Tvrdenia, ktorých by sa mali ateisti vyvarovať

20.10.2021

Som rád, že patrím do komunity ateistov. Aj keď rád ponúkam môj pohľad na témy spojené s vierou a ateizmom a sprostredkovane aj pohľad iných ateistov, skeptikov a voľnomyšlienkárov, tak si uvedomujem, že aj keď my ateisti radi kritizujeme chybné názory a argumenty druhej strany, tak ani tá naša skupina si nezasluhuje menej kritiky LEN PRETO, LEBO JE NAŠA. Aj my musíme diskutovať rozumne a prijať kritiku, ak argumentáciu úplne nezvládame.

Dnes by som chcel uviesť pár výrokov od ateistov, s ktorými sa v diskusiách pod príspevkami často stretávam a ktorých by sme sa - podľa môjho názoru - radšej mali vyvarovať. Je to len päť z množstva. Priznávam, i ja som sa takýchto či podobných chýb dopúšťal. Každý, kto rád diskutuje, by sa mal chcieť poučiť a zlepšiť. Preto by som bol rád, ak by ste si k týmto piatim výrokom prečítali môj názor a prípadne mi napísali, či s ním súhlasíte alebo či je podľa vás to pôvodné znenie predsa len správne.

Spoločne sa totiž môžeme podporiť v tom, aby sme reprezentovali ateizmus a humanizmus v tom správnom svetle a ukázali tým na druhej strane, že patriť k nám neznamená prejsť len k nejakej ďalšej skupine hrajúcej sa na MY DOBRÍ a ONI ZLÍ, ale že byť ateistom znamená snahu rozumne pristupovať k diskusii a názorom iných. Dúfam, že takáto analýza nám pomôže uvedomiť si pár problematických miest našej argumentácie a vďaka tomu budeme schopní sa zbaviť istých návykov a byť lepšími diskutérmi.

Netvrdím samozrejme, že uvedené výroky zastávajú všetci ateisti. Určite nie. My ateisti sme naozaj rôznorodí, máme rôzne životné ciele i názory. Spája nás jediná definícia. Ak teda nepatríte k tým, čo by následné frázy používali, tak o to lepšie - potom nepíšem o vás. No verím, že už ste na nie jedného takto argumentujúceho ateistu natrafili alebo ste sa nad týmto výrokom zamýšľali.

👉 1. Rodíme sa ako ateisti. A ostaneme nimi, až kým nám nezačnú klamať.

Toto je veľmi bežná fráza. Nie že by bola úplne nesprávna, lebo z istého uhla pohľadu sa naozaj nerodíme s náboženským presvedčením, no od rozumného zhodnotenia skutočnosti má predsa len ďaleko. Prečo si to myslím?

Po prvé, ateizmus je vo všeobecnosti o ODMIETANÍ argumentov v prospech existencie Boha či božstva. Žiaden novorodenec nedokáže obsiahnuť tento pojem, a teda ani niečo odmietať. Rovnako ako nedokáže odmietať komunizmus, kapitalizmus či liberalizmus. 

Takýto novorodenec je rovnako apolitický, ako je agnostický voči viere. Skôr by teda sedel výrok "rodíme sa ako agnostici" než "rodíme sa ako ateisti", lebo až na zopár reflexov naozaj NIČ NEVIEME.

Po druhé, je to dosť znevažujúce zhodnotiť ateizmus ako niečo, čo dokáže aj novorodenec. Minimálne môj ateizmus (a verím, že aj mnohých z vás) je výsledkom dlhoročného uváženého prístupu k informáciám, vedeckým poznatkom, štúdia a záujmu o otázky z filozofie, psychológie a religionistiky. Je to výsledok učenia sa kriticky myslieť a vyvarovať sa argumentačných faulov. Preto povedať, že stačí nemyslieť a ono to príde samo je neadekvátne. Je totiž rozdiel medzi ateizmom a apateizmom (mámvpažistvom).

Práve skôr naopak, podľa antropologických výskumov sa ľudia rodia s predispozíciou k viere. Podľa toho čo vieme, existuje viera odkedy existuje samo ľudstvo. Sme veriace bytosti a tak sme sa evolučne vyvinuli. Práve schopnosť postaviť sa proti tomuto "inštinktu" je nám neprirodzená a vyžaduje si istý stupeň racionalizácie, intelektu a sebazaprenia.

Po tretie, záver tejto frázy "kým nám nezačnú klamať" je rovnako zavádzajúci. Klamstvo je zámerné tvrdenie nepravdivej informácie. Nie každý, kto vám hovorí o svojej viere vás chce oklamať. Verím, že obrovská väčšina veriacich vám chce dokonca dobre. A to úprimne. Chce, aby ste aj vy verili v to, čo oni, lebo to pokladajú za pravdivé a dobré. Nie je za tým klamstvo a ani zlý zámer. Aj keď to čo tvrdia podľa nás nie je pravda, neznamená to, že klamú. Proste sa môžu mýliť.

👉 2. Všetci veriaci sú hlúpi a nedokážu racionálne myslieť.

Samozrejme že existujú hlúpi veriaci, ALE existuje aj naozaj veľa riadne hlúpych ateistov. V každej skupine sa takí nájdu. Nie je preto správne všetkých hádzať do jedného vreca len preto, lebo ste diskutovali s niekým, kto hádzal jeden nezmyselnejší argument za druhým a len sám seba tým znemožňoval. Nerobme to, ak ani my nechceme, aby nás hodnotili podľa iných.

Veľká časť z nás sme boli kedysi veriacimi. Nie každý sa narodil do ateistického prostredia. Znamená to snáď, že sme boli až do doby prechodu k ateizmu hlúpi či dokonca psychicky chorí? Určite nie. Nestali sme sa ani zrazu múdrejšími, nenabrali sme náhle dodatočných pár desiatok IQ bodov a ani sa nezačali liečiť psychiatrickými liekmi, aby sme sa mohli stať ateistami. Ide len o to, že sme sa na veci začali pozerať ináč a začali si uvedomovať isté nezrovnalosti v našom predošlom spôsobe myslenia a často v jednoduchom prijímaní tradícií a učenia od autorít v našom okolí. Nie je to teda o múdrosti či hlúposti a už vôbec nie psychickej chorobe. Mnoho veľmi inteligentných a nadaných ľudí bolo v histórii (ale i dnes) veriacich. Skôr záleží od toho, v akej dobe a spoločnosti sa ocitli a či získali dostatok správnych impulzov na pochybovanie o svojom presvedčení.

Mnohí veriaci sa navyše snažia naozaj racionálne myslieť a neveria na doslovné nezmysly svätých kníh či doktrín ich vierouky. Nerozumné tvrdenia rovnako odmietajú, takže vysmievať sa im, že veria na rozprávajúce hady či prorokov lietajúcich na koňoch je nemiestne, keď ani sami svoju vieru takto nechápu. Ich prístupom je racionalizácia viery a skúšajú hľadať odpovede v ťažkých filozofických témach, kde vhodná rétorika a k tomu medzierky v súčasnom poznaní ponúkajú aké také miestečko pre Boha medzier. Ich prístup je často do značnej úrovne racionálny - to len neznamená, že je aj správny a závery pravdivé!!!

Ak by sme sa my ocitli napríklad v dobe keď bolo všetkým jasné, že Slnko obieha okolo Zeme, lebo to bolo vysoko intuitívne, tak by bolo celkom racionálne sa tejto viery pridržiavať. Neboli vtedy totiž žiadne dôkazy, ktoré by dávali dôvod o tomto názore pochybovať. Byť racionálny teda nie je to isté, ako mať pravdu. Je to len spôsob rozumného a logického myslenia, ktoré však občas môže viesť aj k nesprávnym záverom.

Nechápme sa zle. Často môžeme samozrejme úplne legitímne označiť niekoho za iracionálneho, AK mu rozumný argument predložíme, poctivo vysvetlíme a on si aj tak tvrdohlavo stoji za svojim a odvoláva sa napríklad na osobnú skúsenosť, vágne "dôkazy" či svätú knihu. Ale najprv musíme zistiť, prečo dotyčný veriaci verí.

Mali by sme sa hlavne snažiť vyhnúť generalizovaniu a hodnoteniu všetkých veriacich ako iracionálnych a všetkých ateistov ako racionálnych. Je to veľmi arogantný prístup. Poznám veľa takých, ktorí sú ateistami iba preto, lebo sa do ateistického prostredia narodili. Alebo sú ateistami, lebo mali napríklad zlú skúsenosť s cirkvou. Existujú správne i nesprávne dôvody k ateizmu. Tieto ich dôvody sú buď nepremyslené (skôr náhodné) alebo dokonca neracionálne. Nevedia sa argumentačne postaviť ani tým najzakladanejším teistickým argumentom a kritické myslenie im veľa nehovorí.

Existuje dokonca aj možnosť, že niekto iracionálne verí na pravdivé tvrdenie. Ako napríklad, že z hviezd vyčítal, že voľby vyhrá istý politik a on nakoniec naozaj vyhrá. Výrok je pravdivý, no prístup úplne iracionálny.

Nadávať teda v príspevkoch niekomu do hlupákov a idiotov má často presne opačný účinok, ako ten, čo sa snažíme dosiahnuť. My totiž nechceme, aby nás urazene začali ignorovať, ale chceme, aby nás začali počúvať. Aby ich naše názory oslovili a časom prešli radi k nám. Ak ich však hneď v prvej vete označíme za hlupákov, naozaj sa nikam nedostaneme.

Kritizujme teda argumenty a nie ľudí. Neznižujme sa k ad-hominem a snažme sa ukázať, že téme rozumieme a skúsme ju rozumne vysvetliť aj tým druhým. S istou pokorou a trpezlivosťou to skôr príjmu ako s výsmechom. Aj keď je pravda, že niektoré názory (napríklad kreacionistické) sú natoľko absurdné, že si občas zaslúžia aj riadnu dávku sarkazmu. Hranice však treba vedieť citlivo zhodnotiť.

👉 3. Si veriaci, lebo ... je pre teba ľahšie veriť ... sa bojíš smrti ... tvoji rodičia ťa naučili ...

Takéto škatuľkovanie predsa nemáme radi ani my ateisti. Tiež sa nám nepáči, ak do debaty vstúpi veriaci a hneď zhodnotí, že sme ateistami, lebo sa nám stalo niečo hrozné v minulosti a tak sme zanevreli na Boha. Alebo že sme ateisti, lebo chceme hrešiť.

Je preto lepšie, namiesto rýchleho zhodnotenia veriaceho, sa ho najprv opýtať, aké dôvody k viere naozaj má, ako chápe Boha a ako by on definoval svoju vieru či náboženstvo. Existujú totiž na jednej strane veriaci, ktorí sa nad vierou nikdy nezamysleli a naozaj len vyrastali v tejto viere, no na druhej strane sú aj takí, ktorí sa svojej viere venujú intenzívne a snažia sa ju racionalizovať. Majú veľmi dobrý prehľad v argumentoch, filozofických otázkach, histórii či učení svojej i iných vieroúk. Ešte raz zdôrazním, že to samozrejme neznamená, že majú aj pravdu vo svojom tvrdení. No určite sa aspoň snažia nebrať svoju vieru ako prijatú tradíciu, ktorú netreba alebo dokonca NESLOBODNO skúmať. 

Niekde medzi nimi sa nachádzajú ešte aj takí, čo chcú byť veriacimi lebo si myslia, že tým patria do skupiny "tých lepších". Alebo sú takí, ktorým bolo nahovorené, že svet nemôže dávať bez Boha zmysel a sú intelektuálne príliš lenivý sa nad tým zamyslieť. Dôvody sú teda rôzne a preto netvrďme, že o nich vieme viac, než oni sami a nenálepkujme ich vopred.

👉 4. Čítanie Biblie z vás zaručene urobí ateistu.

Nie že by čítanie Biblie často neotvorilo ľuďom oči - hlavne ak ju niekto považuje za dokonalé dielo Boha a zrazu si ju naozaj aj prečíta a nájde v nej mnohé neharmonizujúce výroky či morálne brutality. Aj u mňa to bol jeden zo silných impulzov. No nie je pravda, že by toto stačilo z niekoho urobiť ateistu. Mnoho ľudí si prečítalo Bibliu od prvej po poslednú stranu niekoľkokrát a aj tak ich to neodradilo od viery a dokonca ani od kresťanského fundamentalizmu. Ľudský mozog má istú veľmi výraznú slabosť (aj keď evolučne je to v istých situáciách výhoda), a tou je disonancia - teda nevôľa prijať nové názory, ktoré sú v rozpore s už zabehnutými presvedčeniami. Je teda jasné, a z praxe často badateľné, že mnohí ľudia nevidia v doslovnom čítaní Biblie žiaden rozpor či disharmóniu s ich vierou. Vedia si totiž ČOKOĽVEK vyložiť tak, aby to nakoniec v alegorickom či metaforickom znení dopasovalo do ich svetonázorového puzzle.

Môj obľúbený novozákonný historik Bart Ehrman sa nestal ateistom vďaka intenzívnemu štúdiu Biblie v originálnych jazykoch a jej hlbokému pochopeniu. Toto odborné štúdium ho zmenilo nanajvýš z fundamentálneho kresťana na bežného mainstreamového veriaceho. Až ďalšie filozofické otázky (napr. problém zla) z neho nakoniec urobili ateistu.

Čiže nie čítanie Biblie (hoci aj na špičkovej vedeckej úrovni v pôvodných jazykoch), ale skôr pochopenie kontextu jej vzniku, podstaty a nedostatkov vám môže DOPOMÔCŤ vzbudiť pochybnosti o jej autorite a hodnovernosti, ALE TO LEN V PRÍPADE, že k jej čítaniu a štúdiu pristupujete s otvorenou mysľou a schopný kritického uvažovania.

👉 5. Boh určite neexistuje!

Tento názor stretávam asi najčastejšie.

Áno, my "vieme", že žiaden relevantný dôkaz existencie akéhokoľvek božstva neexistuje. Aspoň ním rozhodne nie je žiaden z tých, ktoré sú tak bežne u teistov počuť. 

To však nevedie k záveru, že žiaden boh s istotou a definitívne existovať nemôže! Ak to niekto tvrdí, mám pre neho nemilú správu. Musí svoje presvedčenie dokázať. Rovnako ako svoje tvrdenie musí dokázať akýkoľvek teista tvrdiaci, že Boh isto existuje. Bremeno dokazovania totiž vždy leží na strane toho, kto niečo tvrdí (a nie na tom, kto tvrdenie odmieta). Ak chcete byť konzistentní, tak musíte uznať, že nestačí vyvrátiť hoci aj každé jedno náboženské tvrdenie. Ani vtedy si totiž nemôžeme byť úplne istí neexistenciou osobného boha a už vôbec nie akousi jeho deistickou či panteistickou predstavou. Stále sú tu mnohé možnosti vysvetlenia, ako napríklad že sa s nami boh zahráva, že sme súčasťou simulácie alebo že sme len vedľajším produktom stvorenia kozmu. Tých vysvetlení môže byť, aj s istým zakomponovaním božstva do tejto hry, naozaj mnoho. Avšak naša skvelá fantázia a predstavivosť neznamenajú, že máme pravdu. Je lepšie priznať, že isté možnosti (ktoré sú najskôr vysoko nepravdepodobné), môžu existovať, no z praktického hľadiska netreba strácať čas orientovaním našich životov tak, ako keby boli pravdivé.

Je len nesprávne, ak ateista uzavrie svoju myseľ a odmieta pustiť do vnútra akúkoľvek hypotézu, ktorá koliduje s jeho názorom, lebo napríklad a-priori odmieta akúkoľvek možnosť existencie niečoho, čo je nad naše súčasné poznanie. Berte to tak: sú to len myšlienky - a tie sú predsa skvelé na hranie. Neublížia.

Teda je úplne fér tvrdiť niečo v zmysle: "Snažil som sa zhodnotiť každé mne dostupné teistické tvrdenie a všetky pokladám za vysoko nepresvedčivé či nedostatočné a preto nemám najmenší dôvod veriť, že nejaký Boh či božstvo existuje", avšak tvrdiť: "ŽIADEN boh URČITE neexistuje a koncept akéhokoľvek boha je úplný nezmysel" je intelektuálne nečestné.

***

Táááák, na dnes by toho bolo aj dosť. Som zvedavý, koľko sledovateľov stratím po tomto príspevku. Ale viete čo? I don't care. Budem radšej, ak stránku budú sledovať tí, ktorí dobre chápu, že všetci sme omylní, máme chyby a potrebujeme sa stále učiť a zlepšovať. Nikto z nás nie je perfektný. A ja už vôbec nie. Nemusíte so mnou súhlasiť vo všetkom a ani to nechcem. Chcem iba rozumnú diskusiu. Len tak sa dokážeme učiť a vidieť svet aj z inej stránky.

A ak sa vám dnešná téma páčila, napíšte mi a pridajte aj ďalšie výroky, o ktorých si myslíte, že by ich mali ateisti radšej obmedziť či sa ich úplne strániť a ja rád vytvorím sequel k tejto téme (zopár ďalších bodov už mám i teraz v hlave).