Podcast 04

Vesmírny fine tuning, alebo slovensky aj dokonale vyladený vesmír je asi jeden z najlepších argumentov teistov pre možnú existenciu Boha, s akým kedy vyrukovali. Je to asi preto, lebo sa v ňom využíva reálna fyzika a venuje sa otázke, na ktorú sme zatiaľ úplne neodpovedali.

Je to vždy lepšie ako ich argumenty, na ktoré už veda dávno odpoveď má, no oni aj tak trvajú na svojom zázračnom vysvetlení, lebo to vedecké koliduje s ich predstavou Božskej intervencie.

Aby však nedošlo k nedorozumeniu - aj tak je to chabý argument s logicky chybným záverom, ktorý žiadneho Boha nedokazuje. Ide opäť len o Boha medzier - len v tomto prípade je o trochu sofistikovanejší a vyžaduje obšírnejšie vysvetlenie. Musím uznať, že od čias Darwina je to však ten najlepší Boh medzier, s akým prišli.

Britský kozmológ a fyzik Martin Rees v knihe "Iba šesť čísiel" uvádza zoznam šiestich základných konštánt, ktoré podľa našich dnešných znalostí platia pre celý vesmír. Uvádza, že ak by niektorá z týchto konštánt bola len nepatrne zmenená, život vo vesmíre ako ho poznáme, by nebol možný. Nie je teda ohromujúce len to, že život na Zemi vznikol dokonalým "nastavením" podmienok, ale že aj celý vesmír je už od začiatku "vyladený" presne tak, aby bol na konci reťazca náš život v ňom možný.

Nad vysvetlením tejto ozaj zaujímavej záhady dumajú nie len teológovia, ale aj vedci a filozofi. V oblasti argumentov v prospech Boha ide však o pomerne nový hit, keďže si musel počkať na najnovšie poznatky v oblasti kozmológie.

Na svoju obhajobu ho často používajú aj deisti, ktorí síce neveria na osobného boha, no spolu s kozmologickým argumentom (o pôvodnej príčine všetkého) ho používajú na odôvodnenie domnelej nutnosti existencie vyššej moci, dokonca v istých prípadoch až vyššej inteligencie, bez ktorej by sme tu nemohli byť. Deistický boh však do vývoja sveta ďalej nezasahuje.

Pokúsim sa stručne a čo najjednoduchšie vysvetliť, o aké parametre vesmíru sa jedná a ako veľmi sú citlivé.

Martin Rees vo svojej práci vychádza z predpokladu, že ak by parametre základných fyzikálnych konštánt boli mierne odlišné, možno by nevznikli nie len zložité organizmy, ale ani bunky, možno ani molekuly a dokonca možno ani základné chemické prvky. Samozrejme nevychádza z priameho pozorovania a jeho hypotézy sú len ťažko overiteľné, lebo iné vesmíry s rozdielnymi podmienkami nepoznáme.

Rees vo svojej knihe uvádza 6 takýchto konštánt. Sú to v skratke relatívna hustota vesmíru, teda pomer skutočnej hustoty ku kritickej hustote, kozmologická konštanta, počet rozmerových dimenzií, koeficient pomeru gravitačnej sily k elektromagnetickej, veľkosť jadrovej sily a pomer gravitačnej energie potrebnej k rozptýleniu veľkých galaxií k ich hmotnosti.

Ak by niektoré z týchto hodnôt boli len nepatrne odlišné, buď by sa vesmír zrútil do seba hneď na počiatku alebo by sa rýchlo rozptýlil bez možnosti vytvárať vesmírne objekty. Prípadne by sa nedokázali vytvoriť iné prvky než vodík alebo naopak by vznikli v krátkej dobe iba ťažké prvky. Prípadne by boli vo vesmíre iba veľké zhluky hmoty s obrovskou gravitačnou silou a mizernou možnosťou pre vytvorenie života ako ho poznáme.

Navyše k týmto šiestim parametrom tu máme aj gravitačnú konštantu G, ktorá je používaná zástancami Inteligentného dizajnu veľmi často ako argument fine-tuningu. Uvádzajú, že ak by sa konštanta G zmenila čo i len o 1 ku 10 na 60tu, nikto z nás by neexistoval. Známy profesor kozmológie s odborným zameraním na všeobecnú relativitu a temnú energiu Sean Carroll sa však tomu vysmial a odporúčal použiť skutočné fyzikálne rovnice.

Toto presné naladenie parametrov je podľa zástancov ID (proste kreacionistov) jednoznačným dôkazom inteligentného tvorcu, ktorý ich takto presne musel nastaviť, lebo náhoda je viac než extrémne nepravdepodobná.

Avšak môžete si byť istí, že nie len Michael Rees, ale ani zástancovia ID a ani nikto iný na svete, Vám nedokáže dať odpoveď na to, ako by vyzeral vesmír s inými parametrami, ktoré kombinácie parametrov sú vhodné pre život, aké iné formy života by mohli existovať alebo či je vôbec možné mať iné parametre. NIKTO TO NETUŠÍ.

Sám autor Michael Rees na rozdiel od teistov netvrdí, že jediným záverom a vysvetlením je inteligentný dizajnér. V jeho ďalšej knihe "Náš neobyčajný vesmír" v závere prvej kapitoly tvrdí:

"Zastávam názor, že koncept multiverza je už súčasťou empirickej vedy... V nekonečnom súbore vesmírov by nebola existencia niekoľko vesmírov, ktoré sú zdanlivo dokonalo priaznivé pre život, žiadnym prekvapením."

Toľko teda k podstate záhady. Poďme sa pozrieť na odpovede.

Majú teisti odpoveď?

Teológovia a zástancovia ID vytáčajú tento argument do krajností tvrdením, že vesmír je vraj dokonale navrhnutý s extrémnou precíznosťou, aby sme MY homo sapiens v tej forme a stave, v ktorých sa práve nachádzame, boli najdôležitejším a najobľúbenejším výtvorom supernaturálnej entity. My sme zmyslom všetkého. Hračka, ktorá si musela počkať miliardy rokov evolúcie, aby sa práve do tohto extrémne presne určeného časového úseku mohla evolučne vyvinúť a modliť sa k svojmu božstvu a ďakovať za dokonale vyladený vesmír.

Základným problémom väčšiny teistických argumentov v prospech Boha je logicky chybná argumentácia. V tomto prípade ide hlavne o tzv. falošnú dilemu. Je to argumentačný klam, kedy sa predpokladajú iba dve možnosti a ak tá druhá je mylná či nepravdepodobná, je tá ich favorizovaná verzia uvádzaná ako správna. V tomto prípade prichádzajú s dvoma možnosťami riešenia. Buď ide o šialenú náhodu alebo o ich konkrétnu verziu boha. Nič viac nepripúšťajú. Aj keby sme ich konkrétneho boha rozšírili na neurčitého inteligentného dizajnéra, stále sa popri náhode a dizajnérovi ponúkajú aj ďalšie možnosti vysvetlenia.

Chybná black-n-white argumentácia je u kreacionistov typická aj pri napádaní teórie evolúcie. Tvrdia, že NÁHODA nemohla stvoriť tak zložité organizmy, preto Boh. Avšak neuvedomujú si eleganciu hlavnej zložky evolučného procesu, ktorým je prirodzený výber - totálne NENÁHODNÝ proces, ktorý postupnou selekciou pre dané prostredie výhodnejších vlastností vytvára krok po kroku zložitejšie prvky či lepšie prispôsobené organizmy.

Vedci aj pri vyladení vesmíru prišli s určitými hypotézami. Samozrejme sú všetky čisto naturálne a nepotrebujú žiadneho nestvoreného tvorcu, ktorý to musel všetko zariadiť. Teisti na tieto návrhy vysvetlenia reagujú štandardným zhodnotením, že toto všetko sú len pochybné a smiešne špekulácie a metafyzické dohady bez empirických dôkazov a na ten istý nádych pokračujú, že práve PRETO je to ich (netestovateľné, pochybné a smiešne) tvrdenie jediné prijateľné. Ako keby momentálna neschopnosť dokázať akúkoľvek z naturálnych hypotéz, musela priamo značiť pravdivosť alternatívnej supernaturálnej hypotézy.

Pozrime sa teda na päť možných odpovedí vysvetľujúcich túto záhadu, ktoré sa nám ponúkajú:

Vysvetlenie č. 1: Boh

Teisti teda prichádzajú so svojou štandardou reakciou - Bohom medzier. Neponúkajú žiaden použiteľný názor či dôkaz. Iba chybnú logiku používanú v tej či inej forme už od čias jaskynných ľudí.

Ani len netušia aká je skutočná odpoveď, avšak nebráni im to rovnako ako kedysi pri zdôvodňovaní búrok, zemetrasení, chorôb či pôvodu človeka, proste dosadiť za odpoveď "to všetko Boh".

Boh, schopný vyladiť šesť hodnôt do dokonalosti s istým zámerom, by musel byť ešte lepšie vyladený. Teistická alternatíva Inteligentného Dizajnéra (ID) nedáva žiadnu odpoveď na to, kto vyladil svet pre existenciu Boha. Nejaký nadboh? Ak my - komplikované a inteligentné bytosti - nedokážeme údajne existovať bez presného vyladenia vyššou inteligenciou, tak nedokáže to logicky ani tá vyššia inteligenica. Potrebuje teda tiež vyladenie. Alebo je zrazu záhadne pri inej komlexite vyladenie vyššou inteligenciou nepotrebné? Tomuto argumentačnému klamu sa hovorí aj special pleading. Tvrdí sa niečo ako nemenný fakt, ale vylúči sa z toho práve favorizovaná entita.

Okrem toho, žiadny aspoň trochu triezvy dizajnér, by nepredimenzoval tak nehorázne priestory pre tak malú využiteľnú časť. Načo je jednému druhu na zanedbateľnej planéte vesmírny priestor, ktorý má v priemere miliardy svetelných rokov?

Dosť nelogicky znie aj predpoklad, že by Boh potreboval vôbec nejaké gombíky a nejakú fyzikálnu zákonitosť na to, aby mal svoje "hračky", ktoré sú aj tak plné fyzikálne-zákony-porušujúcej slobodnej vôle.

Načo čakal 9 miliárd rokov, aby vznikla vhodná planéta, ďalších 3,5 miliardy rokov na mnohobunečné organizmy, z ktorých sa mal ďalšie miliony rokov evolučne vyvinúť homo sapiens? Pri mytologickom koncepte šesťdňového stvorenia by sa dalo o tom možno diskutovať. Tvoriť však ľudí tak, aby sa zdalo, že Boh nie je ani potrebný a započítať do toho napríklad aj vymieranie 99% všetkých druhov života na Zemi je známka Boha, ktorý buď nie je všemocný alebo nie je vôbec rozumný - žiadny inteligentný dizajnér.

Odpoveď "Boh" naozaj dáva pramálo zmyslu.

Vysvetlenie č. 2: Náhoda

Teisti predkladajú možnosť náhody ako veľmi chabý argument a možnosť nadprirodzenej inteligencie preto ako logický záver. Avšak náhoda (aj ta veľmi nepravdepodobná) je súčasťou nášho každodenného života. Pravdepodobnosť na výhru v LOTO v 1. poradí je približne 1 : 14 000 000. A pritom výhry jackpotov v rôznych lotériách sú pomerne časté. Stačí, ak bude stávkovať dostatok ľudí s rôznymi číslami a štatisticky sa dostávame na úplne iné "čakacie doby na výhru".

Na opačnej strane je dokázaných prípadov nadprirodzeného zásahu akejkoľvek nadprirodzenej (supernaturálnej) entity do našich životov a činnosti vesmíru doslova a veľmi presne NULA.

Pozrime sa na náhodu z iného pohľadu. Namiesto ľudí ako výsledku si predstavte seba ako výsledok. A namiesto jediného zoskupenia perfektne sediacich konštánt pre vznik konečného produktu - ľudstva, si predstavte perfektné zoskupenie sledu udalostí, ktoré pomohli vzniknúť Vám - presne takým, aký ste. Nie len že ste boli len jedným z miliónov spermií a jedným z tisícok vajíčok. Ste aj vytvorený okolnosťami, ktoré celý život tvarovali Vašu osobnosť. Stretnutia, udalosti, premenené i nepremenené možnosti, knihy, filmy, počasie... Všetko to tvorilo Váš úsudok, postoje, názory - to, čím ste. A vôbec by ste neboli, keby aj Vaši rodičia možno nejakou náhodou na seba nenatrafili niekde v autobuse a otec sa nerozhodol rozpačito pozvať Vašu mamu na kávu. A aj oni boli produktami svojho okolia a kombinácie tej správnej spermie a vajíčka. A tak to ide ďalej po tisíce generácií až k ľudoopom. Žene, ktorá mala dve deti. Z jedného sa vyvinuli aj dnešné šimpanzy a z druhého my homo sapiens. Viete vypočítať, aká je pravdepodobnosť, že ste tu dnes PRÁVE VY? No nie je to super náhoda? Priam magická až nepochopiteľná? Svet by podľa takejto logiky musel byť celý riadený a nadizajnovaný, aby ste tu mohli byť práve VY. Číslo popisujúce túto náhodu je nepredstaviteľné. A pritom vieme, že od doby prvých homo sapiens až po Vás to bol sled čisto prírodných udalostí, ktoré nepotrebujú žiadne zázračné zásahy. Ste teda tak nepravdepodobný, že ste ani nemohli vzniknúť? Podľa teistov to tak je.

Takto to totiž dopadne, ak sa na historický sled udalostí pozeráte očami koncového člena. Ľudstvo tu nie je, aby ste vy vznikli a vesmír tu nie je, aby vzniklo ľudstvo!

Ešte dám jednu analógiu na pochopenie pravdepodobnosti málo pravdepodobných udalostí. Vezmime si príklad s kartami. Ak premiešam všetkých 52 žolíkových kariet a tie sú teda zoradené náhodne, je pravdepodobnosť toho, že sú práve v tomto poradí akom sú, presne rovnaká, ako keby boli v poradí od srdcového esa postupne po srdcového kráľa a tak ďalej pre ostatné tri vzory. Je to číslo 52! čiže 8 x 10^67 čo je tak veľké číslo, ktoré sa už pomaly blíži počtu atómov v celom vesmíre (ktoré by mohlo byť ca 10^78).

Len to, že my hodnotíme túto konkrétnu postupnosť ako určitý cieľ neznamená, že je tato náhoda (pravdepodobnosť) niečim záhadnejšia. To, že sa nám zdá jedna postupnosť významnejšia ako iná - či jeden typ vesmíru významnejší než iný - je závislé len na našom vnímaní a egocentrickom hodnotení.

Alebo ešte ináč: Ak vyhodíte 1000 mincí do vzduchu, tak pravdepodobnosť, že dopadne práve ten vzor čo Vám vznikol je 2^1000, teda približne 10^301. To je extrémne malá pravdepodobnosť, že to nastane. Ale nie je to nemožné - lebo sa to práve stalo!!!

Skúste tak aj vnímať vesmír. Je tu a je taký aký je preto, lebo sa naň dokážeme pozrieť a túto otázku si položiť. Ak by taký nebol, tak by sme sa to nepýtali a nečudovali by sme sa.

Vysvetlenie č. 3: Multivesmír

Navyše, ak by aj naozaj išlo o čistú náhodu, nemusí byť hneď tak nečakaná, ako by sa zdalo. Pripustením vedeckej hypotézy o multiverze s nekonečným počtom vesmírov by nízka pravdepodobnosť náhle prestala byť tak dôležitá.

Podľa inej teórie, ktorá kombinuje poznatky a vedecké hypotézy z priameho pozorovania rozpínania vesmíru, Einsteinovej teórie relativity, teórie temnej energie, teórie strún či teórie inflácie sa vynára myšlienka, ktorá by mohla extrémne vyladenú hodnotu kozmologickej konštanty vysvetliť pomocou hypotézy multiverza. Samozrejme táto hypotéza nie je zatiaľ dokázaná a možno je mylná. No je to opäť jedna z častí puzzle, ktorá zapadá do celého obrazu. Na jednej strane množstvo dimenzií, ktoré predstiera teória strún, vyžaduje existenciu mnohovesmíu a z iného uhla pohľadu ponúka inflačná teória, ktorá bola veľmi presne potvrdená meraním mikrovlného pozadia vesmíru, práve mechanizmus na vytvorenie viacerých vesmírov. Inflačná kozmológia vysvetľuje, prečo nastal Big Bang (má to niečo spoločné s kvantovými poliami) a že táto inflácia nebola príčinou len jediného, nášho Big Bangu, ale pokračuje a vytvára mnoho iných vesmírov.

Možno sa v niektorom z iných vesmírov s inými konštantami práve zamýšľajú nejaké (kremíkové, energetické, chronodynamické alebo kompletne nepochopiteľnej podstaty) inteligentné bytosti nad tým, ako dokonale je vyladený ICH vesmír práve pre ICH existenciu.

Kedysi bola Zem nehybným stredom vesmíru. Rovnako šialený bol kedysi Koperníkov a Galileov pohľad na heliocentrizmus. Rovnako nás prekvapil názor na mnoho svetov v celom vesmíre, ktorý pre nás predstavoval Mliečnu dráhu. A čo potom ten šok, keď vedci vyrukovali s tvrdením, že Mliečna dráha je len jednou z miliárd ďalších galaxií. Multiverzum je nová myšlienka, ktorá šokuje mnoho ľudí dnes. Možno sa potvrdí a možno nie. Nápad s multiverzom však nevznikol tak, že si vedci povedali "A teraz musíme vymyslieť nejaký multivesmír, aby sme vybabrali s kreacionistami". Vedci pracovali na teóriách, ktoré mali popísať náš vesmír, ako napr. teória inflácie či teória strún a z týchto myšlienok bol matematicky možný a dokonca pravdepodobný výskyt veľkého počtu ďalších vesmírov. Samozrejme nikto neberie multivesmír ako fakt, kým sa naozaj nepotvrdí. Dovtedy máme hypotézy, z ktorých sa hypotéza multivesmíru zdá ako najschodnejšia a oplatí sa na nej ďalej pracovať.

Okrem hypotézy multiverza existuje aj ďalšia možnosť cyklického vesmíru, ktorý vzniká a zaniká v sérii veľkých treskov a veľkých krachov. Túto vedeckú hypotézu však nepodporuje takmer žiadna ďalšia hypotéza. Ale možnosť to je - stále lepšia, ako dizajnér, ktorý nepotrebuje stvorenie a vyladenie.

Vysvetlenie č.4: Ináč to byť ani nemôže

Jedno z preferovaných vysvetlení je aj napríklad, že nič ako rozdielne hodnoty týchto konštánt ani nemôžu nastať. Možno je práve takáto hodnota jediná realizovateľná a vesmír s inou ani existovať nedokáže. Pýtať sa prečo je kozmologická konštanta tak dokonale citlivá a nemôže byť zmenená, je asi ako pýtať sa, prečo je číslo PI také presné na nekonečný počet miest a nemôže byť zmenené.

Teisti predpokladajú, že táto konkrétna kombinácia viacerých presne vyladených hodnôt je ešte nepravdepodobnejšia. A tiež uvádzajú, že každá ich kombinácia má rovnakú pravdepodobnosť. Odkiaľ však berú tú istotu, že v ináč vyladenom vesmíre by žiaden typ života schopného zamýšľať sa nad vlastnou existenciou nemohol vzniknúť? Majú na to matematický alebo empirický dôkaz? Samozrejme že nie! Nikto to nevie a dohadovať sa vieme všetci. Niektorí fyzici sa prikláňajú k možnosti, že jednotlivé veličiny sú na sebe závislé asi ako priemer kruhu na jeho obvode a tento pomer sa zmeniť nedá. Kruh s iným koeficientom existovať nemôže, lebo by to nebol kruh.

Možno sa ani iné konštanty pre vesmír vybrať nedajú a jednoducho také musia byť. Namiesto otáčavých gombíkov sú to len dvojpolohové prepínače. Možno nám to všetko ozrejmí časom nejaká zjednocujúca "teória všetkého".

Vysvetlenie č.5: Proste nevieme

Problém nastáva, keď sa teisti snažia riešiť tento problém z pohľadu účelovosti vesmíru. Nie je to skôr obraz našej samoľúbosti a arogancie, ak si myslíme, že celý tento enormný vesmír je tu práve pre také zanedbateľné nič ako sme my? Čo ak je účelom vesmíru niečo úplne iné a my sme len divný, nečakaný vedľajší produkt? A čo ak vesmír žiaden účel nemá? Prečo by sme si mali myslieť, že všetko musí mať svoj účel a dôvod?

Ak však niekto príde s vysvetlením, prečo je vesmír vyladený, budú to vedci a nie teológovia. Vedci pracujú s matematickými modelmi, dátami a faktami. Môžu sa mýliť, ale netvrdia nič s istotou, kým sa hypotéza nepotvrdí a až potom sa z nej stane vedecká teória.

Nie je to nič nové. Teoretická fyzika už predpovedala desiatky nových objavov predtým, než sa potvrdili. Neutrína, čierne diery, gravitačné vlny, dilatácia času, Higsov bozón a mnoho iného boli hypotézy predpovedané teoretickými fyzikmi a čakali dlho na svoje potvrdenie. A aj sa potvrdili. Veľmi presne! Dokonca aj v kvantovej mechanike, ktorej dokonale nerozumieme, dokážeme vytvárať neskutočne presné predpovede. Ako povedal Dawkins, presnosť predpovede by sa dala prirovnať predpovedi polohy objektu v rozsahu šírky Ameriky s presnosťou na hrúbku vlasu.

Nikto teda nevie, čo sa skrýva za touto konkrétnou zostavou konštánt. Je to v súčasnosti jedna z najdôležitejších nezodpovedaných fyzikálnych otázok. Veda je príliš mladá na odpoveď. Jedine veda však postupuje pomaly vpred. Čakanie na správnu odpoveď nám však nedáva právo si dočasne nejakú vymyslieť. Boh medzier nie je riešením.

"Neviem, ale pokúsim sa na to prísť" je správny prístup.

Takže aké máme možnosti? Je ich viac: Boh, bohovia, mimozemšťania, náhoda, nemenné konštanty, multivesmír, cyklický vesmír, ... a neviem. A viete čo je správne si vybrať, keď si niečim nie sme istí? NEVIEM je ta správna odpoveď. "Neviem" nás totiž posúva vpred v poznávaní. Vymyslené odpovede nás brzdia a ponúkajú iba zdanie poznania.

Dôležitá nie je len otázka, ako by sme mohli zodpovedať túto záhadu, ale položiť si musíme aj nasledujúcu otázku:

Je vesmír isto vyladený pre nás?

Interpretácia teologického argumentu, má ešte jeden veľký problém. Už na začiatku vychádza z toho, že my sme tí dôležití a okolo nás sa točí celý vesmír. "Perfektne vyladený pre život" by sa napríklad mohlo pretransformovať na "perfektne vyladený pre pulzary" alebo čierne diery. Je to úplne jedno, čo z toho čo vesmír obsahuje použijete k argumentácii. Táto premisa spomínaného teologického argumentu bude zakaždým rovnako platná. To, že sme si do argumentu dosadili nás je dôkazom akurát nášho egocentrického prístupu k sebe samým.

Že náš vesmír je dokonale navrhnutý pre nás je najsamoľúbejší názor, aký si človek dokáže predstaviť. Že tá najúžasnejšia vlastnosť vo vesmíre je inteligencia je to, čo nám hovorí náš mozog, aby sám seba pochválil. To, že sme vo vesmíre je fascinujúce tak akurát pre nás. Nedokážeme v ňom prežiť ani pár sekúnd. Len zanedbateľná časť je pre nás prijateľná. Navyše ak by bola naozaj super navrhnutá pre nás, nepotrebovali by sme klimatizácie v lete a ohrievače v zime, lieky a doktorov, opaľovacie krémy a záchranárov. A navyše obývame tento vesmír len zlomok z promile času jeho existencie. Z pohľadu vesmíru sme takmer doslova nič, nikde a nikdy.

K tomu všetkému, planéta na ktorej žijeme sa nás snaží každú sekundu zabiť potopami, vybuchujúcimi vulkánmi, zemetraseniami, tornádami, záplavami či suchami. Ešte aj zdroj svetla nám dokáže spôsobiť rakovinu kože. Na väčšej časti planéty nedokážeme žiť, lebo ju tvorí slaná voda. Táto planéta bola svedkom minimálne šiestich obrovských vymieraní takmer všetkých druhov v priebehu miliónov rokov, údajne len aby mohol vzniknúť vyvolený druh - my. Ešte aj živočíchy (od baktérií po predátorov), ktoré na nej spolu s nami vyvolenými žijú, sú pre nás smrteľne nebezpečné. A táto, z pohľadu vesmíru, bezvýznamná planéta sa nachádza na okraji malej galaxie, ktorá je navyše na kolíznom kurze so susednou galaxiou. Tieto dve galaxie sú len malou časťou z miliárd existujúcich galaxií. Je takýto svet naozaj výtvorom dokonalého a všemocného stvoriteľa PRE jeho vyvolený druh?

Častou argumentáciou zástancov ID je navyše aj to, že naša planéta je zdanlivo perfektne vyladená takmer dvadsiatimi faktormi, ktoré umožňujú na nej vytvorenie komplexného života. Sú to správna poloha sústavy v galaxii, správna vzdialenosť Zeme od Slnka, prítomnosť veľkých planét chrániacich pred zrážkami s inými objektmi, správna veľkosť hviezdy, prítomnosť mesiaca, magnetického poľa, atmosféry s kyslíkom, doskovej tektoniky, tekutej vody, suchej zeme,...

Kreacionisti často extrémne preháňajú, keď napríklad vravia, že ak by Zem bola k Slnku o kilometer bližšie, život na Zemi by nikdy nevznikol (aj keď pri obehu Zeme okolo Slnka po jej eliptickej dráhe jej vzdialenosť v skutočnosti variuje v rozmedzí 6 miliónov kilometrov!!!). Samozrejme tí rozumnejší argumentujú prijatelnejšími číslami.

Táto obývateľná zóna je v prípade nášho Slnka veľká desiatky miliónov kilometrov. Len za pár rokov nášho pozorovania extrémne malej časti našej galaxie sme natrafili na tisíce planét nachádzajúcich sa v obývateľnej zóne svojich hviezd. Vesmírna sonda Kepler od jej štartu v roku 2009 analyzovala už desaťtisíce hviezdnych systémov a našla obrovské množstvo planét práve v obývateľnej zóne - štatisticky až 22% hviezd v našej galaxii má planéty v tejto obývateľnej zóne, čo môže znamenať až niekoľko desiatok miliárd takýchto planét iba v našej galaxii. A to sme len pri jednej z vyše dvoch biliónov galaxií pozorovateľného vesmíru. Takže je to naozaj až taká nepravdepodobnosť, ako sa snažia zástancovia jedinečnosti našej planéty prezentovať?

Obývateľná zóna je definovaná s ohľadom na predpoklad, že život dokáže existovať iba v prítomnosti tekutej vody. Príliš ďaleko od hviezdy by voda totiž zamrzla. Opäť to ukazuje iba na slabú obrazotvornosť a málo informácii o tom, čo všetko môže vesmír obsahovať a na čom všetkom môže byť založený život. Iba v našej slnečnej sústave napríklad Jupiterov mesiac Europa dokázateľne obsahuje tekutú podpovrchovú vodu (možno aj viac, než Zem), ktorá sa vďaka slapovým silám Jupitera dokáže udržať v tekutom stave.

Pri predstavách o tom, čo sú tie správne podmienky pre život, sme predstavivosťou až priveľmi viazaný na to, čo existuje na Zemi, a teda na to, čo poznáme - organický život postavený na uhlíku s potrebou vody. Prečo by nemohol život existovať napríklad aj na kremíkovom základe namiesto uhlíkovom? Len preto, že sme také niečo ešte nevideli? Dokonca aj na jedinej planéte sú podmienky tak rôznorodé, že ideálne miesto pre jeden druh je nočnou morou pre iný. Vesmír môže ponúkať miesta, ktoré sa nám zdajú úplne nehostinné a pritom by na nich mohol prekvitať život. Na Zemi existuje typ mikroskopickej baktérie (Desulforudis audaxviator) žijúcej pod zemou v Údolí smrti niekoľko stoviek miliónov rokov úplne bez slnečných lúčov a kyslíka a bez akejkoľvek inej organickej zlúčeniny. Je to jediná nám známa forma života, ktorá takto dokáže prežiť v úplnej izolácii. Živí sa vedľajšími produktami rádioaktívneho rozpadu z okolitých skál. A to sme stále iba pri jedinej planéte a aj tak nám výskum ponúka neskutočne pestrú paletu možností života.

Pravdepodobne nie sme ničím výnimoční. To, že sme za pár desiatok rokov nenašli iný život nie je divné. Bol by to aj extrémne nadsadený predpoklad. Naše technológie sú zatiaľ veľmi neúčinné a aj keď je vesmír obrovský a stále sa nám zjavuje viac a viac exoplanét, budeme si musieť ešte počkať, kým budeme môcť povedať akýkoľvek záver k (ne)pravdepodobnosti inteligentného života vo vesmíre (o čom hovorí aj Fermiho paradox).

Ak by svet mal účel, nebol by stvorený pre niekoho iného, komu by pasoval lepšie? Sme to my, kto je tu vyvolený?

Sme tvory, ktoré nemajú možnosť samoregenerácie končatín, ako napríklad niektoré obojživelníky, nevidíme zďaleka tak dobre ako väčšina dravých vtákov (celkovo je oko je funkčné len v extrémne obmedzenom spektre vnímania elektomatnetického spektra), znášame iba veľmi obmedzené teplotné zmeny na rozdiel od mikroorganizmov. Dokonca aj delfíny dýchajú a jedia dvoma samostatnými otvormi - ľudia bežne zomierajú na zadusenie počas pitia či jedenia. Prečo nemôžeme rozprávať, piť a dýchať súčasne? Dokonca ak by na našu planétu zavítal mimozemský bádateľ, mohol by sa domnievať, že Zem je vytvorená pre vírusy. Tých je len v litri morskej vody viac než sto miliárd (asi toľko, ako všetkých ľudí doteraz žijúcich na Zemi). Aj keď sú mirkoskopické (a oveľa menšie než baktérie), ak by ste všetky morské vírusy zoradili všetky za sebou, dosahovali by do vzdialenosti až za šesťdesiatu galaxiu od nás!!! Takže kto je tu pánom planéty? Mikroorganizmy by na planéte prežili aj bez nás. My však bez nich nie. Naše telá totiž počtom tvorí viac buniek cudzích mikroorganizmov, než je našich vlastných buniek. Sme menej "my", než si myslíme.

Je tento náš svet naozaj dokonalý inteligentný dizajn napasovaný na vyvolený druh, alebo sme len obyčajným živočíchom, ktorému prírodný výber nadelil zo všetkých vylepšení práve väčší mozog? Viete kto Vám hovorí, že mozog je vo vesmíre to najdôležitejšie? Áno, Váš mozog!!!

Ako napríklad vtipne poznamenala Tracie Harris (z Atheist Experience), možno "Boh stvoril vesmír pre mačky. A my ľudia sme tu len preto, aby sme sa o domáce mačky starali." No a na to potrebujeme tak dobrý mozog, aby sme sa o ne postarali čo najlepšie.

Z pohľadu vesmíru by som teda skôr predpokladal, že je skvelo navrhnutý napríklad pre pomalky (Tardigrady), ktoré prežijú teploty od -200 do +150 °C. Dokonca na niekoľko minút prežijú aj teplotu -272 °C, čo je takmer absolútna nula. Sú to iba jednomilimetrové organizmy, ktoré prežijú takmer všetky možné podmienky - extrémne teploty i tlaky (6000x väčší než atmosferický), nedostatok vzduchu, potravy, vysokú radiáciu (1000x vyššiu, než zvládneme my) i dehydratáciu. Na niekoľko dní dokážu prežiť aj pobyt v otvorenom kozme. Ich fosílie sa našli už aj v kambriu spred vyše 500 miliónov rokov a predpokladá sa, že prežijú v pohode ďalšie miliardy rokov. Ak bol vesmír naladený pre niekoho/niečo, tak najskôr pre pomalky - dokonale im padne.

Vesmír pre nás alebo mi do neho? Všetko je to samozrejme presne naopak.

Určite ste na to prišli aj sami - vesmír nie je nadizajnovaný pre pomalky, ale pomalky sa vývojovo prispôsobili vesmíru. Však.

Douglas Adams použil takúto myšlienkovú hru o vnímajúcej mláčke: "Predstavte si mláku, ktorá sa ráno zobudí - viem, že to normálne nerobia, no dovoľte mi to takto uviesť ako spisovateľovi science fiction - a táto mláka si pomyslí: Veľmi zaujímavý svet, v ktorom sa nachádzam. Táto diera v ktorej som mi tak skvelo padne. Dokonca padne mi tak elegantne a precízne, že určite musel byť tento svet navrhnutý presne pre mňa."

Ľudia argumentujúci napasovaním sveta na nás si neuvedomujú túto elegantnú analógiu napasovania diery v zemi na mláku. Nie svet je dokonale vyladený pre nás ale my sme sa evolučne vyvinuli tak, ako nám to príroda a svet okolo dovoľujú. Ak by Slnko žiarilo slabšie, mali by sme hrubšiu srsť a citlivejšie oči. Ak by bola gravitácia silnejšia, mali by sme hrubšie končatiny, ak by bol vzduch redší, dýchacie ústrojenstvo by sa viac podobalo vtáčiemu. My sa prispôsobujeme prírode a nie ona nám.

Sme vo vesmíre, ktorý má práve také parametre aké má a my sme sa v ňom vyvinuli. Nie je preto prekvapujúce zistenie, že žijeme vo vesmíre, v ktorom žiť vieme. Ak by taký vesmír nebol, tak by sme sa nad tým zamýšľať nevedeli (tzv. antropický princíp).

Záver

Dúfam, že ste si z mojej úvahy zobrali nejaké to ponaučenie a zaujímavé informácie. Čerpal som z veľkého množstva rôznych zdrojov a dlho premýšľal nad správnym konceptom a jednoduchou formou vysvetlenia. Záverom chcem len povedať, že vyladený vesmír božskou entitou nie je totálne vylúčená hypotéza. Je však značne nepravdepodobná a prináša ešte viac otázok a logických konfliktov, než ako by mala zodpovedať. Na druhej strane máme množstvo rozumných vedeckých hypotéz založených na čisto prírodnom vysvetlení. Kým však nepotvrdíme jednu z týchto hypotéz a neprídeme s overiteľnou a dokázateľnou vedeckou teóriou, je NEVIEM tou najlepšou odpoveďou.