Podcast 11

Sekularizmus nie je o ateizme či utláčaní náboženstiev, ako ho často chápu kresťania. Sekulárne presvedčenie môžu mať - a často aj majú - rovnako nábožní i nenábožní ľudia.

Sekularizmus je hlavne o tom, ako získať voľnosť a rovnoprávnosť v diverznej spoločnosti, ktorú zastupujú rôznorodí ľudia s pestrými názormi. Je o oddelení náboženstiev od riadenia štátu, a to zároveň dáva VŠETKÝM ľuďom akéhokoľvek vyznania (aj tým bez vyznania) ochranu a slobodu. Znižuje teda aj možnosť diskriminácie spoločenských menšín.

Mnoho židov podporuje sekularizmus už len z dôvodu pochopenia, ako náboženským menšinám sekularizácia pomáha v boji proti utlačovaniu väčšinami. Aj baptisti často vystupujú sekulárne práve z dôvodu ich presvedčenia, že viera nesmie byť vnucovaná či indoktrinovaná, ale prijať Boha musí človek uvážene až časom (preto aj krst a rozhodnutie prijať Ježiša Krista v tejto protestantskej denominácii prichádza až v dospelosti).

Ako názorný príklad z mnohých môžem uviesť Gandhího. Ťažko by ste hľadali viac nábožného človeka, ako bol on. Zároveň to bol však horlivý sekularista.

Aj keď je sekularizmus moderný termín, ktorý sa zaužíval až v 18.-19. storočí v Európe pri nástupe osvietenstva, myšlienky sekularizmu tu boli už aj v predkresťanskej ére, kedy náboženstvá mali len málo čo dočinenia s riadením štátu. Dokonca aj v kresťanstve sa nájdu takí, čo oddeľovali vieru od verejného života. Veď už aj sám Ježiš ponúkal myšlienky oddeľovania svetského od nábožného, keď vravel podľa Matúša 22, verš 21: "Čo je cisárove, dajte cisárovi. Čo je Božie, dajte Bohu."

Ako vidieť, sekularizmus a náboženské presvedčenie nemusia byť v kolízii. Záleží len na uvedomení a rozumnosti politikov a štátnikov, ktorí sa o riadenie spoločnosti starajú. Správny politik dokáže oddeliť svoje vierovyznanie od politickej angažovanosti a uzná, že sekularizácia je najférovejší prístup k riadeniu spoločnosti.

Umožňuje jednak veriacim ľuďom voľne vyznávať ich náboženskú vieru a zároveň neveriacim žiť život bez ovplyvňovania náboženstvom prostredníctvom justície, školstva, zdravotníctva, vlády či zamestnania.

Myšlienka sekularizácie vedie aj k novodobým vymoženostiam a fenoménom, ako sú sloboda prejavu či sloboda vyznania. Nedáva totiž viere ani privilégia a ani za vieru netrestá.

Na rozdiel od toho konzervatívni a často fundamentálni politici, akí sa aj v súčasnej dobe prebojovali do nášho parlamentu, tento rozdiel nechápu. Neberú ohľad na diverzitu spoločnosti a neberú ohľad ani na racionálne presadzovanie zákonov. Pri riadení štátu preferujú krátkozraké nasledovanie prikázaní a doktrín vlastného náboženstva. Ich Boh vie totiž všetko najlepšie a oni vedia, ako mu správne načúvať.

Neuvedomujú si však, že podobnú úlohu od svojich bohov dostali aj hinduisti, moslimovia či pársisti. Každý chce iným len to "svoje dobro", avšak z 8 miliárd ľudí na Zemi, nestojí o záchranu Ježišom takmer 6 miliárd!!! Prečo im teda nútiť Ježišovu lásku?

Takže ako by sa určite ani im samým nepáčilo nútené akceptovanie šaríe pri trestaní za prečiny, kastového systému pri partnerských vzťahoch, či zákazu krvnej transfúzie pri operácii, tak nech ani oni nenútia ostatným svoje vízie správnej spoločnosti - ako zákaz nakupovania v boží deň, obmedzovanie rozhodnutia ženám o ich vlastnom tele a živote, zákaz manželstiev rovnakým pohlaviam, presadzovanie náboženskej výchovy na štátnych školách, či povolenie ejakulácie iba na vybrané miesta.

Nikto nemôže zaručiť, že za pár desiatok či stoviek rokov (hlavne pri súčasnom poklese zastúpenia kresťanov v Európe a pri dôslednej penetrácii a rozmachu Islamu) tu nebude dominovať iné náboženstvo. Kľudne ním môžu byť aj vesmírni ľudia 😊 (hlavne keď strach pred čipovaním teraz opäť fičí).

Veď ani malá židovská sekta, ktorá sa kedysi nazývala kresťanmi to nemala na začiatku ľahké. Keď prišiel sv. Pavol do Atén hlásať svoju vieru v oživeného Božieho syna, tak sa mu vzdelaní grécki filozofi z mramorom obložených palácov zasvätených antickým božstvám vysmievali. A kto nakoniec vyhral?!

Svet sa mení rýchlo a často aj nepredstaviteľne. Ochrana nás všetkých môže byť čoskoro aj ochranou kresťanov.

Prečo má byť teda pre nás sekularizácia tak dôležitým politickým smerom, a to pre každého?

Lebo ovplyvňuje náš každodenný život - od spôsobu výučby na školách, cez podporu vedy a výskumu, diskriminačné zákony a zrovnoprávnenie menšín až po právne normy a etické pravidlá.

Sekularizmus nie je jednoznačný termín, ktorý by bol chápaný všade rovnako. Záleží to od spoločnosti a historických okolností. V USA je napríklad skôr považovaný za spôsob ochrany veriacich pred silou štátu, vo Francúzsku ako ochrana neveriacich pred vplyvom náboženstiev a v Indii ako ochrana jedných veriacich pred inými.

Čína (či kedysi aj Sovietsky Zväz) nie je, ako si niektorí myslia, príkladom sekulárneho štátu. Je to štát, ktorý nie je oddelený od ideológie a doktrín - čo je práve podstatou sekularizácie. Skôr naopak, v takýchto komunistických krajinách je presadzovaný iný typ "neomylnej ideológie" - marxistický komunizmus. Je to diktátorská ideológia, ktorá nevyzdvihuje racionalitu a demokraciu pri riadení spoločnosti, ale vyžaduje nekritické nasledovanie a poslušnosť. Veľmi obdobne niektorým náboženstvám. Je to zrkadlový obraz náboženského štátu, teda teokracie. S ateizmom a humanizmom, ktoré sú založené na odmietaní dogiem má pramálo spoločné.

Aj keď Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú ústavne deklarované sekulárne zriadenie neprepojené so žiadnym náboženstvom, situácia v praxi nevyzerá ani náhodou tak ružovo a progresívne. Veľkým zásahom do sekulárnosti štátu boli už veľmi nevýhodné Vatikánske zmluvy medzi Slovenským štátom a Svätou stolicou, ktoré dávajú katolíckej cirkvi ohromné nadpráva a výsostné postavenie.

Ak sa teda pozrieme na tri hlavné princípy sekulárneho štátu, a tými sú princíp neutrality, nestrannosti a liberality, tak Slovensko ťažko možno považovať za naozaj čisto sekulárny štát.

A v posledných dňoch to vyzerá ešte horšie.

Voliči súčasných vládnucich strán volili s jasným cieľom. Túžili poväčšine po ukončení korupcie, odstránení problémov v súdnictve, prokuratúre a zdravotníctve - čo im bolo pred voľbami sľubované ako highlight a najdôležitejší cieľ v smerovaní Slovenska. To bol ten drevený trójsky kôň, ktorý stál pred našimi bránami. Po prekročení brán na nás však zvnútra povyskakovali skrytí inkviziční bojovníci snažiaci sa pretvoriť našu krajinu na Katoliban a skoncovať so sekularizmom asi tak, ako sa to podarilo v moslimskom Turecku, či Afganistane.

Miništrant (pardon, minister) Marek Krajčí sa vo svojom preslávenom video-vystúpení vyjadril, že ak by vo vláde boli všetci rovnako zamilovaní do nadprirodzenej sily ako je on, tak by sme zo Slovenska mali čoskoro Švajčiarsko. Áno, stačí ak budeme milovať a uctievať judeo-kresťanského Boha a všetky naše problémy sa vyriešia. Možno ako v Ugande, Zambii či Venezuele, kde žijú ako v raji.

Ale Krajčím prezentované Švajčiarsko je naozaj krásnym príkladom - za posledných 50 rokov tam stúpol totiž počet neveriacich viac než dvadsaťnásobne (z 1% na 28%).

Kresťanské dobré duše povolané Bohom sme tu už vo vedení štátu mali. Taký kňaz-prezident Tiso nechal z čistej kresťanskej lásky deportovať desaťtisíce nežiadúcich židov a rómov do koncentračných táborov. A ešte za to pekne zaplatil.

Takto si asi Krajčí predstavuje riadenie štátu po tom, ako do ľudí vstúpi duch svätý. To len "Satan, knieža tohto sveta, ktorý chce mať moc a využíva na to bezbožných ľudí" (ako sa Krajčí rád vyjadruje) tu údajne priniesol tie bohapusté liberálne zákony, ktoré dávajú práva ľuďom a stavajú štát do neutrálnej pozície voči všetkým náboženstvám i ateistom.

Áno, takýto ľudia sa zúčastňujú pri tvorbe zákonov. Nenechajme si ničiť náš sekulárny štát fundamentalistami!

Nepokazme si to!