Autor

Kto som a prečo som "stvoril" sekulárne nebo?

Ahojte návštevníci sekulárneho-neba.

Vyrastal som v katolíckej rodine a ako väčšina ľudí naokolo som bol do tohto náboženstva vychovaný. Ako dieťa som všetky Biblické príbehy (starostlivo vyselektované v detskej Biblii) obľuboval asi tak, ako dnes žerú deti príbehy Harryho Pottera. Vnímal som rozpory medzi týmito príbehmi a tým, čo som sa dozvedal z kníh (knihy o kozme a histórii sveta som miloval), no nijako som to neriešil. Ak som sa aj pýtal, odpoveďou mi bolo často "to je príliš zložité, aby si to pochopil" alebo "na otázky viery sa neslobodno pýtať". Bolo rozumné pochybovať? Veď všetci naokolo boli veriaci.

Väčšinu života som bol skôr taký kultúrny kresťan - pravidelne chodil do kostola, na spoveď, slávil náboženské sviatky... Reálne pochybovať som začal až keď som sa dozvedel o ďalších svetových náboženstvách. Množstvo inovercov a ich ohromné presvedčenie, že pravda stojí zaručene na ich strane a tá bola iná, než pravda, ktorú mi predkladali od mala, ma prinútilo túto tému viac preskúmať. Ako je možné, že také množstvo ľudí verí v tak diametrálne rozdielne verzie pravdy? Pravda predsa nemôže byť subjektívna. Subjektívne môžu byť iba názory na pravdu. 

Opäť ma nadchla nejaká téma a zahryzol som sa do nej tak intenzívne a s nadšením, že som si časom začal spisovať všetky tematické poznámky o učení náboženstiev, viere, kritickom myslení, vedeckom poznávaní sveta i filozofických otázkach vo forme blogov. Pre tých, ktorým by sa mohli zdať tieto poznatky rovnako inšpiratívne, som vytvoril projekt sekulárneho neba - miesta, ktoré obohacuje "duše" a mysle ateistov, skeptikov, racionalistov a ďalších zvedavých ľudí bez viery.

Pustil som sa do čítania mnohých kníh a moja knižnica sa výrazne rozrástla. Na začiatku hlavne knihy od Sama Harrisa, Richarda Dawkinsa, Christophera Hitchensa, Carla Sagana či Barta Ehrmana mi môj obzor rozšírili ešte výraznejšie.


Naštudoval som si však aj množstvo náboženskej literatúry - svätých kníh rôznych vieroúk, analýz i kritík náboženstiev, psychologické i filozofické pohľady na vieru a náboženstvá a množstvo kníh o kritickom myslení a skepticizme.Intenzívne som sa do skúmania pustil až niekedy po vysokoškolskom štúdiu. K plnohodnotným odpovediam prispeli hlavne až podrobné encyklopedické zdroje o rôznych vieroukách a filozofických smeroch a blogy i vlogy (na začiatku napr. Crash Course Philosophy, The Atheist Experience, The Atheist Voice, The Thinking Atheist), kde som konečne dostal dostatok racionálne znejúcich odpovedí.

Aj keď je vedecké poznávanie tým najspoľahlivejším spôsobom skúmania sveta a jeho podstaty a na lepší nikto neprišiel, aj toto poznávanie (zatiaľ) neodpovedá na úplne všetky otázky. Začal som teda hľadať odpovede aj vo filozofii a hlavne v psychológii a neurovedách. Pochopenie spôsobu fungovania nášho mozgu, pochopenie prečo veríme a akých chýb sa pri myslení dopúšťame, utvára celkový obraz toho, prečo viera a náboženstvá pretrvávajú a sú tak populárne. 

Pri diskusiách na fórach som zisťoval, že diskutéri na rovnakej strane ako ja množstvo argumentov  ktoré sa ku mne dostali, nepoznajú. Tak som sa rozhodol urobiť stránku, ktorá by v prvom rade pomohla mne zosumarizovať si všetky údaje i argumenty a navyše poskytla iným skeptikom, ateistom a voľnomyšlienkárom zrozumiteľné poznatky a jednoduchý prístup k nim

Moje pátranie síce nie je odborné či profesionálne (neštudoval som ani religionistiku, ani filozofiu a ani teológiu), no zvedavosť a pýtanie sa na podstatu všetkého ma nasleduje celý život. Od detstva som inklinoval k technológiám, mechanike a kozmológii. Vyštudoval som prístrojové inžinierstvo a mám doktorát z mechatroniky. Odborne sa špecializujem na aplikačný výskum v oblasti priemyselnej počítačovej tomografie a dimenzionálnej metrológie. Niekoľko rokov som pracoval ako vysokoškolský odborný asistent a výskumník (postdoc) a momentálne pracujem pre renomovanú nemeckú firmu v jej sídle. Aj keď som sa vysokoškolskej pedagogiky vzdal, stále beriem vzdelávanie či vyučovanie ako moje nikdy nekončiace povolanie.

A aj keď už nežijem na Slovensku, beriem Slovensko ako moju rodnú krajinu a vplyv katolíkov na riadenie spoločnosti ako neprimerané, až zhubné a snahy i priestor pre šírenie kritického myslenia ako veľmi obmedzený.

Pri dnešnej obrovskej jednosmernej propagácii náboženstiev bez kritického pohľadu aj na ich nie práve pozitívne stránky, chcem ponúknuť opozíciu, ktorá argumentuje poukazovaním na faktické nedostatky, omyly, nezmysly či nespravodlivosť v učení týchto náboženstiev. Tak ako v politike, ani v náboženstvách nesmie chýbať kritický pohľad na kroky, ktoré nie sú prospešné pre spoločnosť, či sú v rozpore s realitou.

Chcem poukázať na to, že ateisti, agnostici, sekularisti, humanisti, brajti, náboženskí skeptici, racionalisti a mnohí iní, ktorí svoj život postavili mimo Boha či božstvo, dokážu žiť morálne a intelektuálne plnohodnotnejší a často aj lepší život, než ľudia slepo nasledujúci doktríny svojich náboženstiev.

Snažím sa pochopiť, prečo sa ľudia pri hľadaní odpovedí na otázky o fungovaní sveta nedokážu vyrovnať s tým, že nie na všetko dnes existuje odpoveď a radšej si do medzier v poznaní dosadia uspokojivé a hrejivé odpovede založené na čisto nepodložených tvrdeniach.

Veľmi rád skúmam učenia rôznych náboženských a filozofických smerov i vieroúk, ktoré sa vysvetlením týchto otázok zapodievajú. Nie len vo virtuálnom svete - na fórach a v diskusných skupinách - ale aj pri cestovaní po svete hľadám ľudí s rôznymi názormi na podstatu sveta a rád s nimi diskutujem o ich presvedčeniach a viere.

Náboženstvá ma fascinujú z hľadiska ich pôsobenia na človeka a ich enormnej sily podmaniť si aj rozumných ľudí vďaka nástrojom ako detská indoktrinácia, pozitívna propagácia, rituály a tradície, zastrašovanie a odmeňovanie, sľubovanie neuskutočniteľného a prekrúcanie skutočnosti. Sú to silné nástroje, ktoré sa vekmi vyvíjajú a aj v dobe skvelej informovanosti a vedeckého pokroku stále dokážu silne pôsobiť a pomaly sa transformujú. 

V otázke viery v Boha či božstvo som ateista. Čo sa týka poznania som agnostik a pripúšťam, že určite existuje niečo, čo je nad naše schopnosti chápania. Mohlo by to "niečo" mať na svedomí aj cielené stvorenie tohto vesmíru. Avšak kým to nebudeme vedieť naozaj zodpovedať, je NEVIEM tá najlepšia odpoveď. Skeptický pohľad na nové tvrdenia je asi tým najlepším, čo som sa za poslednú dobu naučil. Mať skeptické uvažovanie neznamená byť pesimista či mať uzavretú myseľ. Je to len ochrana pred prijímaním nepodložených tvrdení bez ich dostatočnej analýzy. Skeptické myslenie nás dokáže ochrániť pred podvodníkmi a (hoci aj úprimnými) bláznami, ktorí nám chcú predať svoju "zaručenú" pravdu.

Za životnú filozofiu som si vybral sekulárny humanizmus

Sekulárny preto, lebo verím, že náboženstvá netreba potláčať, no treba ich striktne odčleňovať od neveriacej spoločnosti a brániť im v pokuse riadiť celú spoločnosť. A ani ateizmus sa NESMIE šíriť zakazovaním a potláčaním náboženstiev, (ako to napríklad robili komunisti), ale vysvetľovaním, debatovaním a ukazovaním správneho prístupu ku skepticizmu, racionalite a vedeckým poznatkom. Ateisti ako aj veriaci potrebujú rovnaký priestor na diskusiu a argumentáciu.

Áno, som aj za to, aby sa na školách učilo náboženstvo (religionistika) - ale všetky náboženstvá a rovnakou mierou - od mytológie po súčasné vierovyznania. A nie ako propaganda (ako je tomu dnes), ale ako fakty - celú neskreslenú históriu, nezrovnalosti vo viere, chyby v argumentáciách atď. Najlepšie pedagógom, ktorý študoval náboženskú filozofiu a nie teológom. Filozof, na rozdiel od teológa, nevychádza zo žiadnej myšlienkovej axiómy (ako napríklad, že "Boh existuje").

Osobne nemám proti existencii náboženstiev vo všeobecnosti výhrady. Dokonca medzi moje obľúbené religiózne smery patria bahajská viera, džinizmus a budhizmus. Pri týchto náboženstvách mám len malé námietky (čo sa týka dokazovania pravdivosti pri nezrovnalostiach s realitou), no z hľadiska morálky a vplyvu na spoločnosť patria k výrazne tolerantnejším, pokrokovejším a rozumnejším, než napríklad islam či kresťanstvo. Ak si ľudia vyberú náboženstvá, ktoré praktizujú v súkromí a nesnažia sa násilne vnucovať svoju vieru ostatným (napríklad aj zasahovaním do vedenia štátu), tak takéto náboženstvá nepokladám za zhubné a plne ich tolerujem.

Vnútorne som presvedčený, že humanizmus je pre spoločnosť najprospešnejším životným štýlom, ktorý dáva do popredia človeka a jeho schopnosti. Nespolieha sa na pomoc či odmeny od tvorcu sveta či inú nadprirodzenú silu. Sila niečo zmeniť je v človeku a ten má pravdepodobne iba jeden život. Preto by ho nemal premárniť prípravou na ten domnelý posmrtný, ale vložiť svoju snahu do zlepšenia vlastného života a tvoriť lepší svet pre ďalšie generácie. Cieľom humanizmu je vytvárať takú spoločnosť na etických základoch, v ktorej by sme chceli žiť všetci.


Dúfam, že svojim pohľadom na vec ponúknem Slovákom a aj Čechom zdroj informácií, ktorý začína byť v prosperujúcich krajinách stále výraznejším trendom. Ateizmus, sekularizmus a vedecké poznanie sveta sú cesty skutočného poznania bez poverčivosti, spiatočníckosti, dogmatickosti a morálnej nevyzrelosti.

Religio-fotogaléria:

Ako nadšený cestovateľ sa v poslednej dobe snažím v navštívených destináciách hľadať zaujímavé miesta spojené s náboženstvom, spiritualitou či mytológiou. Obdivujem architektúru, vynaliezavosť ľudí vo vytváraní rituálov a tradícií a snažím sa naučiť stále niečo nové o danom náboženstve, sekte, či nábožensko-filozofickom smere.

Do galérie som vybral len niektoré zaujímavejšie fotografie buď z netradičných miest alebo menej známych náboženstiev či denominácií.