Viera a viera nie sú to isté.

01.08.2019

Viera v absolútnu (avšak vedecky netestovateľnú) pravdu je špeciálny typ viery, ktorú prezentujú teisti rôznych náboženstiev. Je však VIERA ako VIERA?

Teisti až veľmi často argumentujú, že predsa aj ateisti v niečo veria. Že vlastne VŠETCI v niečo veríme. Tak prečo by nemohli aj oni? Tento typ agrumentu sa vynára tak často, že už začínam mať voči nemu v debatách značnú averziu.

Nemyslia tým, že sú aj ateisti, ktorí veria v konšpiračné teórie či duchov, ale narážajú na to, že ateisti veria vedcom. Veria "výmyslom" ako Big Bang či biologická evolúcia. Dokladajú to príkladmi ako "Keď zapínaš mobil, predsa tiež veríš, že sa ti po stlačení tlačidla mobil zapne." Je možné však tieto viery postaviť na rovnakú úroveň?

Viera v niečo prípadne veriť niečomu je pojem, ktorý má viacero významov - je to viacvýznamové slovo a v slovníku slovenského jazyka preň nájdete množstvo definícií. Z definícií je však badať zásadný rozdiel medzi VIEROU náboženskou, ktorú definujeme ako "prijímať, uznávať všetko, čo predpisuje niektoré vierovyznanie" a medzi VIEROU v zmysle dôvery, ktorú vkladáme do vedeckých poznatkov a racionálnych predpokladov. Je to sémantický (významový) problém, ktorý je známy napríklad aj v nemčine. Aj tu je na vieru používaný jediný výraz GLAUBE, avšak ten má viacero významov.

V angličtine existujú aspoň dva rozdielne pojmy FAITH a BELIEF. Ale ani tu to nie je také jednoduché. Viera ako FAITH je práve to, čo je podstatou náboženstiev - viera v nedokázateľné - vnútorné presvedčenie o niečom, čo bolo iba zdelené a nedá sa nijako podložiť. Kdežto viera ako BELIEF sa chápe prioritne ako presvedčenie o pravdivosti založené na preskúmaní podstaty a príčin istého tvrdenia. Avšak aj pojem faith sa občas v angličtine dezinterpretuje. Často sa stretnete s pojmom FAITH vo významne BELIEF a dokonca aj vo význame TRUST (dôvera). Problém nastáva, keď chcete vyjadriť pojem "veriť". Od slova FAITH neexistuje priamo odvodené sloveso. Preto sa používa veriť nie len vo forme HAVE A FAITH (mať vieru) ale aj vo forme slovesa "to BELIEVE".

Či už v anglickom, nemeckom alebo slovenskom výraze VIERA dochádza teda k problému s mnohoznačnosťou. Ten nastáva často v prípade viacvýznamových slov (napr. koruna, list, kohútik, oko,...). Preto ak niekto argumentuje, že on má rovnakú vieru v Boha, ako vy máte vieru vo vedu, dopúšťa sa práve tohto logického klamu. Záver, že on i vy nemáte tú istú VIERU sa dá pekne ilustrovať na slovnej hádanke s homonymami, ktorú sme dávali ako deti svojim učiteľom:

"Silný vzdušný vír a výr skalný (sova) letia nad planinou a stretnú sa nad úbočím. Ďalej už letia oba víry/výry spolu." V tomto prípade slova znejú rovnako, no okrem iného významu majú aj iný zápis, takže uvedenú vetu nemožno s skutočnosti zapísať, iba povedať. Podstata je však rovnaká. Logicky nemožno kombinovať a stotožňovať slová s rozdielnym významom. A to patrí aj pre VIERU, aj keď tu sa píše a aj vyslovuje rovnako v oboch prípadoch.

Takže vy veríte v schopnosti vedcov na základe relevantných metód a objektívnych overiteľných dôkazov ponúknuť pravdivú odpoveď, a túto vieru ste získali na základe Vašich skúseností z tisícok príkladov, ktoré naozaj fungovali (príklad so zapnutím mobilu, či všeobecná dôvera vo vedecké metódy a spôsoby ich overovania) a vždy priniesli očakávaný výsledok. 
Na opačnej strane oponent ponúka vieru v nadprirodzenú entitu, ktorá je nedokázateľná a jej opis je v priamom rozpore nie len s doterajším poznaním sveta ale aj so stovkami iných vier konkurenčných náboženstiev.

TIETO VIERY NAOZAJ NEMAJÚ OKREM ZÁPISU SLOVA NIČ SPOLOČNÉ.

Častým výrokom kreacionistov je, že nemôžeme s istotou tvrdiť, že Big Bang nastal, keď sme pri tom neboli. Preto je to viera. Takto sa často vyjadruje známy kreacionista Ken Ham o makroevolúcii - nemôžeme ju pozorovať, teda tomu nemôžeme veriť. Tak za prvé, pochybujem, že by on bol pred šesťtisíc rokmi pri stvorení sveta a sledoval dielo Božie, takže jeho argument poráža sám seba. Navyše nikto z nás nepozoroval prvú svetovú vojnu, no asi ťažko by sme pochybovali o tom, že naozaj prebiehala. Máme nespočetne veľa nepriamych dôkazov. Musíme naozaj tuho veriť, že vojna bola aj bez dôkazu? Tak ako dokumenty, historické záznamy, výpovede, fyzické pozostatky, politické, sociálne a kultúrne dôsledky, ktoré napáchala prvá svetová vojna a mnoho iného sú dôkazom, že naozaj prebehla medzi rokmi 1914 až 1918, tak sú aj poznatky z paleontológie, molekulárnej biológie, emryológie, antropológie, rádiometrického datovania, platňovej tektoniky, imunológie a ďalších odvetví dôkazom, že biologická medzidruhová evolúcia je skutočnosťou. Netreba tomu iba veriť, dá sa tomu plne dôverovať.

Je samozrejmé, že nedokážeme nič určiť s absolútnou presnosťou a istotou. To však neznamená, že všetky tvrdenia majú rovnakú váhu a pravdepodobnosť. David Hume vo svojom diele Skúmanie o ľudskom rozume napísal: "Rozumný človek rozdelí svoju vieru podľa dôkazov." Ľudia sa potýkajú s rôznymi údajmi, ktoré musia pomerne rýchlo zhodnotiť. Nemôžeme samozrejme analyzovať úplne každý jeden krok a každé rozhodnutie. Pre prežitie nášho druhu bolo vždy potrebné sa rozhodnúť rýchlo a často sa spoliehať na to, čomu dôverujeme viac. Avšak v množstvách prípadov je hlbšia analýza situácie potrebná. A vedecký prístup skúmania a dokazovania je spôsob, ako sa dostať k výsledku s veľmi vysokou pravdepodobnosťou. Vedecké metódy sú totiž testovateľné a overiteľné. A ak sa zmýlia? Nevadí. Táto viera (dôvera) nie je absolútna. Ak je nový dôkaz presvedčivejší, začnem veriť (dôverovať) novému.

A presne to náboženská VIERA nedovoľuje. Nedá Vám možnosť si vybrať. A ani niet na základe čoho. Neoperuje s dôkazmi či reálnymi podkladmi. Preto nemáte dôvod prejsť od jednej viery k inej. Na základe čoho by ste tak urobili? Na základe inej nepotvrdenej a netestovateľnej dogmy?