Vedú pocity a emócie k pravde?

Nič proti citom a emóciám. Sú veľmi dôležité a evolučne dokonca predchádzali rozumovému správaniu. Potrebujeme ich a robia naše životy pestrejšími a vlastne aj možnými (vytváraním schopnosti sebaregulácie).

Avšak pri hľadaní odpovedí na otázky o objektívnej realite nám len málo kedy ponúknu spoľahlivé a zaručené odpovede.

Určite by ste sa napríklad pri výpočte statiky budovy nespoliehali na to, čo Vám povie pocit. Váš výpočet by nedopadol veľmi slávne. Je preto lepšie sa spoliehať na hľadanie správneho záveru výpočtu použitím logických operácií.

Spoliehať sa na to, že Vám niektorá z emócií napovie, odkiaľ sme sa tu nabrali, čo nás čaká po smrti, či kam smerujeme ako ľudstvo, je rovnako neschodná cesta.

Ak sa totiž pozriete hoci len na hŕstku ľudí, ktorí prežívajú rôznorodé emócie a každý z nich Vám na základe nich prezentuje iný pohľad na svet, musíte pochopiť, že niečo s tým pocitom v hrudi okolo pumpy na krv, šiestym zmyslom, treťou čakrou, extatickým vzrušením či telepatiou nie je v poriadku.

Ak však vedeckou metódou ukážete, že za dúhou sa skrýva lom svetla v kvapkách vody, za zemetrasením posun tektonických dosiek, za vznikom ťažkých prvkov explodujúce supernovy, za zložitosťou organizmov evolučný princíp a za nákazlivými chorobami mikroorganizmy, začínate namiesto emócii a pocitov používať rozum a logiku.

Ak teda niektorí veriaci vravia, že veria v Boha, lebo si nevedia predstaviť ako by bez Boha dokázal vzniknúť vesmír, či ako by mohol bez Boha vzniknúť život z neživého, znamená to, že len za neznalosť dosadzujú svoje priania a pocity. Nedokážu však vylúčiť, že raz vďaka rozumovému prístupu prídeme aj na odpovede na tieto otázky. A nebudeme potrebovať Boha, ako ho nepotrebujeme ani pri dúhach, zemetraseniach, chorobách či zložitých organizmoch.

Títo ľudia zakladajú svoje životy na tom čo nevedia radšej, než na tom, čo vedia. Hlavne, že z toho majú lepší pocit.

Oni silno cítia, že ich Boh vedie životom. Ja silno cítim, že Boh nie je potrebný. Kto rozhodne, ktorý pocit je správny a bližšie pravde? Je teda pocit správnou cestou hľadania pravdy?

Ak by teda veriaci potlačili emócie aj pri otázke existencie Boha, tak by zistili, že ho rozumovo nemajú ako obhájiť. Dobrý pocit z dosadenia emócie za neznámy člen nevedie k pravde. Vedie len k dobrému pocitu - hrejivému, no pravdepodobne klamlivému. Je lepšie teda postaviť život na tom čo vieme a nie na tom, čo nevieme a z čoho máme len dobrý pocit.

Pre jasnejšie pochopenie:

Milujte sa a šírte lásku, toleranciu a porozumenie. Nechajte emóciám priestor. Je to dôležité.

Nesnažte sa však tlačiť emócie za každú cenu tam, kam nepatria. Objektívne poznávanie pravdy logickým hodnotením vedie k spoľahlivejším záverom, než subjektívny pocit presvedčenia.