Medzinárodný deň rúhačstva

03.10.2019

30. September bol medzinárodným dňom rúhačstva (International Blasphemy Day), ktorý bol oficiálne zavedený v roku 2009 ako pripomienka na publikáciu karikatúr Mohameda v Dánskych novinách Jyllands-Posten rovnakého dňa roku 2005. Niektoré karikatúry boli prevydané aj v nórskych, nemeckých či francúzskych novinách.

Tragickomické na tom je, že tieto karikatúry mali za následok smrť vyše 130 ľudí. Áno, obrázky boli dôvodom. Správa o kresbe moslimského proroka sa totiž rozšírila medzi imánmi v moslimských krajinách a pred dánskymi a nórskymi ambasádami v sýrskom Damašku či libanonskom Bejrúte vypukli násilné protesty a boli vypálené konzuláty. Mnohé moslimské krajiny vyhlásili bojkot voči tovaru z týchto území a vyžadovali od OSN medzinárodné sankcie voči týmto krajinám.

Rúhanie je pojem, ktorý je definovaný ako urážka či znevažovanie Boha či iných svätých a nábožensky "nedotknuteľných". Nemusí to byť iba slovná urážka a porušenie Božieho prikázania (v katolíckom znení) "Nevezmeš meno Božie nadarmo." U moslimov stačí, že nakreslíte ich proroka na papier (a nemusí byť ani toaletný) a už máte po chlebe - alebo skôr po hlave.

Proti-rúhačský zákon je vlastne právna ochrana pre všemocné nadprirodzené bytosti, aby sa náhodou nejaký homo-sapiens nedotkol ich citov.

Ak si urobíte vtipné meme z kapitána Danka či našej prezidentky - ktorí sú reálne žijúcimi bytosťami a ktorých sa to môže dotknúť - tak je všetko OK. Avšak ak začnete kritizovať či si robiť srandu z imaginárnych bytostí, ktoré sú navyše údajne všemocné, začína to byť tabuizovaná téma a ľudia Vám vynadajú do rúhačov. Je zaujímavé sledovať facebookové skupiny zdieľajúce vtipy. Do doby, kedy sa publikujú vtipy o politikoch, policajtoch, rómoch či iných skupinách reálnych ľudí, všetci sú chachacha hihihi. Avšak raz sa spomenie Ježiško, tak sa instantne odlajkuje desiatka silne ukrivdených veriacich, ktorí často nezabudnú veľmi pohoršene hodiť rozlúčkovú vyhrážku o tom, ako "to my všetci neznabohovia schytáme po smrti od ich bezhranične milujúceho stvoriteľa".

Ak by bolo rúhanie trestané osobne pri poslednom Božom súde, na ktorý si veriaci môžu počkať (a nás ostatných nemusí vzrušovať), tak by to bolo úplne OK. Oni si vytvorili pravidlá a majú právo si ich nasledovať a nevyriecť jediné "doboha" či nakresliť jediného panáčika s popisom Mohamed za celý život.

Problémom je, že rúhačstvo nie je ani zďaleka chápané ako hriech, ktorý bude hodnotiť dotknutý (imaginárny) nebeský dozorca. V mnohých krajinách sa netýka len cirkevného práva, ale prebojovalo si doslova cestu až do štátneho práva. A tresty sú vykonávané už TERAZ a sú v istých krajinách nevýslovne kruté.

Ešte v tomto roku je na svete okolo 32 krajín, v ktorých stále platia proti-rúhačské zákony. Najviac sú samozrejme zastúpené moslimské krajiny blízkeho východu a severnej Afriky, kde sa sekularizácia za posledné roky takmer nikam nepohla. V mnohých krajinách je postihom uväznenie nespratníka. V niektorých z týchto krajín je však bohorúhačstvo (často aj odpadlíctvo) trestané smrťou (napr. v Saudskej Arábii, Afganistane, Pakistane a Turkménsku). Za myšlienku, slovo či kresbu - priamo smrť.
A ak sa zákon neaplikuje pred súdom, často sa v menej vyspelých a vysoko religióznych krajinách uplatní toto "právo" priamo na ulici. Otvorene vystupujúci ateisti napríklad v takom Bangladéži len tak ľahko životom neprejdú.

Z aktuálnych prípadov spomeniem Soheila Arabiho, ateistického bloggera z Iránu, ktorý bol v roku 2013 odsúdený za bohorúhačstvo na trest smrti. Tento trest bol časom zmiernený kvôli silnej vlne protestov od organizácii bojujúcich za ľudské práva. Jeho trest síce zmiernili a nečaká ho zatiaľ smrť, no je dlhodobo uväznený a nútený podstupovať povinné štúdium Koránu. Taktiež je týraný strážcami až natoľko, že musel byť aj hospitalizovaný. A to všetko preto, lebo sa vyjadroval fujfuj k storočia mŕtvemu pedofílnemu prorokovi.

Za tento môj článok v ktorom som kritizoval proroka Mohameda by som v Iráne či Pakistáne asi odvisol. A pritom v tom článku nie je nič, čo by ste sa z Koránu či histórie nedozvedeli aj vy.

Nie vždy sa rúhačovi podarí (ako tu vďaka masívnym protestom) zachrániť. Napríklad v Saudskej Arábii bol v roku 1992 verejne popravený Sadik Abdul Karim Malalláh po tom, čo ho usvedčili z odpadlíctva a rúhania.

Rúhačstvo však nie je iba doménou moslimských krajín, aj keď tam je trestané intenzívnejšie viac než neprimerane. Ešte v roku 1922 bol v Británii odsúdený J.W.Gott za rúhačstvo k deviatim mesiacom nútenej práce. A to len preto, že prirovnal Ježiša ku klaunovi.

Krajiny s prevažujúcim kresťanstvom sa len veľmi pomaly a neochotne zbavujú týchto štátnych zákonov. Bežne využívané však už takmer nie sú. V právnom systéme však ale naďalej figurujú a ich odstraňovanie je nepopulárne. Stále sú obsiahnuté v tom či onom znení aj v mnohých krajinách EU či USA.

V Írsku bola len pred pár rokmi podaná žaloba na Stephena Frya za jeho úžasnú odpoveď vo verejnej televízii RTÉ na otázku "Čo by ste povedali Bohu, keby ste sa s ním stretli pri nebeskej bráne?" Naozaj skvelá odpoveď, na ktorú len fundamentálny veriaci môže reagovať udaním. Ale štát mu to dovoľuje. Kto ešte nevidel toto krátke video, povinne pozrieť. Žalobu voči Stepenovi nakoniec stiahli, lebo len jediný človek bol natoľko vážne pohoršený, že podal oficiálnu sťažnosť. Dostatok zhrozených veriacich sa im pozbierať nepodarilo.

A ešte sa pozrime na záver na to, čo nám vraví katolícky katechizmus o rúhaní:
"Rúhanie je priamo proti druhému prikázaniu. Spočíva v tom, že sa proti Bohu vyslovujú - vnútorne alebo navonok - slová nenávisti, výčitky a provokácie, že sa o Bohu hovorí zle, že chýba k nemu úcta v reči a že sa zneužíva jeho meno... Zákaz rúhania sa vzťahuje i na slová proti Kristovej Cirkvi, proti svätým alebo proti posvätným veciam.... Druhé prikázanie zakazuje akékoľvek nevhodné použitie Božieho mena. Rúhanie spočíva v používaní Božieho mena, mena Ježiša Krista, Panny Márie a svätých urážlivým spôsobom."

Tak si dávajte pozor na jazyk. Mária by sa mohla uraziť.