Evolúcia náboženstiev.

21.02.2019

Myslím, že sme už dosť vyspelý druh a máme konečne dostatok správnych odpovedí (aj keď prirodzene nie na všetko), aby sme konečne túto fázu vývoja homo sapiens opustili. Fázu, ktorá bola závislá na poverách a náboženstvách.

Náboženstvo potrebovali naši predkovia, ktorí netušili, prečo im večer mizne Slnko z oblohy. Pre ľudí s mizernou znalosťou o fungovaní sveta bol "Boh medzier" jednoduchou odpoveďou takmer na všetko. Znalosťami sme však dosiahli stav, kedy nemusíme ľuďom už naďalej vytrhávať zaživa srdcia z hrude, aby sa Slnko ďalšie ráno vrátilo na oblohu. 

Boh medzier sa scvrkáva a stal sa z neho nepotrebný prežitok. 

Študovaním histórie a vývinu náboženstiev sa dá krásne sledovať nadväznosť jednotlivých predstáv o nadprirodzených úkazoch a ich postupný transfér z pôvodného náboženstva do novovznikajúcich - s malými obmenami. Je to dokonalý evolučný proces nabaľujúci na seba nové, lepšie prežívajúce povery a postupne opúšťajúci staré nefungujúce mýty.

Z pôvodných kmeňových animistických náboženstiev boli prebrané názory o nadprirodzených bytostiach a dualizme (podstata osoby tvorená telom a dušou). Neskôr sa objavil posmrtný život, bohovia, svätí,... kozmos sa nám zväčšoval a náboženstvá sa prispôsobovali. Úspechy i neúspechy nových siekt formovali spoločnosť. Nie každá reformácia sa však podarila.

Faraón Achnaton chcel už cca. v roku 1350 pnl zaviesť v Egypte monoteistické náboženstvo a uctievať jediného boha Atona, no doba nedozrela. Antickí Egypťania potrebovali rôznych bohov na vysvetlenie zla i dobra. Oveľa lepšie sa to podarilo Zarathuštrovi, ktorý v Zoroastrizme definoval, že jediným bohom je Ahura Mazda. Dnes toto náboženstvo doznieva (má len niečo okolo stotisíc veriacich), no výrazne myšlienkami ovplyvnilo Judaizmus a Kresťanstvo (a teda aj Islam). Posledný súd so vzkriesenými mŕtvymi, či zrodenie z panny sa dajú nájsť už aj tam dávno pred vznikom kresťanstva.

Dnes sa už aj kresťanstvo výrazne reformovalo a je na hony vzdialené od prvotného gnostického kresťanstva a dokonca aj od stredovekej verzie striktne nasledujúcej dogmy a doslovné biblické učenie.

Keď sa doba presýti starými rituálami a už nie veľmi fungujúcimi myšlienkami a posolstvami, objaví sa nejaký výrazný reformátor ako Siddhārtha Gautama (aka Budha), Pavol z Tarzu, Mohamed, Joseph Smith, Bahá'u'lláh či Ivo Benda a prinesie nový čerstvý pohľad na spiritualitu a spolu s tým aj nové povery a rituály.

Bendovi a vesmírnym ľuďom sa zatiaľ ešte nedarí, asýrske či aztécke náboženstvá upadli do zabudnutia, no taký Pavol z Tarzu bol naozaj skvelým PR stratégom. Ponúkol v podstate to, čo židia, no rozšíril Božiu lásku na všetkých (a nie len na vyvolený národ niekde na stredovýchode) a pridal k tomu zázraky konajúceho sympaťáka. A ľudia to dodnes žerú.

Existencia a učenie náboženstiev sa dá jednoducho pochopiť pozorovaním ich vývoja, ktoré jasne ukazuje, že nie sú inšpirované božstvami, ale jednoducho POSTUPNE prispôsobované ľuďmi od doby, kedy sa jaskynní ľudia po prvýkrát pokúšali vysvetliť svet.

Vydarenou knihou o vývine náboženstiev podanou beletricky je knižné dielo českého autora Lubora Poka s názvom "Jak člověk stvořil Bohy" z roku 1979. Hlavný rozprávač v knihe vo forme diskusie so svojimi dvoma zvedavými deťmi sprevádza čitateľov vznikom a históriou povier, kúziel, mystiky, náboženstiev a siekt. Vysvetľuje im zrozumiteľne, prečo začali ľudia veriť na nadprirodzeno a ako sa tieto predstavy pretransformovali až do dnešných nábožnestiev.

Dnes už si vieme predstaviť svet a princípy jeho fungovania. Vieme pomocou fyziky opísať vznik a správanie prvkov, pomocou chémie vznik a správanie molekúl či organických zlúčenín a pomocou biologickej evolúcie vývin komplexných štruktúr a organizmov. Ani jedno náboženstvo nám o tomto nič nepovedalo - a to sú takmer všetky inšpirované božským zjavením.

Tie malé zbytkové medzery v poznaní nemusíme vypĺňať božstvami, lebo vieme, že ich vypĺňanie vedeckými poznatkami je oveľa lepšie a vedie k poznaniu reality.

Náboženstvá ako odpoveď sme používali dlhé tisícročia a neúspešne (čo sa týka pravdivosti tvrdení), vedu používame necelých päť storočí a dokázali sme vďaka nej nájsť odpovede na to o čom sa nám ani len nesnívalo. A hlavne: VEDA FUNGUJE.

Tak sa sústreďme na rozumné odpovede založené na testovateľných a overiteľných vedeckých metódach a nie na náboženský tmel, ktorý sme používali dlhé tisícročia a ktorý v medzerách poznania pomaly vysychá a opadáva.