Zodpovednosť voči budúcim generáciám

Teisti sa často nevedia zmieriť s myšlienkami, že smrť je definitívna, že morálka nie je jednoduché čiernobiele nasledovanie absolútnych pravidiel poslaných z nebies a že neznalosť nie je našou slabosťou, ale motorom, ktorý nás posúva vpred.

Preto sa utiekajú k náboženským "istotám".

Nasledovanie náboženských dogiem a doktrín, ktoré sa tvária, že majú odpoveď na všetko (a tou odpoveďou je "lebo Boh") nás brzdí v spoznávaní skutočnej podstaty a v pokroku. Náboženská viera však nedáva skutočné odpovede.

Dáva len pocit, že sa už netreba pýtať.

K životu sa však musíme postaviť tak, akoby nič nebolo "sväté" a vopred nadiktované. Každý aspekt musíme skúmať, hodnotiť a znova prehodnocovať. Nie slepo prijímať.

Ak je našim cieľom blaho nás i spoločnosti - nie len teraz ale aj v budúcnosti - tak ani náš prístup nemôže byť ukotvený v stáročia starých pravidlách. Spoločnosť sa totiž vyvíja a naše znalosti o svete sa vyvíjajú s ňou. Vyvíjať sa teda má aj náš pohľad na svet a naše postavenie v ňom.

Chce to gule postaviť sa tak veľkej zodpovednosti. Nikto nám naše prešľapy a prehrešky neodpustí a ani nám nepomôže z kaše, do ktorej sa môžeme dostať, ak to nezvládneme. Je to všetko iba na nás. Žiaden strážca, žiada vyššia sila, žiaden božský plán a zázračné zasahovanie do riadenie sveta, ktoré by nás chránilo ako nejakých božských mazlíčkov.

Sme v tom sami. A to mnohých desí.

Nebudeme sa zodpovedať žiadnemu pánovi pri poslednom súde, ale našim deťom a ich potomkom. Tí tu ostanú po nás a budú musieť žiť v takom svete, aký im zanecháme. Či to bude zdevastovaný svet plný poverčivých ľudí alebo prosperujúci svet plný zodpovedných ľudí, záleží aj od nás.

Našou ľudskou snahou má byť lepší svet pre ďalšie generácie a nie lepší posmrtný život pre seba samých.

Naše konanie má dopad na ľudí a prírodu, nie na nadprirodzené bytosti. Nestačí sa zamilovať do Ježiša a oľutovať chybné kroky a bude nám odpustené. Ak niečo pokašleme, odpustiť nám môže iba ak ten, komu sme ukrivdili a nie nejaká imaginárna bytosť, ku ktorej sa pomodlíme.

Nikto nám nedá druhú šancu a nemáme ani plan(étu) B. Preto sa musíme správať zodpovedne už teraz a myslieť na to, že žiadny druhý príchod mesiáša nás z dôsledkov nášho nezodpovedného prístupu k svetu nevykúpi. Spoliehať sa musíme na nás - na ľudstvo a naše schopnosti.

Máme osobnú zodpovednosť za každý náš krok.

SEKULÁRNY HUMANIZMUS kladie dôraz na zodpovednosť. Zodpovednosť voči celému ľudstvu a budúcim generáciám - nahradením teológie skutočnou morálkou, racionalitou a vedeckým skúmaním. Ak budeme zodpovedne hodnotiť naše konanie s výhľadom aj do budúcnosti a nie len na uspokojenie vlastných životov (s cieľom blaženého života po smrti), nebudeme sa musieť hanbiť za to, čo tu zanechávame.