Argument z osobnej skúsenosti.

Asi najbežnejšie sa u veriacich pri obhajobe ich viery môžeme stretnúť s argumentom z osobnej skúsenosti. Je to tvrdenie, že sa ich Boh "dotkol", že riadi ich životy, prehovára k ním, či sa im dokonca (často v neurčitej forme) zjavil a zmenil im život.

Toto tvrdenie sa dá len ťažko vyvrátiť. Je totiž úplne subjektívne a postavené na výpovedi konkrétneho človeka bez možnosti, schopnosti či ochoty dokázať jeho pravdivosť.

Aký je teda rozdiel medzi vyhlásením veriaceho, že má osobný vzťah s Bohom a niekým iným, kto tvrdí napríklad, že ho uniesli mimozemšťania a robili na ňom sexuálne pokusy? De facto žiaden. Ani jeden nevie svoje tvrdenie preukázať a preto je dosť možné, že sa to síce udialo, no dejiskom bolo miesto medzi pravým a ľavým uchom.

Ak vyžadujete ako správni skeptici dôkaz alebo sa opýtate, prečo nechce táto všemocná entita kontaktovať aj vás, tak spravidla dostanete odpoveď, že ak chcete aj vy takéto známosti, musíme NAJPRV v jeho existenciu uveriť a on sa vám potom ukáže.

Podivná myšlienka. Vy sa snáď viete donútiť uveriť v niečo, čo je pre vás z racionálneho hľadiska veľmi nepravdepodobné? Myslíte si, že ak by ste teistovi povedali, že víly existujú - len najprv musí neklamne a neoblomne v ich existenciu uveriť a až následne sa mu zjavia - že by to dokázal?

Pravdou však je, že ak sa naozaj dokážete vopred stotožniť s myšlienkou, že Boh existuje (napríklad v tej viere od narodenia vyrastáte a dlhodobo takto mozog trénujete), bude pre vás oveľa jednoduchšie získať presvedčenie o spojení s nadprirodzenou entitou. Ak nie len pripustíte túto možnosť, ale dokonca OČAKÁVATE, že sa stane niečo nadprirodzené, tak sa to aj "stane". V každom šume, v každom vzore, v každej udalosti budete podvedome hľadať správu od Boha. Budete ho zrazu vidieť všade naokolo a vo všetkom. Dokonalé konfirmačné skreslenie.

Kopa nabudených veriacich v kostole čakajúcich na zázračné ozdravovanie ich pastorom často nakoniec zázračné uzdravenie fakt uvidí. Ak by ste však zobrali toho istého pastora ku skupinke skeptikov, zrazu by sa nič záhadne nestalo. Prečo? Lebo tí neočakávajú túžobne potvrdenie ich presvedčenia a nevsugerujú si, že trápny trik pastora je skutočným zázrakom. A tak chodia títo uzdravovači vierou stále len medzi ľudí, ktorí im ľahko uveria a dobre zaplatia.

Teisti nechcú pripustiť, že ich pocit prepojenia so všemocnou bytosťou, ich kontakt so stvoriteľom a pocit jeho blízkosti sú iba hrou ich mozgov či skreslením ich zmyslového vnímania, ktoré rovnako ako pri optických ilúziách či oblbovaní slepej škvrny oka proste vytvárajú provizórne schémy sveta a dopočítavajú dáta tak, aby vytvorili ideu komplexného obrazu z čiastkových a neúplných informácii. A tie sú tvorené predošlými skúsenosťami, očakávaniami, myšlienkami a predstavami.

A tak sa pri pocitoch kontaktu s nadprirodzenými entitami občas stane, že sa veriacemu údajne nejaká fyzicky zhmotní a zjaví. Často potom tento prízrak vyzerá tak, ako si to veriaci praje. Napríklad ak sa zjavuje Európanovi panenka Mária, tak rozhodne ako modrooká kráska s bledou pleťou a nie ako nejaká blízkovýchodná imigrantka, ku ktorej by si hrdá kresťanská Slovač ani v autobuse neprisadla.

Je zaujímavé, že sa ešte nestalo zjavenie, kedy by človek vopred neinformovaný napríklad o kresťanstve - teda napríklad nejaký vyznávač domorodých náboženstiev predtým, než jeho kmeň objavia misionári - pribehol ku kumpánovi a zvolal:

"Uaaaa. Mal som zjavenie. Taký dlhovlasý chlapík s dierami v rukách mi povedal, že sa volá Ježko, Jožko, Ježiško... či tak nejako, a že vykúpil svojou smrťou svet od hriechu, lebo nejaká ženská, Iva, Eva, Uva... či tak nejako, vraj zjedla akési nedozreté ovocie. A že ak mu uverím a postavím oltár na jeho uctievanie, tak nám to tu nepodpáli, či niečo také s večným ohňom spomínal."

Nie, také veci sa nedejú. Žiadne zjavenia s informáciami, ktoré by potvrdili nejakú objektívnu pravdu či doposiaľ neznámu skutočnosť. Stále je to iba o predstavách, ktoré perfektne spadajú do rámca už vytvorených predstáv daného človeka a jeho kultúry. V Európe sa vám teda zjaví Ježiš, v Indii Ganéša, v strednej Afrike Veľký Juju a v antickom Grécku mali ľudia priamu linku na Poseidóna či Apolóna.

Stačí iba VOPRED UVERIŤ, že existujú. A on ten pocit prepojenia už príde.

A ak nie, tak nezúfajte. Isté neurčité zjavenia - ako biele svetlo na konci tunela či silný pocit prítomnosti transcedentnej bytosti v miestnosti - sa už dajú vedeckými prístrojmi vyvolať aktiváciou určitej časti mozgu. Sú to čiastočne aj tie oblasti mozgu, ktoré sa aktivujú pri sexe, drogovaní či veľkej výhre alebo úspechu. Prinášajú pocit blaženosti a uspokojenia.

Ako to teda zhrnúť?

Osobná skúsenosť je zaručene najmenej dôveryhodný argument. Ľudia mali osobné skúsenosti a dotyky od bezpočtu rôznych transcendentých bytostí. Niektorým zmenil život Ježiš, iným Allah, ďalším Višnu, ďalší sa do stavu blaženosti premeditovali prípadne previbrovali cez srdečnú čakru, iní vstúpili do piatej dimenzie či ich unieslo UFO plné milujúcich extraterestriálnych bytostí.

Mnohým z týchto ľudí sa po tejto skúsenosti s "hlbším poznaním" život rapídne zmenil a prišli s tvrdením, že vďaka tomuto zjavnému kontaktu s božskou či supernaturálnou entitou sú z nich lepší ľudia. Prestali holdovať alkoholu, zanechali gemblerstvo, napravili si vzťahy.

Ak sú z nich vďaka tomu lepší ľudia, tak je to OK. Nikto im tento zážitok nechce zobrať.

Smutné len je, že si často neuvedomujú, že celý úspech ich premeny je spôsobený vlastným pričinením a nepotrebujú sa k tomu opantávať spirituálnymi preludmi a sebaklamom. SILA JE V ĽUĎOCH a nie v nadprirodzenej sile, ktorá vraj smeruje ich životy.