Je Severná Kórea príkladom ateistickej krajiny?
Stretol som sa párkrát s návrhom od milujúcich kresťanov, že ako ateisti by sme mali všetci odísť do Severnej Kórei. Je to vraj ateistická krajina, kde by sme si prišli na svoje. Oficiálne sa tak vyjadril aj americký pastor Rick Warren.
Je bezprecedentné uctievanie vodcu národa, ktorý má všetkých pod kontrolou a je údajne stelesnením absolútnej pravdy, dokonalosti a autority, naozaj to, čo pripomína ateizmus? Sú nereligiózni diktátori ako Kim Čong-il a jeho syn, ktorí sami seba pokladajú za božstvo a vytvárajú okolo seba kult osobnosti naozaj ukážkou ateizmu? Je skeptické myslenie odmietajúce nepodloženú vieru práve to, čo v Severnej Kórei riadi spoločnosť?
Alebo sú ukážkou skôr náboženského kultu s ešte žijúcim bohom namiesto toho nadprirodzeného?
Nepripomína to skôr dogmatické náboženské hnutie, ktoré má za hrsť vhodných trestov a večných zatratení pre všetkých, ktorí sa nechcú pridať na ich stranu?
Na príklade Severnej Kórei sa dá pozorovať, ako je možné strachom ovládať masy ľudí. Tam je však strach ľudí pomerne racionálny. Ak nebudú oslavovať vodcu národa, ktorý je stelesnením pravdy, lásky a dokonalosti, priamy a neodkladný trest ich neminie. Kresťanstvo a islam fungujú viac psychologicky. Ich odmena i trest sú síce imaginárne, no rovnako emotívne.
Fundamentálna a až fanatická viera v dokonalosť a neomylnosť autority - to sú až priveľmi podobné prvky diktátorských spoločností i organizovaného náboženstva.
Kim Čong-un rovnako ako jeho nebohý otec Kim Čong-il a starý otec Kim Ir-sen nepovolili náboženstvo vo svojej krajine z jednoduchého dôvodu - majú obavy z konkurenčnej ideológie. Rovnako aj kresťanstvo či islam zakazuje uctievanie iných bohov či modiel. Ďalšia ideológia by totiž výrazne nabúrala uctievanie ich osobnosti a ich totalitný režim by bol ohrozený.
Ľudia v krajine sú natoľko indoktrinovaní a ovládaní, že akékoľvek skeptické, mimodogmatické myslenie je prudko potlačované. Dodávky jedla z vonku, ktoré majú slúžiť na záchranu ľudí pred hladovaním sú interne prezentované ako dary uctievajúce lídra krajiny.
Rovnako ako kresťania s ružencami a modlitbami stoja na hraniciach a bránia sa pred islamizáciou (pohania tento zápas kedysi s kresťanmi prehrali), tak aj severokórejčania bránia svoju čučche doktrínu a svojich božských vodcov pred západnou demokraciou, kapitalizmom a teistickými náboženstvami.
Ako povedal Sam Harris: "Problém s fašizmom a komunizmom nie je v tom, že sú príliš kritické voči náboženstvám, ale naopak, problémom je, že sú príliš AKO náboženstvo ... V celej histórii ľudstva neexistovala spoločnosť, ktorá by trpela kvôli tomu, že ľudia boli príliš rozumní a skeptickí."
Na rozdiel od stoviek dogiem predpísaných v najrozličnejších svätých knihách je ateizmus popísaný jedinou krátkou definíciou: "Odmietanie myšlienky existencie božstva" - bez dôkazov. Nič viac, nič menej. Ateizmus nemá žiadne doktríny, knihu či ústrednú ideológiu. Môže byť teda tento myšlienkový prístup zodpovedný za hladomor, teror a neslobodu v Severnej Kórei?
NIE!
Severná Kórea NIE JE ani zďaleka ateistickou krajinou. Vzormi krajín, v ktorých je ateizmus veľkou slobodnou minoritou (až majoritou) sú napríklad Dánsko, Švédsko, Česko či Island. Krajiny, kde sa človek môže slobodne vyjadriť, ak nesúhlasí s určitou ideológiou a môže slobodne žiť bez uctievania a viery v BOŽSKOSŤ kohokoľvek a čohokoľvek.
Pozrite si, aký štipľavý názor na to mal Christopher Hitchens. Úryvok je zo skvelej prednášky bratov Hitchensovcov (btw, Peter Hitchens bol oponentom) z roku 2008.
Rozdiel medzi moderným západným náboženstvom a uzavretým diktátorstvom je v tom,
že
v sekularizovaných štátoch nemá našťastie organizované náboženstvo rovnaké páky na ovládanie ľudí, ako uzavretý diktátorský režim. Avšak hroziť posmrtným zatratením majú ešte stále dovolené (čo je smutné, lebo intelektuálne lenivých ľudí je ešte pomerne dosť a žijú v neoprávnenom strachu).
Pozrite si video, aby ste videli smutný príklad toho, ako indoktrinácia, a v niektorých prípadoch aj pocit strachu a beznádeje, dokážu zničiť ľudskú racionalitu a slobodu. Namiesto "veľký generál" si dosaďte "pán Ježiš Kristus" a dostanete dokonalý obraz obradu, ktorý je tak typický pre sväté omše v pentakostálnych či charizmatických protestantských cirkvách. Veriaci skákajúci so vztýčenými rukami, spievajúci, plačúci a opakujúci dookola "Aleluja, ďakujeme ti pane za všetko..."
Severokórejsky kult osobnosti so žijúcim bohom vyobrazeným v každej miestnosti, podobne ako kresťanstvo s krucifixom či obrázkom panenky Márie v každej miestnosti nemajú nič spoločné s racionalitou a skepticizmom. Uctievanie, bezhraničná poslušnosť a pokora sú spoločnými hlavnými cnosťami týchto ideológií. Presne to, čo takmer každý ateista a humanista odmieta.
Otázkou je, ako pomôcť týmto skupinám otvoriť oči a oslobodiť sa. V západnej modernej spoločnosti sa to dá - postupne, racionálne a nenútene. Čo však s uzavretou spoločnosťou bez prístupu na internet a k objektívnym informáciám?