Michael Schmidt-Salomon

13.07.2020

Aby som nepísal stále len o anglicky hovoriacich ateistoch, dnes by som vám rád predstavil môjho obľúbeného nemeckého filozofa, autora, hudobníka a humanistického aktivistu Michaela Schmidt-Salomona, ktorý patrí v Nemecku medzi top propagátorov humanizmu a ateizmu (druhým mojim obľúbeným je Philipp Möller, o ktorom napíšem niekedy inokedy). Podľa Global Thought Leader Index patrí Michael Schmidt-Salomon k najvplyvnejším mysliteľom nemecky hovoriaceho regiónu.

Je spoluzakladateľom nadácie Giordana Bruna (Giordano Bruno Stiftung - skrátene gbs), ktorá sa snaží veľmi aktívne šíriť myšlienky evolučného humanizmu a sekularizmu v nemecky hovoriacich krajinách. V súčasnosti je hovorcom predstavenstva gbs.


Citát z dnešného obrázka je časťou jeho výroku:
"Kto dokáže rozštiepiť atóm a komunikovať prostredníctvom satelitov, musí k tomu zaručene preukazovať intelektuálnu a emocionálnu vyzretosť. To sa okrem iného prejavuje aj stavom, pri ktorom dokážeme nechať umrieť zlé idey skôr, než ľudia umrú pre zlé idey."

Tento výrok sa objavil v "Manifeste evolučného humanizmu" - úspešnej knihe, ktorá bola vydaná v roku 2005 a predalo sa z nej vyše 50 tisíc kusov. Jej cieľom je prezentovanie sekulárneho svetonázoru založeného na naturalistických základoch, ktorý má aj v oblasti sociálnej a spirituálnej nahradiť náboženstvá.


Manifest opisuje súčasný stav ľudstva aj takto:
"Aj keď sme technologicky už v 21. storočí, je náš pohľad na svet stále formovaný legendami starými tisíce rokov. Táto kombinácia najvyššieho technického know-how a naivnej detskej viery môže mať dlhodobo fatálne následky. Správame sa ako päťročné deti, ktoré dostali na zodpovednosť jumbo jet."


Salomon je autorom viacerých úspešných kníh propagujúcich humanizmus. Knihy "Hoffnung Mensch - Eine bessere Welt ist möglich" či "Jenseits von Gut und Böse - Warum wir ohne Moral die besseren Menschen sind", prípadne najnovšia kniha "Entspannt euch! Eine Philosophie der Gelassenheit." ukážu čitateľom prečo a ako dokážeme žiť skvelé životy aj bez upínania sa na náboženstvo, kde hľadať morálne zásady a ako byť lepšími ľuďmi.


Mojou najobľúbenejšou knihou od Salomona je detská kniha (detská asi tak ako je animák Simpsonovci či Futurama), ktorá jednoduchou a zábavnou formou uvedie čitateľa do nezmyselnosti troch abrahámovských náboženstiev.


Hlavní hrdinovia, prasiatko a ježko sa rozhodnú spoznať Boha, lebo sa jedného dňa dočítali na plagáte vylepenom na ich domčeku, že bez Boha im v živote niečo chýba. A oni chceli vedieť čo to je, keďže im doposiaľ zjavne nič nechýbalo.


Nakoľko detských kníh na tému náboženskej kritiky je ako šafránu a už tobôž v slovenčine, rozhodol som sa vám poskytnúť odkaz na neoficiálny slovenský preklad tejto skvelej pár-stranovej a pekne ilustrovanej knižočky (má circa 40 MB)


Kniha bola vydaná v roku 2007 a dostala sa na prvé miesto v zozname bestsellerov na amazone v kategórii náboženskej literatúry pre deti a mládež a opäť sa vrátila v období pred Vianocami. Kniha o prasiatku a ježkovi hľadajúcich Boha vzbudila ozajstnú vlnu záujmu. Britský denník The Telegraph knihu nazval "detskou verziou Dawkinsovho Božieho bludu."


Katolícka diecéza v Stuttgarte s podporou židovskej komunity požiadala o stiahnutie knihy a jej uvedenie na zoznam kníh nevhodných pre mladistvých (čo by túto detskú knihu posunulo do vekovej kategórie 18+). Vydavateľstvo Alibri s podporou nemeckých, rakúskych i švajčiarskych sekulárnych organizácií spustilo kampaň so sloganom "Zachráňte prasiatko!".


Úrad vyšetrujúci tento prípad na začiatku roku 2008 vyhlásil, že kniha nie je v žiadnom prípade nevhodná pre mladistvých, nie je antisemická (nakoľko je rovnako kritická ku kresťanstvu, islamu i judaizmu) a nesnaží sa tieto náboženstvá neprávom ponižovať. K desiatemu výročiu tohto úspechu vydal Michael Schmidt-Salomon v roku 2018 aj knihu "Zachránenie prasiatka - prečo sa aj deti smú smiať náboženstvám (Die Rettung des kleinen Ferkels - Warum auch Kinder über Religion lachen dürfen)".


Nie je to ani náhodou kniha na vytvorenie pevného uceleného názoru na náboženstvá, keďže je veľmi krátka a jednosmerne ladená, a to na kritiku a varovanie pred fundamentálnou náboženskou indoktrináciou. Jej napísanie bolo však nevyhnutné k ukázaniu, že aj otvorená kritika niečoho tak nedotknuteľného ako je náboženstvo je v spoločnosti veľmi potrebná a nemala by byť výnimkou. Ak je povolené indoktrinovať deti blbosťami, musí byť im dovolené dostať sa voľne ku kritike týchto blbostí.


Neuznanie knihy za nevhodnú pre mládež vnímam ako pozitívny krok k slobode prejavu. Navyše knihu beriem skôr ako agnostickú, než ateistickú.
Predtým, než ju však budete čítať deťom, prejdite si ju najskôr sami. U citlivých detí môže vyvolať šok - pred priamo podaným názorom na fundamentálne učenie troch hlavných západných náboženstiev, ktoré je diametrálne odlišné od bežného prezentovania pánom farárom, imámom či rabínom.


Môj desaťročný syn si ju prečítal (v rámci zdokonaľovania čítania nemeckých textov) a neutrpel žiadnu ujmu - no on už je zvyknutý na skeptický svetonázor svojich rodičov. Pri menej ostrieľaných deťoch však odporúčam mať po ruke liečivé kryštály, zvitok s nejakou zázračnou mantrou či aspoň pohár svätenej vody. Skok do reality nezvláda každý hneď tak zhurta.