Voltaire a osvietenstvo

11.03.2019

Voltaire patril k najznámejším francúzskym predstaviteľom osvietenstva. Bolo to obdobie 17. a 18. storočia, v ktorom ľudia prestali slepo a nekriticky preberať presvedčenia od cirkvi a štátu a začali nebojácnejšie používať vlastný rozum a skeptické myslenie. Prechod do tohto stavu však nebol tak jednoduchý. Začalo to pozvoľným nástupom renesancie, humanizmu a vedeckého poznávanie sveta v 15. a 16. storočí. Kto sa v tej dobe postavil proti učeniu rímskokatolíckej viery, ocitol sa v značnom nebezpečenstve (viď. Giordano Bruno, Galileo Galilei, Girolamo Cardano atď.). Pomalým postupným strácaním moci cirkvi sa začínali prebojovávať filozofické smery ako empirizmus či racionalizmus a neskôr aj osvietenstvo.  

Osvietenstvo vyzdvihovalo odvahu riadiť sa vlastným rozumom. Myslenie a pochybovanie sa počas osvietenstva obzvlášť zamerali proti náboženstvu a absolutizmu.

Aj keď sa osvietenstvo zdalo už viac menej slobodné (pri porovnaní s temnou dobou stredoveku), voľkomyšlienkárski intelektuáli akým bol aj Voltaire to nemali na ružiach ustlané. Pre kritiku cirkvi, ale i kráľa sa dostal do väzenia. Hneď po svojom prvom kritickom diele musel odísť do Anglicka, aby sa vyhol stíhaniu. Svoje názory vždy prednášal skôr s jemu typickým vtipom, sarkazmom a iróniou. 

Voltaire bol verejne považovaný za najväčšieho bezbožníka svojej doby. Vravel však o sebe, že je deista. Pravdou je, že v dobe osvietenstva bolo stále veľmi opovážlivé a až nebezpečné otvorene sa presadzovať za ateistu. Cirkev v tej dobe veľmi medzi deizmom a ateizmom nerozlišovala a Voltaira vyhlásila tak či tak za ateistu a jeho diela nechala spáliť a niektoré jeho spisy boli zakázané. Navyše niet sa čomu čudovať - v dobe, kedy kozmológia a evolučná biológia ešte neprezradili svoje tajomstvá bolo úplne pochopiteľné, že aj inteligencia predpokladala vyššiu moc vysvetľujúcu zložitosť a podivnosť sveta naokolo.

Voltaire sa vždy zasadzoval za sociálnu rovnosť, používanie rozumu a za právo na slobodné vyjadrenie mienky. Často sa cituje aj jeho údajný výrok "Nesúhlasím s tým čo vravíte, no budem až na smrť obhajovať Vaše právo to povedať." Možno tento výrok nie je pravý, no vystihuje naozaj skvelo a stručne jeho postoj k slobode slova. Pravdepodobne nie je ani výrok z obrázka jeho skutočným výrokom - nikde sa nedá vystopovať jeho zdroj. Avšak niečo podobné, no obšírnejšie, napísal v liste Frederikovi II. Notabene, je to skvelý výrok a bolo by ho škoda neuviesť.

Jeho literárne diela (ako napríklad Mohamed, Filozofický slovník, Panna Orleánska, ale i desiatky ďalších) sa však výrazne stavali proti náboženstvám - hlavne kresťanstvu a jeho dogmatizmu. Veľmi často sa vyjadroval na účet kresťanstva napríklad týmito výrokmi:

"Každý vnímavý a dôstojný človek musí považovať kresťanskú sektu za horor." alebo
"Zo všetkých náboženstiev by mali byť kresťania tí najtolerantnejší, ale doposiaľ boli kresťania tí najnetolerantnejší spomedzi všetkých ľudí." prípadne
"Kresťanstvo je tým najsmiešnejším, najabsurdnejším a najkrvavejším náboženstvom, aké kedy infikovalo svet. "
Spolu s predošlými aj jeho ďalšie výroky, ako napríklad:
"Boh je komediantom hrajúcim pred publikom, ktoré je príliš vystrašené sa smiať." či
"Každý človek sa narodil s jedným nosom a desiatimi prstami. Nikto sa však nenarodil so znalosťou Boha."
nahnevali cirkev tak, že mu nebol dopriaty ani kresťanský pohreb.

Mnoho jeho diel skončilo na zozname katolíckou cirkvou zakázanej literatúry tzv. Indexe (spolu s inými aj dielo Filozofický slovník) a boli verejne spálené.

Voltaire dobre vedel, že od oddanej viery k oddanej poslušnosti je len malý krok. Vravel "Keď Vás niekto dokáže prinútiť veriť v nezmysly, dokáže Vás tiež prinútiť páchať krutosti." 

Ak veriaci prijmú stanovisko, že náboženskú vieru treba proste rešpektovať, lebo je to cnosť, tak len ťažko od nich niekto získa racionálny prístup k hodnoteniu extrémnych tvrdení ich náboženských vodcov.

Voltaire je považovaný aj za ikonu Francúzskej revolúcie, ktorá stojí na konci obdobia osvietenstva. Po pravde však Voltaire nikdy nebol revolucionár a staval sa proti násilnému riešeniu problémov. Veril, že ciele možno dosahovať aj bez násilia a vojen. Jeho radikálnejší nasledovníci však iný spôsob riešenia situácie, v akej sa Francúzsko ocitlo vďaka kruto a hlúpo vládnucému mocenstvu a duchovenstvu, než revolúciu nevideli.

Nerád, no musím aj s jedným jeho výrokom krajne nesúhlasiť, a to s tvrdením, že "Ak by Boh predsa len neexistoval, muselo by si ho ľudstvo vymyslieť." 

Možno sa to na začiatku osvietenstva tak javilo, no z praktického pozorovania sekulárnych krajín s výrazným vzostupom počtu ateistov je jasne viditeľná nepotreba božej entity pre priaznivý morálny vývoj spoločnosti. Hlavným problémom v spoločnosti je práve to, že si ľudia vymysleli netolerantných bohov.

François-Marie Voltaire bol veľkým mysliteľom a filozofom svojej doby. A aj keď nehlásal priamo ateizmus, bol osobnosťou, ktorá výrazne otriasla pozíciou náboženskej viery. Donútil mnoho ľudí kriticky zhodnotiť svoje náboženstvo i svoju iracionálnu vieru. Spolu so Spinozom, Diderotom, Humom či D'Holbachom sa radí k prvým priekopníkom náboženského skepticizmu v novoveku.