Je dobré, že existujú náboženstvá, aj keď nie sú pravdivé?

Niektorí ľudia argumentujú, že náboženstvá by boli užitočná vec - dokonca až nevyhnutná pre ľudstvo - aj keby v nich bolo všetko účelovo vymyslené.

Údajne, aj keby pri náboženstvách šlo iba o túžobné priania a nič viac (a my dobre vieme, že to tak je), tak je predsa len dobré, že tieto náboženstvá existujú, lebo ľuďom dávajú morálne zásady, pocit naplnenia, zmysel života a dobrý pocit z toho, že sú milovaní.

Je teda lepšie mať vieru vo vymyslené božstvá, ak táto vedie k relatívne lepším medziľudským vzťahom a dáva dobrý pocit (byť opitý), než skúsiť realitu nech už je aká je (byť triezvy)?

Určite s takým tvrdením nesúhlasím, aj keď čisto z pragmatického hľadiska majú títo ľudia v niečom pravdu.

Pre mnohých ľudí je istá forma kontroly nevyhnutná, aby dokázali korigovať svoje morálne činy. Je to dosť pesimistické konštatovanie, no naozaj sú medzi nami takí ľudia, ktorí by bez hrozby pekelnej odplaty, posledného súdu od vševidiaceho "veľkého brata, ktorý ťa stále pozoruje" a očakávania finálnej odmeny za dobré správanie, asi naozaj podľahli zvieracím pudom a nesnažili sa byť morálni a dobrí k iným. Týmto ľuďom však chýba empatia a nie náboženstvo.

Praktickým príkladom, ktorý to potvrdzuje, je aj neslávne známy štrajk Montrealskej polície v 1969. V priebehu jednej noci zistili Montrealčania, aké by to bolo žiť bez polície. Bolo vykradnutých 6 bánk, 100 obchodov, zapálených 12 požiarov a dvaja ľudia boli zastrelení. Stačilo, že si niektorí ľudia boli istí, že v ten deň polícia nezasiahne.

Mnohí ľudia proste nemajú dostatok sebakontroly a empatie, aby nepáchali brutálnosti. Preto bol imaginárny strážca, ktorý by kontroloval spoločnosť, už od dávnych čias v mnohých prípadoch jedným zo spôsobov, ako kontrolovať slabé povahy ale i udržiavať na uzde utlačovaných ľudí. Poddaní a otroci sa nebúrili, lebo vedeli, že čas odplaty príde po smrti a nakoniec vyhrajú oni nad svojimi pánmi - Boh všetko vidí a oni ako trpitelia budú odmenení. Ako povedal Voltaire: "Boh neexistuje. No nepovedzte to môjmu služobníkovi, ináč ma v noci zabije." Svet vyzeral lepšie, neboli až tak časté vzbury, ľudia verili v nadpozemskú spravodlivosť, posledné súdy, vytvárali si karmické systémy.

Avšak to, že svet je z časti lepší, lebo sú v ňom ľudia, ktorí nepáchajú zlo LEN PRETO, že sa boja odplaty alebo naopak páchajú dobro LEN PRETO, lebo sa tešia na odmenu, nerobí z náboženstiev nevyhnutnosť.

Nemyslím si, že toto je dobrý dôvod na propagovanie klamstiev. Nie sme predsa deti, ktorým rodičia nahovárajú, že Ježiško, Santa Claus či Dedo Mráz nosia darčeky podľa toho, aké dobré boli počas roka. My chceme vyrásť z klamstiev a nie prežiť život v rozprávke. Myslím si, že je lepšie žiť v realite - hoci nie je najpriaznivejšia možná - než v klamlivej ilúzii.

Inými slovami, je lepšie sa snažiť zlepšiť realitu ako sa uspokojiť s Matrixom.

Nevyvraciam tvrdenie, že v minulosti nám náboženstvo mohlo byť prospešné a dokonca formovalo spoločnosť z istej časti správnym smerom. Avšak dnes, keď sme dávno predbehli poznanie sveta vychádzajúce zo svätých spisov a hodnotíme morálku zo širšieho pohľadu a z mnohých kultúrnych, sociálnych a psychologických aspektov, je náboženstvo našou brzdou. Ľudstvo dávno prekonalo tento medzník a dokáže kráčať vpred bez viazania sa na povery, tradície a morálne skameneliny. Vyrástli sme a dospeli (ako ľudstvo, nie všetci jednotlivci).

Veľmi dobre vieme, že sa dá nasledovať etické princípy aj bez pocitu nepretržitej kontroly. Mnohí neveriaci to dokazujú. Vieme hodnotiť dopady našich činov, vcítiť sa do pocitov iných a pociťovať zodpovednosť za to, čo robíme. Nepotrebujeme k tomu pocit nepretržitej kontroly. Morálna filozofia a racionálne diskusie ukazujú, ako dokážeme vytvárať výrazne lepšie etické pravidlá a právne systémy pre kvalitnejší život nás všetkých bez odvolávania sa na zastaralé "morálne pravdy" náboženstiev.

Osvietenstvo založené na vedeckom pokroku a humanizme bolo jedným z veľkých krokov týmto smerom a všetky (!!!) ukazovatele kvality života sa od tej doby výrazne zlepšili (prečítajte si knihu "Buď svetlo" od skvelého S. Pinkera).

A ak sú medzi nami ľudia, ktorí byť morálny bez pocitu sústavného dozoru nedokážu, musíme posilňovať sekulárne možnosti našej ochrany pred takýmito ľuďmi - políciou a súdnictvom. Reálnymi zákonmi a smernicami. Nie zastrašovaním imaginárnou políciou, ktorá má len placebo efekt.

Osobne si nemyslím, že svet plný racionálnych skeptikov spoliehajúcich sa na realitu a snažiacich sa ju zdokonaliť by bol horší, než svet plný spokojných veriacich, ktorí nedbajú čo je pravda a sú slušní, lebo tak chce ich imaginárny patrón.

Mýlim sa? Vkladám do ľudí príliš veľa nádeje? Čo si o tom myslíte vy? Sú náboženstvá (bez ohľadu na pravdivosť ich tvrdení a odignorujte pre tentokrát aj všetko to zlo, ktoré v mene niektorých náboženstiev bolo páchané) ešte stále potrebné pre lepší svet, ako sa to niektorí snažia propagovať?