Podcast 06

Nemocnice namiesto kostolov

Na čelnej strane floridského ateistického pamätníka je vyrytý citát od zakladateľky Amerických Ateistov - Madalyn Murray O'Hair, ktorý znie: "Ateista verí, že namiesto kostola by mala byť postavená nemocnica. Ateista verí, že namiesto vyslovenej modlitby má byť vykonaný skutok. Ateista bojuje za účasť v živote a nie za únik do smrti. Chce chorobu poraziť, biedu odstrániť, vojny sa zbaviť."

Tieto veľmi múdre slová vystihujú podstatu snaženia ateistov, ktoré je v kontraste k snahám veriacich zabezpečiť si blažený posmrtný život v jednote s ich vysnívaným stvoriteľom. A tak veriaci investujú zdroje, ktoré by mohli byť použité na zmysluplnejšie účely (vzdelanie, výskum, starostlivosť o iných, sociálnu pomoc atď.), radšej na výstavbu honosných sakrálnych budov, ktoré slúžia k jedinému účelu - velebeniu imaginárnej bytosti.

Možno si pomyslíte, že by bola škoda, ak by tie krásne a honosné kostoly a chrámy neexistovali. Čo by sme obdivovali pri turistických prehliadkach miest? Nikde inde sa totiž v takej miere neinvestovali tak nehorázne sumy peňazí, ako do budov, ktorých účelom je uctievať ľudské predstavy a uspokojovať tým svoje egá. Kto by zaplatil renesančným maliarom toľko peňazí za maľby stvoriteľa sveta? Iba cirkev vďaka odpustkom a milodarom bola schopná a ochotná za takúto zbytočnú honosnosť a v takých množstvách zaplatiť. Iba ľudia túžiaci po vykúpení a lepšom mieste na nebesiach, skrátenej dobe v očistci, lepšej karme či priblíženiu sa k nirváne boli ochotní obetovať i poslednú mincu a ubrať si z pôžitkov v tomto pominuteľnom živote, len aby si zabezpečili lepší večný život po smrti.

Ktohovie. Možno by bolo bez chrámov, kostolov, mešít, katedrál, svätýň, kaplniek, synagóg a ďalších posvätných budov, honosnosti o trochu menej, no kvalitné architektonické či umelecké skvosty nájdeme aj v budovách múzeí, divadiel, opier, knižníc či reprezentačných budov. Neznamená, že v strede musia byť oltáre obkladané zlatom, v oknách vitráže svätých a vo vzduchu vôňa kadidla, aby bola budova pekná a majestátna.

Nebolo by dokonca lepšie sa dívať na nový prístroj na detskej onkológii, než na zlatom zdobený kalich s "telom a krvou" nášho vykupiteľa? Nebolo by lepšie porozprávať sa s vedcom o vynájdení novej vakcíny namiesto s teológom o nebeskej večnosti? Nebolo by super, keby deti pomáhali v útulkoch zvierat namiesto miništrovania? Nebolo by krajšie študovať o evolučnom príbehu našich predkov, ktorí to prebojovali miliardami rokov až k nám, namiesto memorovania cirkevných prikázaní a biblických veršov? Nebolo by krajšie hodiť každú nedeľu mincu humanitárnej spoločnosti či prispieť tým čo sú v núdzi, ako prispieť nezdaneným príspevkom kléru na ich prevádzku a mzdy? Nepohli by sme sa dopredu skôr, keby stredovekí myslitelia uvažovali vedecky nad fungovaním vesmíru, namiesto diskutovania o tom, koľko anjelov dokáže tancovať na hrote ihly?

Tak veľa sa dá urobiť, aby bol svet lepší a jeho zdroje využité rozumne na reálne problémy a pomoc skutočným ľuďom s každodennými úskaliami.

Realita je teda taká, že v máloktorej dedine nájdete školu či výskumný ústav, v takmer žiadnej nenájdete nemocnicu či liečebňu. Ale v takmer každej dedine nájdete kostol - najvyššiu budovu široko-ďaleko. Niekde stoja pre istotu hneď dva či tri kostoly neďaleko od seba. Aby sa snáď grécko-katolícki veriaci nemuseli žehnať v nesprávnom poradí, ako to robia rímsko-katolícki veriaci. Alebo aby im nechýbali osobné spovede u pána farára, ktoré nezaviedli v evanjelických kostoloch.

Veriaci sú navyše ochotní zaplatiť aj z toho mála čo majú značnú sumu na vybudovanie nového chrámu len pár krokov od miesta, kde bývajú. Aby sa mali ísť kam pomodliť - aj keď podľa ich učenia je Boh všade naokolo.

Ak sa buduje či zveľaďuje kostol, nájde sa veľa sponzorov a prispievateľov, aby bolo na nové sošky či ikony. Investovať z vlastného do budovania škôl či nemocníc samozrejme nehodlajú. O to sa má postarať štát. Žobrákovi či bezdomovcovi často nedajú ani euro. Radšej sa za neho pomodlia v kostole, do ktorého vrazili stovky eur. Ako keby práve cirkev bola tá, čo ledva prežíva a živorí. No pravda je, že 52 miliónov ročne od štátu na udržiavanie toľkých zbytočných budov a mzdy tisícok duchovných musí byť asi málo. Im je vždy málo a stále si dokážu vymodliť viac - kríza nekríza.

Je smutné, že počet kostolov u nás stále pribúda a zároveň stále nie sú plné premŕzajúcich bezdomovcov, neliečia sa v nich chorí ľudia a ľudia sa tam "vzdelávajú" iba v oblasti mytológie, ktorá sa tam pokladá za pravdu a je v rozpore s realitou.

Posledné prieskumy však našťastie ukazujú, že aj medzi veriacimi kresťanmi na Slovensku je množstvo tých, ktorí sú za finančnú odluku cirkví od štátu. Pri znížených príjmoch by sa musel klér lepšie rozhodovať, ako nakladať s financiami a možno by nastal konečne trend, ktorý badať vo vyspelejších západných krajinách, kde pribúda počet nepoužívaných a opustených kostolov a sakrálnych budov.

Čo teda urobiť s toľkými budovami pri strate záujmu o ich pôvodný účel? Bolo by škoda ich zbúrať a nadobro odstrániť.

Ako príklad takéhoto trendu uvediem Holandsko. Krajinu, ktorá nám môže byť vo veľa smeroch vzorom. Nie je totiž len environmentálne uvedomelou krajinou s vyšším počtom bicyklov než obyvateľov, či krajinou s najnižších počtom tehotných teenageriek v Európe. Je to aj krajina, ktorej mladá populácia pomerne rýchlo opúšťa náboženské "zlozvyky". V roku 2017 po prvýkrát v krajine prekonal počet ľudí nepridružených k akejkoľvek náboženskej komunite, tých s náboženskou vierou. A nárast je naozaj rapídny - len za pod druha storočia stúpol počet neveriacich z takmer nuly na polovicu obyvateľstva. Na základe štatistického výskumu Pew Research je súčasne najčastejším dôvodom k odchodu z cirkvi väčšiny opýtaných to, že už viac neveria náboženskému učeniu.

Podľa profesora germánskych jazykov Simona Richtera z Pensylvanskej Univerzity je za tento trend v Holandsku zodpovedné zvyšovanie životnej úrovne v rámci celej populácie, vysoká úroveň vzdelania a "všeobecné pochopenie, že ľudská racionalita nás dokáže dostať pekne ďaleko."

Holandské noviny nedávno informovali, že približne pätina zo všetkých 6900 holandských kostolov bola premenená na sekulárne budovy. A stovky ďalších to v najbližších rokoch čaká. Tieto kostoly sú dnes používané na nenáboženské účely. Sú z nich kultúrne centrá, luxusné apartmány, knižnice, kancelárske priestory, hotely, či dokonca športoviská. Budovy postavené pred rokom 1800 slúžia často aj ako múzeá, galérie či divadlá.

Hlavnou príčinou krachujúcich farností je teda povedomie a sekularizácia. Existujú aj pridružené minoritné dôvody, ako napríklad príliš málo kňazov, zánik malých denominácií a iné dôvody. Tie však rovnako pochádzajú zo znižujúceho záujmu obyvateľstva o náboženské povery a tradície.

Mnoho kostolov v Holandsku stoji prázdnych už roky. Náklady na ich prevádzku sú tak vysoké, že bolo potrebné hľadať alternatívy na ich využitie. A Holanďania sú kreatívni. Asi to najlepšie, čo sa dá s kostolom urobiť, je premeniť ho na kníhkupectvo (prípadne knižnicu), ako to urobili v meste Maastricht. Dnes nájdete v 700 ročnej gotickej katedrále nádhernú predajňu kníh známu ako Boekhandel Selexyz Dominicanen.

A nemusí to byť ani kníhkupectvo. Asi akékoľvek zmysluplné využitie je lepšie, než velebenie neexistujúcej bytosti...

Slovensko šlo doposiaľ skôr opačným smerom než Holandsko. Na Slovensku je vyše 4000 kostolov. Iba v 242 obciach z takmer 3000 nie je žiaden kostol. Čo je najhoršie, ich počet sa zvyšuje!!! Od roku 1990 bolo postavených takmer 700 nových kostolov.

Nevravím teda, že by kostoly nemali vôbec existovať. A už vôbec nie, že by sme sa ich mali zbaviť. Je to súčasť našej histórie a kultúry. Takí ľudia proste boli a sú a toto reprezentuje stav ľudstva v danej dobe a oblasti. Je len smutné to pomyslenie, že je ich tak veľa (len kresťanských kostolov sú na svete desiatky miliónov), sú často tak nehorázne luxusné a pritom sa využívajú iba na jeden bezvýznamný účel - uctievanie a modlenie. Menší počet, menší prepych a viacúčelovosť - vtedy by mali tieto budovy zmysluplné využitie a ozajstnú hodnotu.

Dúfajme, že aj my sa čoskoro vyberieme cestou vyspelých západných krajín, akými je napríklad aj Holandsko. Celkom rád by som sa šiel pokorčuľovať do gotického chrámu či nakúpiť do starej ortodoxnej katedrály.