Je kresťanstvo postavené na podivných mozgových príhodách?

30.07.2019

Na čom sú postavené základy kresťanstva? Očividne na zopár podivných mozgových príhodách - ak nechcete veriť skôr tomu, že to bolo jednoducho klamstvo na upútanie pozornosti či dosiahnutie vlastných cieľov.

Skeptický človek sa totiž na príbehy o zázračných zjaveniach v Biblických príbehoch pozerá nedôverčivo. Medzi príbehy účelovo vytvorené alebo zámerne dotvorené by mohol patriť napríklad ten o zrodení vykupiteľa z panenského lona. Aj Hitchens v tomto smere správne použil známy skeptický výrok: "Čo je pravdepodobnejšie: že bol porušený sled nemenných prírodných zákonov, alebo že židovská koketa zaklamala?"

Avšak nie vždy muselo ísť o účelové klamstvo. Sú aj iné vysvetlenia. Napríklad schizofrénia. Je teda kresťanstvo postavené na takýchto zážitkoch?

Skúste sa v krátkosti zamyslieť nad tým, ako by ste reagovali, ak by Vás dnes na ulici niekto začal presviedčať, že sa s nim rozprával samotný tvorca vesmíru a udelil mu úlohu šíriť jeho posolstvo. Že Vám osobne sa síce tvorca už z neznámych dôvodov nemieni zjaviť, ale práve ten dotyčný čo Vám o ňom hovorí je zjavne dosť vyvolená osoba, aby rozšíril toto dôležité poznanie do celého sveta. Vy sa musíte už iba podvoliť a uveriť.

Väčšina triezvych a skepticky uvažujúcich ľudí by došla k jasnému záveru - buď si z Vás dotyčný strieľa, je pod vplyvom halucinogénov, prípadne je chudák proste schizofrenik.

Celé kresťanstvo pritom stojí na pár ľuďoch, ktorí prišli s takýmto tvrdením a banda dôverčivých ľudí im uverila.

Celý príbeh začal ABRAHÁMOM - otcom monoteistických náboženstiev, od ktorého osobnej vidiny sa to všetko začalo odvíjať. Predstava zjaveného Boha ho premenovala z Abráma na Abraháma, nechala ho poodrezávať všetky predkožky v rodine i medzi otrokmi a otestovala aj jeho psychopatickú ochotu zabiť vlastného syna na základe presvedčenia, že ide o viac, než patologickú poruchu, za ktorú dnes zatvárame ľudí do blázinca. A tak sa začal celý príbeh judaizmu, kresťanstva a islamu.

Potom sa zjavil na scéne MOJŽIŠ, ktorý sa porozprával s horiacim kríkom a na hore Sinaj mu mozgová príhoda nadiktovala (až dvakrát) nejaké tie prikázania, ktoré sa tak veľmi podobali na to, čo sa v Egyptských knihách mŕtvych už tak dávno objavovalo ako vhodné morálne zásady. 

Len tam pridal ešte nejakú tu poslušnosť k jedinému Bohu, aby sa nepovedalo že je to všetko plagiát.

Ďalší na rade bol v kresťanskom príbehu PAVOL Z TARZU, ktorý sa radšej tiež premenoval (zo Šaula na Pavla) a ktorému sa zjavil pár rokov mŕtvy stelesnený Boh (avatar Ježiš) cestou do Damašku a z čista jasna na neho z oslňujúcej žiary zvrieskol "Saul! Saul! Prečo ma prenasleduješ?" Vďaka tomuto chatu s jeho vidinou sa kresťanstvo výrazne rozšírilo aj medzi iné spoločenské skupiny - napríklad pohanov, ktorí si ináč svoje pindíky podľa židovských pravidiel obrezávať nechceli - no Paul zrazu vedel, že to už netreba.

Ďalšou dôležitou osobou, ktorá dopomohla výraznému šíreniu kresťanstva a bez ktorej by to asi západné kresťanstvo tak ďaleko nedotiahlo, bol cisár KONŠTANTÍN. Jeho vidinou bol kríž a nápis "V tomto znamení zvíťazíš.", ktorý uvidel noc pred ťažkým bojom. A "len vďaka tomu" sa mu podarilo vyzabíjať bandu svojich nepriateľov. Boh rád pomáha pri zabíjaní. Alebo to bola tiež iba schizofrenická príhoda či obyčajný sen? Tak či onak, kresťanstvo sa stalo v najsilnejšej veľmoci tej doby ríšou uprednostňovaným náboženstvom.

Zázračných udalostí plných vidín a zjavení je v Biblii mnoho. Viac či menej významných. Tieto štyri však zmenili celý svet. Vďaka ním sa kresťanstvo šírilo do celého sveta a prebojovalo sa na prvú priečku medzi súčasnou mytológiou.

Dnes takých ľudí liečia antipsychotikami a terapiami. Kedysi však hýbali svetom.

Reálnosti zázračných príbehov vo všeobecnosti verilo kedysi mnoho ľudí. Stačilo len nájsť skupinku takých, ktorí uveria PRÁVE TOMUTO príbehu o zázrakoch viac, než inému konkurenčnému príbehu o zázrakoch. Kresťanstvo malo uspokojujúcejšie príbehy a lepších hrdinov s mozgovými príhodami.

A tak tu máme víťaza. A to jediné pravdivé náboženstvo s tisíckami denominácii, ktoré sú ešte pravdivejšie.

Pripomínam aj skvelý výrok od Sama Harrisa z obrázka. Dobre sa k téme hodí. Ľuďom žijúcim v celoživotnom presvedčení o možnosti rozhovoru s vidinou je totiž možnosť pokecania si s nadprirodzenou entitou až do určitého absurdného stupňa (až po pridanie sušiča) stále dôveryhodná. Nám ostatným pripadá podivná už od začiatku.