Peklo už tu a teraz - kyselinové útoky
Dávnejšie som narazil na meme obrázok, ktorý sa mi často vybavuje. Šlo v ňom približne o toto:Rozhovor pri obede v Iráne:
Syn sa pýta mamy: "Mama, prečo nosíš hijab?"
"Lebo je to moja voľba, zlatko" odpovedá mama.
Syn je zvedavý: "A čo by sa stalo, ak by si ho prestala nosiť?"
"Tak by ma rodina zaprela, môj manžel zmlátil a niekto na ulici hodil do tváre kyselinu..."
Zdá sa vám tento simulovaný rozhovor prehnaný až preexponovaný? Nechcem generalizovať, no pre mnohé ženy žijúcich v radikálnom moslimskom prostredí je toto ich realita a ich "voľba".
A nie je to len problém krajín, kde sa zastavil čas v stredoveku a nikdy nepohol vpred, no bežné je to napríklad aj v Iráne. Pred islamskou revolúciou na konci sedemdesiatych rokov 20. storočia, kedy sa do vlády dostali islamskí šíitski fundamentalisti, bola krajina pomerne slobodná, pro-západná a sekulárna a ženy sa mohli obliekať rovnako, ako ženy na západe. V roku 1963 im bolo priznané aj volebné právo.
Hospodárska situácia a policajné praktiky v Iráne pred revolúciou (za vlády šahov z rodu Pahlaví) neboli veľmi priaznivé, a to bolo impulzom k revolučnému presadzovaniu opozičných postojov. V revolučnom hnutí boli najaktívnejší práve fundamentalisti, ktorí vypracovali doktríny k riadeniu štátu s odvolávaním sa na moslimské právo šaría a po ich nástupe sa z pomerne sekulárne riadenej krajiny stala teokracia.
Irán je ukážkou toho, ako sa aj v modernej dobe dokáže sekulárna krajina premeniť na náboženstvom riadenú teokraciu (našťastie je len tmavou výnimkou v súčasnom trende). Stačí, aby ľudia začali podporovať fundamentálne ladených náboženských fanatikov, ktorí sa dostanú k riadeniu štátu a stredovek verzia 2 je tu znova.
Táto vládna podpora islamského svetonázoru a zavedené reštrikcie dáva pocit, že môžu viesť životy podľa zastaralých nehumánnych nariadení bežných v dobe proroka Mohameda. Pošahané mozgy radikalistov si dokonca myslia, že ak Korán ako doslovné a dokonalé božie slovo PRIKAZUJE ženám sa cudne obliekať, tak majú právo ich "adekvátne" za prehrešenie sa proti božím pravidlám potrestať napríklad chrstnutím kyseliny priamo do tváre.
Jedným Z MNOHÝCH dôkazov takýchto praktík je Iračanka Marzieh Ebrahimi (na obrázku), ktorá bola v 2014 obeťou kyselinového útoku, pri ktorom útočník zhodnotil, že jej oblečenie nie je dosť primerané. Marzieh prišla o ľavé oko a polovica jej tváre bola znetvorená. Choré? Určite. A ešte horšie je, že jej útočník stále chodí po slobode, zatiaľ čo aktivistky ako Yasaman Aryani, Monireh Arabshahi či Mojgan Keshavarz, ktoré spúšťajú kampane proti kyselinovým útokom, sedia vo väzniciach.
Z Marzieh sa stala taktiež aktivistka, ktorá chce o týchto útokoch verejne hovoriť, nakoľko na verejnosť sa dostane len veľmi málo správ o ich častom výskyte. Navyše chce Marzieh zakázať voľný predaj takýchto kyselín, ktoré sú veľmi jednoducho prístupné a lacné a každý fanatik si ich vie bez problémov.
Tento problém nie je samozrejme problémom iba Iránu. Najviac útokov (tisíce v poslednom desaťročí) je zaznamenaných v Bangladéži (90% moslimov) a v Pakistane (97% moslimov). V Pakistáne je ročne oficiálne nahlásených vyše 100 útokov, no výrazne viac ich ostáva nenahlásených. Obeťami sú vo valnej väčšine mladé dievčatá a ženy, ktoré sa okrem spomínaného problému so zahaľovaním, odmietajú napríklad vydať za starých, často už ženatých chlapov, prípadne odmietajú sex, kedykoľvek si ho manžel vyžiada. Ničím výnimočné nie sú ani príbehy, kedy sa manželovi proste jeho žena už zunuje, prípadne sa trinásťročná žiačka nechcela sexuálne podvoliť svojmu učiteľovi a tak prišla o svoju tvár ešte pred dovŕšením puberty. Rodinné hádky, nepriateľstvo medzi rodinami, žiarlivosť, sexuálna nepodriadenosť - stačí tak málo a týmto často úplne nevinným ženám sa v priebehu sekundy zmení celý život na ešte horšie peklo.
Tieto ženy nepotrebujú vyhrážky peklom po smrti. Tie ho už majú tu a teraz! Žijú v neustálom strachu, sú ponižované, zneužívané, spoločensky a ekonomicky znevýhodňované, týrané... a ak sa nepodvolia úplne, znetvoria ich. Najhroznejšie na tom je, že túto obrovskú bolesť a zničené životy im spôsobujú najčastejšie muži z vlastnej rodiny - hlavne manželia, bratia, bratranci.
Kto si chce príbeh týchto žien pozrieť, odporúčam z mnohých videí najviac Oskarom ocenený dokumentárny film Saving Face (len pre silné povahy):
https://www.youtube.com/watch?v=Rd1DebORZAs
Ešteže sa dokument skončí ako-tak pozitívne - prijatím nového zákona, ktorý je konečne prísny voči takýmto ohavným útočníkom a ukážkou prvého odsúdeného muža, ktorý dostal za svoj čin dokonca dvojité doživotie.
Prečo sa to deje vo valnej väčšine len moslimským ženám? Žena je v týchto regiónoch menejcenná a dočítate sa o tom aj vo svätom písme, ktoré je cenené omnoho viac, než tieto ženy. Táto kniha je hodnotovo dokonca považovaná za oveľa viac, než cítiaci človek. Najzvrátenejšie na tomto spôsobe myslenia je to, že spálenie tváre ženy sa stáva bežnou udalosťou, ktorá si takmer nezíska akúkoľvek mediálnu pozornosť v týchto krajinách, no spálenie Koránu by vyvolalo nesmiernu celosvetovú odozvu a prenasledovanie či smrť tých, čo túto knihu spálili.
Pýtam sa teda: Čo za zvrátené morálne priority majú takýto ľudia, ktorí nevytvárajú svoje vnímanie sveta na základoch humanizmu a tolerancie, ale na zastaralej morálke barbarských národov, kde žena je len poslušným majetkom muža?