka Darwinovi nepotrebujeme tvorcu komplexného života. Naše poznanie postupuje rapídne vpred. Náš rozum však zaostáva a vzdoruje novému. Potreboval čas.