Štyri evanjeliá z vyše tridsať.

Kresťanstvo ako ho dnes poznáme, je zhodou okolností práve také, aké je. Ak by na začiatku kresťanskej éry v prvých storočiach biskup Irenej z Lyonu neurčil 4 evanjelia ako hlavné a jediné správne, cisár Konštantín nevidel v kresťanstve možnosť pre zjednotenie svojej ríše a biskup Atanáš nevybral iba 27 kníh z vyše 80 existujúcich evanjelií, listov apoštolov a apokalýps, vyzeralo by dnes kresťanstvo úplne ináč a hlásalo by inú doktrínu.

Neexistoval dôvod, prečo by práve biblické 4 evanjeliá mali byť brané za smerodatnejšie ako trebarz Tomášovo evanjelium či evanjelium Pravdy. Problém bol, že proste do seba nezapadali a nezapadali ani do politických cieľov cirkevných lídrov tej doby. 

Tak málo chýbalo a mohlo to byť aj oveľa tolerantnejšie a menej násilné náboženstvo.

Víťazi však píšu históriu. A v tomto prípade to bolo ortodoxné kresťanstvo, ktoré vyhralo nad gnostikmi. Ak by nebola história taká ako bola, tak by neboli stratené pre nás iba niektoré evanjelia, no stratené by bolo pravdepodobne celé kresťanstvo.