Theo van Gogh. Smrť za film.

Dnes (23.07.2020) by oslávil svoje 63. narodeniny holandský režisér, producent, novinár a spisovateľ Theo van Gogh. Bol pravnukom brata známeho maliara Vincenta van Gogha (ak vám je povedomé to meno).

Patril medzi kontroverzných novinárov s provokatívnymi príspevkami. Hlavne po iránskej revolúcii a útokoch z 11.9. sa otvorene zameral na kritiku islamu. Medzi jedno z jeho najodvážnejších a najznámejších diel patrí desaťminútový krátky proti-islamský film "Submission : Part 1" (Pokora, Podriadenie), ktorý rozpráva príbehy o násilí na ženách žijúcich v islamskom fundamentálnom prostredí. Submission je zároveň aj jedným z anglických prekladov slova islam. Film vyrozprával šokujúci príbeh štyroch fiktívnych postáv - utlačovaných moslimských žien (hrané jednou herečkou) a scenár mala na svedomí známa somálsko-holandská ateistická a feministická aktivistka, kritička islamu a spisovateľka Ayaan Hirsi Ali.

Vo filme rozprávajú štyri ženy svoje životné údely modliac sa k Alláhovi. Scény vo filme obsahujú aj obnažené ženské telá s citátmi z Koránu (konkrétne 4:34, 2:222 a 24:2) napísanými na ich koži hennou.

Pozrieť si ho môžete na youtube:
https://youtu.be/iN_b2nhq23I

alebo na mojevideo.sk: 
https://www.mojevideo.sk/video/32b22/submission_pokora.html
(Video som pre vás otitulkoval)

V Auguste 2004 bol film odvysielaný v holandskej verejnoprávnej televízii. Následne na to začal dostávať Theo van Gogh výhražné listy s hrozbami smrti. Nebral však tieto vyhrážky vážne. Reagoval na to svojsky: "Kto by vraždil dedinského idiota." Ale predsa: 2.11.2004 bol zabitý pri ceste do práce. Vrahom bol 26-ročný Mohammed Bouyeri, ktorý vystrelil do van Gogha najprv osem rán z ručnej zbrane a následne sa mu snažil veľkým nožom sťať hlavu. Nakoniec zapichol malý nôž do van Goghovho tela spolu s lístočkom s výhražným odkazom pre Ayaan Hirsi Ali. Polícia ihneď poskytla Hirsi Ali ochranu a na istý čas ju ukryla. Neskôr sa však rozhodla presťahovať do USA, kde dnes žije a kde získala americké občianstvo. Mohammed Bouyeri skončil za mrežami na doživotie bez možnosti sa odvolať.

Vzápätí po vražde na námestí Dam Square v Amsterdame demonštrovali davy ľudí a ešte dlhú dobu po útoku sa spoločnosť polarizovala a diskutovala o dopadoch takéhoto fundamentálneho vyčíňania v západnom svete. Dnes stojí neďaleko miesta vražedného útoku socha pripomínajúca tento deň.

Úprimne, nechápem úplne toto fundamentálne zmýšľanie. Nechápem totiž, ako môže spoveď ženy, ktorá bola svojim manželom či strýkom bitá a znásilňovaná a nevedela nájsť východisko z tejto situácie, v niekom vyvolať namiesto hanby a pokory skôr pocit potreby zabiť režiséra, ktorý o tom chcel informovať... Práve to je to choré, fundamentálnym islamom deformované zmýšľanie, ktoré umožňuje hlavne v uzavretej spoločnosti bez možnosti kritiky a vonkajšej kontroly konať to, čo je v otvorenej sekulárnej spoločnosti už dávno odsúdené ako nehumánne barbarstvo.

Kto po pozretí tohto minimalistického snímku nemá dostatočnú predstavu o ťažkom živote žien v islamskom ortodoxnom svete, odporúčam aj silný snímok "The stoning of Soraya M.", ktorý rozpráva skutočný príbeh mladej ženy z iránskeho vidieckeho prostredia, ktorá bola svojim mužom falošne obvinená z cudzoložstva, za čo ju čaká kameňovanie.

Alebo si na Netflixe pozrite nový a veľmi vydarený seriál Kalifát.

Čo dodať na záver? Asi len pripomeniem vyjadrenie Sama Harrisa po útokoch na Charlie Hebdo: "Ľudia zomierajú kvôli karikatúram! Koniec morálnej analýzy."