Čím lepšie vzdelanie v krajine, tým priaznivejší trend pre ateizmus.

Prečo sú náboženstvá najúspešnejšie v krajinách s nízkou kvalitou vzdelania? Skúste si odpovedať sami.

Už od približne šestnásteho storočia - po nástupe modernej vedy a prvých dôležitých objavoch využívajúcich vedecké metódy skúmania - začala byť veda na rozdiel od náboženstva braná za základný zdroj poznávania sveta.

Niektoré krajiny si to však ešte stále nestihli uvedomiť a zostávajú naďalej pripútané k tradíciám, poverám, mytológii a náboženskej viere.

Stačí si pozrieť toto zaujímavé porovnanie medzi dosiahnutými výsledkami v testoch z vedeckých predmetov vs. dôležitosťou, akú prisudzujú náboženstvám v jednotlivých krajinách. Ide takmer o dokonale invertovaný obraz:

Obrázok hovorí iba o korelácii, no čo je za kauzalitou si každý vie domyslieť. Kvalitné vzdelanie vedie k lepšiemu chápaniu sveta a následnému odmietaniu supernaturálnych (nadprirodzených) príčin a ideí.

Je pochopiteľné, prečo sa kresťanskí misionári tak hrnú do vzdelanostne zaostalejších krajín Afriky, latinskej Ameriky a juhovýchodnej Ázie. Tam ešte môžu zabodovať. Vďaka nárastu stúpencov kresťanstva v týchto krajinách (a vysokej pôrodnosti spojenej s úspešným predávaním tradícií) si kresťania udržujú stabilné celosvetové čísla v štatistikách.

Avšak v moderných západných krajinách začínajú výrazne strácať.

Veľká časť západnej Európy pociťuje pokles v počte kresťanov, výrazný pokles je badateľný aj v USA a hlavne v Austrálii (viac ako 5% za posledných 10 rokov, za posledných 100 rokov pokles z 90% na takmer 50%).

Celkovo je hlavne u mladých ľudí v porovnaní so staršou generáciou priepastný rozdiel v religiozite. V USA sa hlási k ateizmu či agnostizmu asi 40% Američanov vo veku 18-29 rokov a pritom nad 50 rokov je ich iba okolo 10%. A počet mladých ateistov sa každoročne zvyšuje.

Na Islande pokladá náboženstvo za dôležité 0,0% mladých ľudí. V Nemecku podľa štúdie Generation What odpovedalo vyše 80% mladých ľudí, že dokážu byť šťastní aj bez Boha. V Beneluxe ešte viac.

Podľa Pew Research je celosvetovo zo 106 krajín až v 41 krajinách badateľný rozdiel medzi staršou a mladšou generáciou v stotožnení sa s náboženstvom, a to tak, že mladšia generácia je výrazne menej spriaznená s náboženstvom. A práve to sú moderné západné krajiny prevažujúcim kresťanstvom ako náboženstvom. Iba v dvoch moslimských krajinách bol badateľný opačný efekt a zvyšných 63 krajín nepreukázalo štatisticky výrazný rozdiel medzi mladou a staršou generáciou.

A je jasné, že vyspelé krajiny s kvalitným vzdelaním postupne upúšťajú od náboženstiev, kdežto na opačnej strane zlyhanie vo vzdelávaní má za následok posilňovanie poverčivosti a potreby náboženských rituálov a hodnôt.

Už párkrát som tu porovnával vyspelosť krajín vs. religiozitu ich obyvateľstva:
https://www.sekularne-nebo.sk/l/krestanske-krajiny-vzorom-prosperity-ani-nahodou/

či dokonca vzťah medzi IQ a religiozitou:
https://www.sekularne-nebo.sk/l/inteligencia-a-religiozita/

ktoré ukazujú zjavný negatívny vzťah.

Dnes som chcel v skratke poukázať na trend a smerovanie vývoja viery i ateizmu v západných krajinách. Výnimky sa stále nájdu, ale zovšeobecnene vzaté, je trend z pohľadu sekularizácie, pokroku, lepšieho vzdelania a zbavovania sa povier a predsudkov pozitívny.

Krásne by teda bolo, keby svetoví miliardári niekedy popri bleskových investíciách stoviek miliónov Eur do obnovy zničených sakrálnych budov, skúsili nájsť vôľu a túžbu financovať projekty na podporu lepšieho vzdelávania detí po celom svete.

Lebo hlavne vzdelané deti budú tvoriť našu budúcnosť a lepší svet pre ďalšie generácie.