Zlaté pravidlo.

12.03.2019

Sú ateisti bez Bohom diktovaných pravidiel a limitov nemorálni? Je naozaj absolútna morálka udaná vyššou bytosťou nevyhnutná? Alebo je snáď desatoro prikázaní dokonalých? 

Tých prikázaní, ktoré síce ako jedny z najdôležitejších limitov, ktorými sa majú ľudia riadiť udáva, aby sme nevyslovovali Božie meno nadarmo, či aby sme v sviatočný deň svätili, avšak proti vlastneniu ľudí inými ľuďmi alebo proti sexizmu a rasizmu nič nemá.

Nezabiješ je tu síce spomenuté, no očividne platí len pre kresťanov voči kresťanom. A aj to len v prípade, ak to neporušuje prípady, kedy človeka treba ukameňovať, lebo pracoval v sobotu, či za cudzoložstvo alebo ak žena nebola panna v deň svadby. 

Preto si položme otázku. Sú tieto pravidlá naozaj tie najlepšie, ktoré určujú morálne hodnoty ľudstva?

Nestačilo by vo všeobecnosti len "Zlaté pravidlo", ktoré je tak minimalistické a účinné, že ho spomínajú takmer všetky náboženstvá (kresťanstvo, budhizmus, hinduizmus, bahai, konfucianizmus, džinizmus,...) ale i ďalší myslitelia ako napríklad Sókratés, Hérodotos a iní?

Pretože je to všeobecne známe a rozšírené pravidlo, existuje veľa interpretácií (najznámejšie asi "Nerob iným to, čo nechceš, aby robili oni tebe"), vysvetlení a vyjadrení. Ja vyberám jedno od Matta Dillahuntyho, ktoré použil pred pár rokmi v Atheist Experience v súvislosti s morálkou ateistov, ako vysvetlenie otravnému kresťanovi na otázku, prečo Matt neznásilňuje ostatných, keď nemá morálne limity udané Bohom. 

Ešte krátka poznámka na zamyslenie: Ak veriaci kresťan uvedie ako argument, že neznásilňovanie a nevraždenie je pravidlom len vďaka tomu, že to prikazuje Boh, neudal práve dostatočný dôkaz toho, že ak by sa nebál trestu od Boha, tak by sa správal vrcholne nemorálne?