Veril Einstein v Boha?

11.03.2019

To, že kresťania žijú v prelude, že Biblia je slovom Božím a chcú sa podľa nej riadiť je OK. Ale ak začnú otvorene zavádzať a robiť si neoprávnenú reklamu na účet významných osobností ako napríklad Albert Einstein, tak ma to dosť vytáča.

Už dávnejšie som sa prechádzal po kníhkupectve a zazrel som fotografiu Alberta Einsteina na obálke knihy (tie o jeho živote mám osobne veľmi v obľube), tak som ju vytiahol z regála. Kniha samozrejme mala kontroverzný názov "Bůh dokázatelně existuje", v ktorej deduško docent Miloslav Král údajne "vedecky" dokazuje, že Boh existuje a používa pomerne často argument osobnej skúsenosti, pri ktorej mával pocit nutkania zobrať do ruky Bibliu, aby sa presvedčil o pravde... Proste pseudoveda s množstvom sofistikovaných slov, aby ohúrila neznalého. Smutné, že je to od človeka, ktorý sa dlhú časť života profesionálne venoval vede. Knihu som si nekúpil, no videl som dlhé video na youtube, v ktorom sa o týchto "argumentoch" doc. Král osobne vyjadruje.

Ďalším významným vedcom na Slovensku je prof. Július Krempaský, ktorý v relácii Pod Lampou na tému "Existuje Boh?" z roku 2005 zastával stranu veriacich a mal plné ústa Einsteina, ktorého prezentoval ako hlboko veriaceho vedca, ktorý snáď ani o ničom inom nehovorí, len o Bohu.

Prečo je ich postoj klamlivý? Vráťme sa teda naspäť k Albertovi Jednokameňovi. Aj keď jeho náboženské postoje sú dobre zdokumentované, existuje okrem vyššie spomínaných pánov aj veľa ďalších kresťanov, ktorí jeho vzťah k Bohu prekrúcajú vo svoj prospech.

Einstein sa síce narodil v židovskej rodine, no bol považovaný za agnostika a jednoznačne neveril v osobného Boha, či už jeho židovskú alebo kresťanskú verziu. Vyjadril sa, že "Predstava osobného Boha mi je cudzia a pripadá mi dokonca naivná." V roku 1930 dokonca napísal "Človek by na tom bol dosť biedne, keby musel byť ovládaný strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti."

Kresťania často citujú jeho známy výrok "Boh predsa nehrá kocky (s vesmírom)", ako dôkaz jeho náboženskej viery. Tento výrok použil na účet náhodnosti kvantovej teórie a bol adresovaný Maxovi Bornovi.

Táto metafora je však rečnícka hra, ku ktorej sa občas priklonia viacerí vedci. Stephen Hawking (presvedčený ateista) rozšíril tento Einsteinov výrok a vyjadril sa, že "Boh nielen že nehrá kocky, ale občas ich hodí tak, že ich nemožno vidieť." Dokonca v knihe "Ešte stručnejšia história času" uvádza na záver "Ak však objavíme úplnú históriu vesmíru.... potom spoznáme myseľ Boha.

Keďže sa začal húfne tento Einsteinov výrok citovať a dezinterpretovať, napísal Einstein v roku 1954 list, v ktorom uviedol "Samozrejme, bola to lož, čo ste čítali o mojom náboženskom presvedčení, bola to systematicky opakovaná lož. Neverím v osobnosť Boha, nikdy som to nezapieral a vždy jasne vyjadroval."

V spomínanom liste tiež uviedol "Ak je vo mne niečo, čo sa dá nazvať religiózne, tak je to neobmedzený obdiv pre štruktúru sveta, ako ju môže podať naša veda." Jeho predstava božskosti bola skrytá v majestátnosti vesmíru. Ako sám uviedol, uznával myšlienku jedine tak panteizmu, ktorú opísal Baruch Spinoza. Vravel "Verím v Spinozovho Boha, ktorý sa javí v usporiadanej harmónii všetkého, čo existuje. Nie v Boha, ktorý sa zaoberá osudmi a činmi ľudských bytostí."

Preto milí kresťania, prestaňte brať tohto velikána vedy a jedného z najgeniálnejších ľudí celej histórie ľudstva za člena svojej mytologickej skupiny. Spomínaním jeho mena v súvislosti s Vašou vierou v rozprávajúceho hada, 900 ročných ľudí či polobohov chodiacich po vode, znevažujete jeho intelekt a genialitu len na úkor vlastnej propagandy.