Evolúcia náboženstiev.

Myslím, že sme už dosť vyspelý druh a máme konečne dostatok správnych odpovedí (aj keď prirodzene nie na všetko), aby sme konečne túto fázu vývoja homo sapiens opustili. Fázu, ktorá bola závislá na poverách a náboženstvách. 📿

Náboženstvo potrebovali naši predkovia, ktorí netušili, prečo im večer mizne Slnko z oblohy.☀️ Pre ľudí s mizernou znalosťou o fungovaní sveta bol "Boh medzier" jednoduchou odpoveďou takmer na všetko. Znalosťami sme však dosiahli stav, kedy nemusíme ľuďom už naďalej vytrhávať zaživa srdcia z hrude, aby sa Slnko ďalšie ráno vrátilo na oblohu. 🖤 🌅


Boh medzier sa scvrkáva a stal sa z neho nepotrebný prežitok. 

Študovaním histórie a vývinu náboženstiev sa dá krásne sledovať nadväznosť jednotlivých predstáv o nadprirodzených úkazoch a ich postupný transfér z pôvodného náboženstva do novovznikajúcich - s malými obmenami. Je to dokonalý evolučný proces nabaľujúci na seba nové, lepšie prežívajúce povery a postupne opúšťajúci staré nefungujúce mýty.

Z pôvodných kmeňových animistických náboženstiev boli prebrané názory o nadprirodzených bytostiach a dualizme (podstata osoby tvorená telom a dušou, ktorá v snoch opúšťala telo a vydávala sa na výlety do astrálnych svetov 👻).

Šamanizmus a kulty matiek k tomu neskôr pridali rituály a uctievanie 🙏🏻 so snahou spojiť sa s neviditeľným svetom. Časom sa objavil posmrtný život, vyšší bohovia, svätí.

Prorokovia prinášali posolstvá od bohov (ktoré pomáhali pri riadení ľudí) a tradície formovali spoločnosť.

Kozmos sa nám však postupne zväčšoval, morálny pohľad na svet menil a náboženstvá sa museli prispôsobovať. Úspechy i neúspechy nových siekt formovali spoločnosť. Nie každá reformácia sa však podarila.

Niektoré mémy sa neuchytia, neadaptujú a časom zaniknú a tie vytrvalejšie (nie zákonite aj lepšie - tak ako aj pri biologickej evolúcii) sa udržia dlhšie a ostanú chvíľku populárne.

Faraón Achnaton chcel už cca. v roku 1350 pnl zaviesť v Egypte monoteistické náboženstvo a uctievať jediného boha Atona, no doba nedozrela. Antickí Egypťania potrebovali rôznych bohov na vysvetlenie zla i dobra. Tento mém sa neudržal.

Oveľa lepšie sa to podarilo Zarathuštrovi, ktorý v Zoroastrizme definoval, že jediným bohom je Ahura Mazda. Dnes toto náboženstvo doznieva (má len niečo okolo stotisíc veriacich a hlavný mém sa vytráca), no výrazne myšlienkami ovplyvnilo Judaizmus a Kresťanstvo. Posledný súd so vzkriesenými mŕtvymi, či zrodenie z panny sa dajú nájsť už aj tam dávno pred vznikom kresťanstva. Mnohé nápady i príbehy prevzali Abrahámovské náboženstvá od Sumerov, Egypťanov, Mezopotámcov. Niektoré mémy prešli v plnej či mierne poupravenej forme.

Rovnako kresťanstvo či islam neskôr inšpirovali nové hnutia, ktoré sa snažia týmto starým a morálne skostnateným náboženstvám dať iný look a prebrať od nich (prevažne iba) dobré myšlienky. Bahajská viera, Aumizmus či Damanhur sú nové synkretické smery, ktoré sa snažia spájať všetky viery a vyberať z nich len to dobré.

Náboženstvá, ktoré však úzkoprso trvajú na tradíciách a nechcú sa prispôsobovať, pomaly zanikajú (ako napríklad parsisti) a iné sa snažia silou-mocou alegorizovať vlastné dogmy a učenia, aby sa prispôsobili novej dobe. Dnes sa už aj kresťanstvo výrazne reformovalo a liberalizovalo (hlavne v niektorých protestantských cirkvách a nových hnutiach) a je na hony vzdialené od prvotného kresťanstva či stredovekej verzie striktnejšie nasledujúcej dogmy a doslovné biblické učenie.

Niektorí ľudia hľadajú väčšiu a radikálnejšiu zmenu. Hlavne ak si začnú byť vedomí nedostatkov vierouky, ktorú nasledovali. Keď sa doba presýti starými rituálami a už nie veľmi fungujúcimi myšlienkami a posolstvami, objaví sa nejaký výrazný reformátor ako Siddhārtha Gautama (aka Budha), Pavol z Tarzu, Mohamed, Joseph Smith, Bahá'u'lláh, Osho či Ivo Benda a prinesie nový čerstvý pohľad na spiritualitu a spolu s tým aj nové povery a rituály.

Rovnako ako rímski, grécki, aztécki, akkadskí, slovanskí, mezopotámski, perzskí, vikingskí či egypskí bohovia už dávno nevládnu svetu, tak ani Hospodin, Jahve, Alláh, Višnu, Ježiš, Mahavira či Shiva skôr či neskôr taktiež nebudú potrební. Či úplne zaniknú alebo sa pretransformujú na iné božstvá nemôžeme vedieť. Ale za státisíce rokov uctievania nadprirodzených síl našimi predkami sme tu už mali všeličo. O mnohých predstavách určite ani len netušíme, lebo neexistujú záznamy. U božstiev je jedna vlastnosť jasná - ak na ne prestane myslieť posledný človek, ony ihneď zaniknú.

Raeliánom či vesmírnym ľuďom 👽 sa zatiaľ ešte nedarí celosvetovo presadiť, asýrske či aztécke náboženstvá už dávno upadli do zabudnutia, no taký Pavol z Tarzu bol naozaj skvelým PR stratégom. Ponúkol v podstate to čo židia, no rozšíril Božiu lásku na všetkých (a nie len na vyvolený národ niekde na stredovýchode), zrušil orezávanie pindíkov a pridal k tomu zázraky konajúceho sympaťáka. A ľudia to dodnes žerú.

Existencia a učenie náboženstiev sa dá jednoducho pochopiť pozorovaním ich vývoja, ktoré jasne ukazuje, že nie sú inšpirované božskými zjaveniami, ale sú jednoducho POSTUPNE prispôsobované ľuďmi od doby, kedy sa jaskynní ľudia po prvýkrát pokúšali vysvetliť svet. 🌍❓

Čo tak sa prehupnúť konečne do fázy, kedy necháme mytológiu dejinám a začneme na vysvetľovania sveta namiesto tradícií používať rozum?