Stephen Hawking

Presne pred troma rokmi, 14. Marca 2018 nás vo veku sedemdesiatšesť rokov navždy opustil jeden z najväčších a najznámejších teoretických fyzikov z prelomu 20. a 21. storočia. 😥

Stephen Hawking bol niečo ako vedecká superstar a pre mnohých veľkým vzorom. 🤩 Dokázal vysvetliť ťažko pochopiteľnú vedu tak, ako to nedokázal nikto iný. Jeho odhodlanie žiť a byť nesmierne prínosný pre spoločnosť, napriek telesnému handicapu 👨‍🦼, bolo veľmi inšpiratívne. Využil každú možnosť svojho limitovaného života, aby skúmal záhady kozmu 🌌 a popularizoval vedu medzi laikmi. 🔭⭐

Jeho knihy 📚 a dokumentárne filmy 🎞️ boli vskutku poučné a pochopiteľné, aj keď sa venovali zložitým témam. V 📘 "Stručnej histórii času" použil iba jedinú rovnicu a aj tak dokázal názorne vysvetliť komplexitu zložitej teoretickej fyziky a kozmológie. Vedel, že pridaním každej ďalšej rovnice, sa zníži predajnosť knihy na polovicu. Kniha sa stala bestsellerom a predali sa z nej desiatky miliónov kusov po celom svete.

Prvýkrát som natrafil na Hawkinga pred vyše dvadsiatimi rokmi pri čítaní knihy 📘 "Vesmír Stephena Hawkinga" od Davida Filkina. Táto kniha ma ako prvá uviedla do krásy astrofyziky a kozmológie a naštartovala môj záujem o vedu. K tejto knihe bol natočený aj rovnomenný šesťdielny dokumentárny film v produkcii BBC. V tej dobe to bol jeden z mála dobre natočených dokumentov o kozme a fyzike. Hawking sa odvtedy stal mojim intelektuálnym a vedeckým hrdinom. 🦸‍♂️

V priebehu rokov napísal okrem odborných článkov aj veľké množstvo ďalších kníh. Na 📘 "Stručnú históriu času" nadväzuje 📘 "Vesmír v orechovej škrupinke", ktorý pôvodný bestseller rozširuje o nové vedecké poznatky. Opäť je veľmi dobre a bohato ilustrovaný, pre lepšie chápanie zložitých pojmov kozmológie a časticovej fyziky. Za zmienku stojí aj kniha 📘 "Ilustrovaná história všetkého" vychádzajúca z Hawkingovych prednášok na univerzite v Cambridge.

Nad existenciou Boha a postavením človeka vo vesmíre sa zamýšľa v knihe 📘 "Veľký plán", ktorú napísal spolu s Leonardom Mlodinowom.

Ak máte doma zvedavé deti 👨‍👩‍👦‍👦, ktoré sa zaujímajú o vesmír, hviezdy, kozmické lety či záhady času, odporúčam skvelé knihy, ktoré písala Hawkingová dcéra Lucy s odbornou pomocou Stephena Hawkinga. Séria Georgových dobrodružstiev začína knihou 📙 "Georgove tajné výpravy do vesmíru" a za ňou nasledujú ešte päť vydarených pokračovaní. 

Okrem autorstva a spoluautorstva populárnych kníh, vytvoril vyše tucta skvelých vedeckých dokumentárnych filmov a seriálov 📺. Odporúčam určite zhliadnuť trojdielny dokumentárny seriál 🎞️ "Stephen Hawking: Veľkolepý plán" (The Grand Design) z 2012, ktorý je venovaný trom témam: Zmysel života (E01), Kľúč do kozmu (E02) a Stvoril vesmír Boh? (E03).

Veľmi dobrý je aj trojdielny dokument 🎞️ "Vesmír Stephena Hawkinga" z 2010 zameraný na témy: Mimozemšťania (E01), Cestovanie časom (E02) a Príbeh o pôvode všetkého (E03).

Okrem natáčania dokumentov sa niekoľkokrát sám objavil pred kamerami 🎥. Ako veľký fanúšik Star Treku mal možnosť si zahrať v roku 1993 scénku v jednej časti šiestej sezóny 🎞️ Star Trek: The Next Generation nazvanej "Vpád 1/2" (Descent, Part 1). Zahral si niekoľkokrát aj v populárnom sitcome 🎞️ "The Big Bang Theory" v nezabudnuteľných slovných výmenách so Sheldonom. Mal veľkú záľubu v humore, irónii a sarkazme. Ako animovaná postava si "zahral" aj vo viacerých častiach 🎞️ Futurami a v štyroch dieloch 🎞️ The Simpsons (tento program nazval "najlepšou show americkej televízie"). V jednej dokonca ukradol Homerovi jeho myšlienku o vesmíre v tvare donut-u. 🍩

Jeho syntetizovaný hlas 🔉 sa dokonca objavil aj v dvoch skladbách britskej skupiny Pink Floyd. 🎸

Raz sa k tomu vyjadril takto:

👉 "Dúfam, že si ma ľudia budú pamätať kvôli mojej výskumnej práci na čiernych dierach a počiatku vesmíru a nie na tom, že som sa objavil v seriály Simpsonovci." 😊

Ak o jeho životnej ceste veľa neviete, asi najjednoduchším úvodom by mohli byť kvalitne spracované životopisné filmy 🎞️ "Teória všetkého" z roku 2014 (s Oscarom oceneným 🏆 Eddiem Redmaynem v hlavnej úlohe) alebo 🎞️ "Hawking" s Benedictom Cumberbatchom z roku 2004.

Stephen sa narodil 8. Januára 1942, teda v deň 300. výročia smrti známeho astronóma Galilea Galilei. Zomrel v deň roka, v ktorom sa narodil ďalší skvelý teoretický fyzik - Albert Einstein (14.3.1879).

V dnešný deň si nepripomíname iba smrť Hawkinga, narodenie Einsteina, ale na tento deň pripadá aj medzinárodný deň matematickej konštanty PI. Tri možné dôvody na otvorenie fľaše dobrého vína. PI-te však s mierou! 🥳

Ešte ako mladému dvaciatnikovi s naštartovanou kariérou a tesne pred prvou svadbou 👰 diagnostikovali Hawkingovi chorobu motorických neurónov nazvanú amyotrofická laterálna skleróza (ALS alebo aj Lou Gehrigova choroba). Lekári mu dávali nanajvýš dva až tri roky života. 😨 Táto choroba ho postupne pripútala k vozíku 🦼 a časom stratil nie len schopnosť pohybovať končatinami, ale aj rozprávať (kvôli podstúpenej traechotómii). Na sklonku života bol takmer úplne paralyzovaný. Ku komunikácii používal hlasový syntetizátor, ktorý ovládal jediným prepínačom. Dokázal za jeho pomoci písať e-maily, študovať i písať prednášky 💻. Pôsobil totiž tridsať rokov na významnom poste, ako lukasiánsky profesor matematiky 👨🏽‍🏫 na Univerzite v Cambridge. Tento titul a pozícia boli pred mnohými rokmi udelené aj Isaacovi Newtonovi.

Okrem toho bol aj riaditeľom výskumného Centra Teoretickej Kozmológie na tejto univerzite. Bol členom mnohých prestížnych intelektuálnych spoločností ako Britské kráľovské spoločenstvo, Pápežská akadémia vied či Americká národná akadémia vied.

Po jeho smrti bol jeho popol ⚱️ uložený medzi hrobmi Isaaca Newtona a Charlesa Darwina. Na náhrobku sa píše "Tu je uložené to, čo bolo smrteľné zo Stephena Hawkinga." a k tomu pridaná rovnica súvisiaca s jeho výskumom čiernych dier.

Jeho hlavný výskum bol totiž venovaný, popri popise základných zákonov fungovania vesmíru, aj na čierne diery a ich vlastnosti 🕳️. Podľa niektorých záverov z jeho výskumu napríklad čierne diery nie sú úplne čierne a mali by emitovať žiarenie (nazvané Hawkingovo žiarenie) a toto vyparovanie by malo znamenať, že časom by mohli aj úplne zmiznúť.

Hawking bol otvoreným bezbožníkom. Na Starmus Festival v 2014 sa jednoznačne označil za ateistu a dodal:

👉 "Predtým než sme rozumeli vede, bolo prirodzené domnievať sa, že Boh stvoril vesmír, avšak teraz ponúka veda omnoho presvedčivejšie vysvetlenia."

Vyjadril sa aj:

👉 "Nevieme dokázať, že Boh neexistuje, no veda robí z Boha nepotrebnosť."

Tiež poznamenal:

👉 "Medzi náboženstvom, založeným na autorite a vedou, založenou na pozorovaní a rozume, je značný rozdiel. Veda vyhrá, lebo funguje."

Pre show "Curiosity" kanálu Discovery Science s témou "Stvoril Boh vesmír?" v roku 2011 povedal:

👉 "Najjednoduchšie vysvetlenie je, že Boh neexistuje. Nikto nestvoril náš vesmír a nikto neriadi naše osudy. A to ma vedie k dôležitému záveru: Pravdepodobne neexistuje ani nebo a ani život po smrti. Máme teda len tento jediný život, aby sme ocenili úžasný dizajn vesmíru. Za túto možnosť som nesmierne vďačný."

Výrok z obrázka:

👉 "Sme len pokročilejším typom opíc na malej planéte obiehajúcej úplne obyčajnú hviezdu. Avšak sme to my, kto dokáže pochopiť vesmír. A to nás robí mimoriadnými."

bol vyslovený v roku 1988 pre nemecký magazín "Der Spiegel".

Bol teda ateistom skrz-naskrz. Občas si však dovolil uštipačne spomenúť Boha vo svojich dielach. Avšak rovnako ako Einsteinov výrok "Boh predsa nehrá kocky (s vesmírom)", sú aj Hawkingove metafory len istou rečníckou hračkou.

Ako napríklad výrok: "Boh nielen že nehrá kocky, ale občas ich hodí tak, že ich nemožno vidieť", ktorým doplnil spomínaný Einsteinov citát alebo záverečná poznámka v knihe "Ešte stručnejšia história času" ktorá uvádza: "Ak však objavíme úplnú históriu vesmíru.... potom spoznáme myseľ Boha."

Tieto poetické narážky samozrejme nemajú žiaden súvis s vierou v osobného nebeského vládcu riadiaceho naše životy.

Rovnako tak slovným spojením "veľkolepý dizajn" v knihe i dokumente "The Grand Design" nemienil inteligentného dizajnéra tvoriaceho náš svet, ale skôr tým myslel vesmír 🌌 bez veľkolepého zámeru, pochádzajúci z krásy fyziky a prírodných zákonov. Slovo DIZAJN použil z rovnakého dôvodu, prečo Dawkins použil v svojej knihe "Mágia reality" kontroverzné slovo MÁGIA. 🧙‍♂️

Hawkingov pohľad na svet a vesmír bol čisto naturalistický. Pre Guardian povedal:

👉 "Mozog považujem za akýsi počítač, ktorý prestane fungovať, keď sa mu pokazia súčiastky. Pre pokazené počítače neexistuje žiadne nebo či život po smrti. Také niečo je len rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja tmy."

Na záver už iba Hawkingove odporúčanie do života:

👉 "Nezabudni sa pozerať hore na hviezdy a nie dole na svoje nohy. Skús nájsť zmysel v tom, čo vidíš a zaujímaj sa o to, odkiaľ sa tu vesmír nabral. Buď zvedavý. A nech sa zdá byť život akokoľvek zložitý, vždy je tu niečo, čomu sa môžeš venovať a byť v tom dobrý." 👍