Rodíme sa bez viery a bez náboženstva.

Tvrdiť, že sa rodíme ako ateisti, je trošičku zavádzajúce, lebo sa rodíme bez vedomia, ktoré by bolo schopné odmietať teistické tvrdenia. Nemáme totiž koncept viery a neviery. Nemáme koncept ničoho. Máme pár reflexov a základných zručností a učíme sa pomaly spoznávať svet. Postupným naberaním vedomia i vedomostí si však vytvárame predstavu o svete. A v nej nie je žiaden Boh. Je v nej len veľa otázok.

Sme dokonalí agnostici.

Všetko by to pokračovalo pekne ďalej a hladko, ak by sme počas života získavali informácie o realite IBA z faktických údajov. Zdravo vyvinutým skepticizmom by sme odmietali ďalšie a ďalšie nepodložené tvrdenia a náš ateizmus by sa rodil a posilňoval - ak by sme životy založili na tom, čo vieme a nie na tom, čo nevieme. Nie, taký život nie je šedý a beztvarý, ako by si mohli mnohí teisti myslieť. Fantázia a pestrá fikcia by nám samozrejme ostali, avšak my by sme ich vedeli oddeliť od reality a nikto by netvrdil, že popisujú pravdivo náš svet.

Mnoho ľudí však radšej stavia svoju celú existenciu na tom, čo nevieme. A tomu sa hovorí VIERA. A čo je horšie - viere začnú učiť aj svoje deti. Vravia im, že je to cnosť. A tiež im vravia, že je to cesta k pravde. Údajne k pravde o reálnom svete a preto tomu MUSIA veriť a okolo toho postaviť svoje životy.

Deti sa teda dozvedajú o "jedinej skutočnej pravde", lepšie povedané o lokálne uznávanej predstave stvoriteľa sveta, na ktorú by samé neprišli. Intuitívne sa dopracovať k Bohu, ktorý nás stvoril za účelom jeho pobavenia a na konci života nás bude odmeňovať svojou večnou prítomnosťou alebo trestať pekelným ohňom si totiž bežne psychicky zdravý človek nevymyslí. V iných končinách sveta majú samozrejme inú "jedinú skutočnú pravdu" a tam sa deti dozvedajú, že ak nechcú byť po smrti reinkarnované do sliepok z priemyselného veľkochovu, tak sa musia modliť k niektorému z tisícok bohov - napríklad k takému s hlavou slona, či k modrému alebo štvorrukému. Čo kraj, to iná "pravda" založená na viere.

Oveľa lepšie by bolo deti neindoktrinovať akoukoľvek predstavou, ktorá by mala vysvetľovať nezodpovedané filozofické otázky. Treba ich naučiť akceptovať určitú nevedomosť a viesť ich k tomu, aby sa nevedomosť snažili správnym spôsobom minimalizovať. Napríklad konzistentným logickým prístupom k uvažovaniu a vedeckými metódami poznávania okolia. Tieto metódy totiž naozaj fungujú - na rozdiel od pestrých obnoží nespočetného množstva vierovyznaní. A navyše takto získaná pravda z Európy je zhodná s pravdou z Indie.

Podstatné je naučiť deti premýšľať a rozlišovať skutočné poznanie od výmyslov. Nemusia nevyhnutne a ihneď nájsť odpovede - za každú cenu a na všetko - akúkoľvek, nech len nejaká je. Ak sa naučia vypĺňať medzery v poznaní výmyslami a nadprirodzenými bytosťami či javmi už od malička, bude pre nich o to ťažšie sa tohto návyku zbaviť.

Osobne (a nenabádam nikoho, aby ma musel nasledovať) svoje dve deti vychovávam dokonca aj bez predstavy vianočného superhrdinu roznášajúceho vytúžené darčeky poslušným deťom - či už je ním Ježiško, Santa Claus, Dedo Mráz či Mikuláš. Deti vedia, že sa obdarúvame navzájom z lásky a vďaky. A rovnako sa zapájajú do tohto procesu a chcú tiež niečo darovať - už od mala. Nemyslím, že sú o niečo ukrátené - iba ak o ilúzie, ktoré im skôr či neskôr vezmeme. Zázračné príbehy i fiktívne bytosti si samozrejme užijú v enormnom množstve - ako pekné fantastické story, ktoré si radi prečítame.

Nie je samozrejme nič zlé na tom, ak deťom nakoniec vysvetlíte, že ide o tradíciu a uvediete ich v správnom veku do reality. Ja osobne však uprednostňujem čistú pravdu už od útleho detstva a sám pozorujem, že deti nemajú strach z tmy, bubákov a strašidiel. Berú ich totiž ako rozprávkové stvory mimo realitu.

Smutné však je, že pri povestiach o všemocnom, vševediacom a dokonale dobrom Bohu na fiktívnosť kedysi niekto pozabudol upozorniť a teraz sa to vlečie s niektorými z nás až do 21. storočia.

Moja skromná rada:

Učte deti od mala jasne rozlišovať medzi fikciou a realitou. Doprajte im však dostatok fantastických príbehov, hoci aj plných bohov a anjelov. Nezabudnite, že ak im nebudete tvrdiť, že sú pravdivé, s enormnou pravdepodobnosťou ostanú ateistami a rozumnými skeptikmi celý život.

Ostatní sa to budú musieť (znovu) naučiť.