Zlaté pravidlo.

Sú ateisti bez Bohom diktovaných pravidiel a limitov nemorálni? Všeobecné štatistiky a zastúpenie veriacich a ateistov vo väzniciach jasne ukazujú, že takáto korelácia neexistuje (skôr naopak).

Je teda absolútna morálka udaná vyššou bytosťou naozaj nevyhnutná? Je snáď desatoro Božích prikázaní dokonalých?

Tieto prikázania - ktoré kresťania uvádzajú ako jedny z najdôležitejších morálnych limitov, ktorými sa majú ľudia riadiť - udávajú, aby sme nevyslovovali Božie meno nadarmo, či aby sme v sviatočný deň svätili, avšak proti vlastneniu ľudí inými ľuďmi alebo proti sexizmu a rasizmu nič nemá.

Je branie mena Božieho naozaj dôležitejšie ako nepodceňovať ženy, uberať práva homosexuálom či sexuálne obťažovať deti? Keď si prečítate Korán či Bibliu alebo sa pozriete na správanie niektorých kňazov tak vám dôjde, že asi to tak podľa niektorých bude.

Nie je ani tak problém, čo je zle na Biblii a Koráne. Skôr vadí, koľko dobrého v nej nie je. Bolo by tak ľahké napísať lepšiu knihu než je Biblia či Korán. I človek bez pomoci ducha svätého by prekonal nie len tie morálne neprijateľné príbehy, ale aj tie najlepšie, čo tam nájdete.

O koľko lepšia by mohla byť Biblia a desatoro prikázaní, keby sa čo i len máličko zmenila. Napríklad by stálo v desatore "Nevlastni iných ľudí ako majetok" namiesto "Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal", alebo by namiesto Biblického príkazu "Zabi tých, čo pracujú v sobotu" stálo radšej "Nebudeš podceňovať ženy".

K tomu, aby sme vedeli ako určiť nové a lepšie pravidlá nepotrebujeme vyššiu bytosť, ale empatiu, súcit a porozumenie dopadom nášho konania. Na takom princípe fungujú sekulárne zriadenia. Nie sú vždy dokonalé, no sú samoopravné a zlepšujú sa na základe hodnotenia výsledkov predošlých činov.

Božie slovo je však nemenné a dokonalé a preto majú apologeti ťažkú úlohu v presviedčaní ľudí, že zákony písané pre ľudí žijúcich v púšti pred tisíckami rokov sú stále aktuálne aj v 21. storočí, len ich treba začať ináč chápať (len nie doslova!!!).

Teda aj kresťania pri nazývaní veršov Starého zákona "alegóriou", "metaforou" či "hlbším významom" používajú morálne pravidlá mimo Biblie na to, aby určili, čo je správne a čo nie. Sami určujú, čím sa chcú riadiť a čo nazvú "dobovou súvislosťou" či "vytrhnutím z kontextu". Ak by totiž Biblia bola alfou a omegou morálky, tak by sa dali pravidlá vyčítať iba jej doslovnou interpretáciou a svet by vyzeral o dosť horšie.

Biblické príkazy a zákazy v modernej spoločnosti nestačia. A tak sa reálne stáva, že kňaz, ktorý neudal svojho kolegu za sexuálne zneužívanie chlapcov o ktorom vedel na svoju obhajobu povie, že on proste nevedel, že pedofília je zlá a trestná. No jasné. Oni to kua nepíšu v Biblii, tak ako to mal vedieť!!!

Preto si položme otázku. Sú tieto pravidlá naozaj tie najlepšie, ktoré určujú morálne hodnoty ľudstva? A sú jediné, ktoré nám dokážu pomôcť?

Východné náboženstvá operovali s podobnými morálnymi hodnotami ako majú kresťania, a to už oveľa skôr. Dokonca aj starí Egypťania mali v Knihe mŕtvych veľmi podobné príkazy (až príliš podobné) dávno pred vznikom Judaizmu a ešte dávnejšie pred Kresťanstvom.

Morálka ako súbor pravidiel a zákonov tu bol už dávno pred Judaizmom. To len kresťania si často myslia, že vymysleli teplú vodu a predstavujú si, že Izraeliti cestou do Kanaanu vraždili, znásilňovali, okrádali a mlátili sa a nevedeli čo je správne a nesprávne, až kým nedošli k hore Sinaj, kde im Mojžiš konečne prečítal Božie prikázania, z ktorých prvé tri sú o poslušnosti a uctievaní jediného Boha a ďalšie sú univerzálnymi pravidlami skrz takmer všetky národy.

Biblická morálka je teda fajn iba ak si ju interpretujete podľa pravidiel sekulárnej morálky a odignorujete to, čo sa už dnes nenosí.

Nestačilo by začať jednoduchým "Zlatým pravidlom", ktoré je tak minimalistické a účinné, že ho vo väčšej či menšej miere spomínajú takmer všetky náboženstvá (kresťanstvo, budhizmus, hinduizmus, bahai, konfucianizmus, džinizmus,...) ale i ďalší myslitelia ako napríklad Sókratés, Hérodotos a iní?

Pretože je to všeobecne známe a rozšírené pravidlo, existuje veľa interpretácií (najznámejšie asi "Nerob iným to, čo nechceš, aby robili oni tebe"), vysvetlení a vyjadrení. Ja vyberám jedno od Matta Dillahuntyho, ktoré použil pred pár rokmi v Atheist Experience v súvislosti s morálkou ateistov, ako vysvetlenie otravnému kresťanovi na otázku, prečo Matt neznásilňuje ostatných, keď nemá morálne limity udané Bohom.