Viera v posmrtný život a mučedníctvo.

29.07.2019

Väčšina ľudí tohto sveta verí v tú či onú verziu posmrtnej odmeny a trestu a formujú svoje životy na základe tejto viery. Len v USA verí na posmrtný život vyše 90% ľudí. Spoliehajú sa na ňu a znevažujú tým hodnotu života, ktorý máme teraz - jediného života o ktorom vieme, že je reálny. Ak by to bolo len o plytvaní času na modlitby a pokánie a snahy dobrými skutkami dosiahnuť vytúženú odmenu, tak by sa nedalo veľa namietať. Je to smutná skutočnosť (že ľudia potrebujú ilúziu k etickému správaniu), no z istého pohľadu aj pozitívna - aspoň pre spoločnosť, v ktorej by ináč vyčíňali ľudia, ktorí nevedia dôjsť sami na to, že páchať zlo sa nesmie aj z iného (racionálneho) dôvodu, než len kvôli strachu z večného trestu.

O zlých následkoch takejto viery nehovorím len v spojitosti s vyskratovanými psychopatmi, ktorí vďaka svojej predstave chcú umožniť svojim blízkym rýchly prechod do sveta zosnulých podľa vzoru Abraháma, ktorý takto chcel obetovať svojho syna. Jedna z mnohých takýchto udalostí sa stala aj tento týždeň v Británii, kde matka utopila a spálila svoje štvorročné dievčatko po rozhovore s anjelmi, ktorí ju presvedčili, že sa jej dcérka narodila pre Ježiša a ten na ňu už čaká a preto ju musí umyť v studenej vode a potom upáliť. Tak aj urobila. A vôbec to nevykonala z nenávisti, ako niektorí rodičia vraždiaci svoje deti. Ona to urobila Z LÁSKY K NEJ a z túžby vyslobodiť ju.

Nie len schizofrenici s indoktrinovanou predstavou existencie neba a pekla sú nebezpeční. Aj mentálne úplne zdraví, vzdelaní a neukrivdení ľudia dokážu pri plnení svojho svätého poslania vykonávať hrozné veci s rizikom či dokonca cieľom obetovania vlastného života a vidinou lepšieho posmrtného života. Presne to je podstatou mučedníctva. Nie je ním obeta za lepší svet v ktorom žijeme, ale obeta s vidinou odmeny a pochvaly od samotného tvorcu sveta. Samovražední útočníci v lietadlách atakujúci World Trace Center a Pentagon v roku 2001 neboli nepríčetní či duševne chorí pacienti. Boli to vysoko vzdelaní ... náboženskí fanatici. Fanatici, ktorým bolo vysvetlené, že život po smrti bude krásny a ich údy nepretržite stoporené, ak sa obetujú pre svoje náboženstvo.

Veľmi názorne to raz potvrdil jeden stúpenec Talibánu, keď sa takto vyjadril:

"Ľudský život má hodnotu len medzi vami svetskými materialistickými mysliteľmi. Pre nás je ľudský život iba bezvýznamným kúskom našej existencie. Našim skutočným cieľom je posmrtný život. My nie len veríme, že exituje. My vieme, že je. Smrťou život nekončí. Je to len začiatok existencie vo svete omnoho krajšom než je tento. Ako viete, urdské slovo pre smrť je 'intiquál', čo znamená 'premiestnenie' a nie 'koniec'.

Ráj je pre tieto čisté duše. Dokiaľ nezhrešili... Ešte neboli skazené. My sme neukončili ich životy. My sme im dali nové životy v raji, kde budú milované viac, než si dokázali predstaviť. Budú odmenené za svoje mučedníctvo. My sme sa obetovali ako mučedníci s nimi. Posledné slová, ktoré počuli bolo zvolanie Takbír 'Alláhu Akbar'. Sám Alláh všemohúci vraví v sútre Ál Imrán, že nie sú mŕtvi. Nikdy nepochopíte. Ak je vaša viera čistá, nebudete ich oplakávať, ale oslavovať ich príchod do raja."

Tento výňatok bol uvedený v knihe "Islam a budúcnosť tolerancie". Je skvelým príkladom toho, ako sa môže nepodložené túžobné očakávania prehnane okrášlenej predstavy života po smrti zmeniť na chorobné ospravedlnenie zabíjania nevinných - ako v tomto prípade detí.

Mučedníctvo nie je výsadou islamu. Kresťania sa tiež majú čim pochváliť. Aj keď život oslavujú ako najvyššiu hodnotu, mučedníctvo - teda smrť za vieru je vysoko ospevovaným konaním, ktoré predstavuje vrcholný akt svedectva viery v Krista. Samozvaným mučedníkom bol napríklad aj Paul Hill, ktorý v roku 2003 zavraždil doktora z interrupčnej kliniky a jeho osobného strážcu. Bol odsúdený na trest smrti, no pred smrťou mal očividne dobrú náladu a cestou na popravu vykrikoval "V ráji ma čaká veľká odmena. Už sa teším na tu slávu." Pritom nabádal ostatných, aby pokračovali v jeho skutkoch. Je jedno, čo ho niekto považuje za psychopata alebo nie. On sa považoval za morálny vzor vedený Božou vôľou. Bol zbožný a jeho viera mu vravela, že toto konanie je morálne správne. A vďaka túžobne očakávanej odmene stratil zábrany i strach.

Ako povedal Bertrand Russell "Mnoho ľudí radšej zomrie, ako by sa mali zamyslieť." Považovať vieru v posmrtný život za pravdivú len preto, lebo mi to vraví moje náboženstvo a obetovať kvôli tomu čas, peniaze či energiu, ktorú by človek mohol venovať na budovanie lepšieho života pre seba a okolie už v tomto živote, je smutný cieľ existencie. Ale ľudia míňajú svoj čas a energiu na rôzne blbosti. Je to otázka chuti a priorít. Ak je toto "zmysel života" veriaceho, tak nech. Avšak nech ho nepretŕčajú ako hodnotný cieľ života aj tým, ktorí sa rozhodli planých ilúzií vyvarovať. Pevne verím, že väčšina ateistov si vie nájsť lepší zmysel života než je príprava na imaginárny svet.