Zmysel života bez Boha.

30.07.2019

"Tak povedz - prečo tu sme? Prečo je tu vesmír?"

Túto otázku dostávam tak často. Ako keby každá otázka začínajúca slovom "prečo" musela zákonite byť opodstatnenou otázkou. Ako keby sa na všetky otázky začínajúce s "prečo" muselo dať nejako odpovedať, a to za každú cenu. To, že nejakú otázku vieme gramaticky správne vytvoriť neznamená, že je zodpovedateľná. Je to ako pýtať sa "Prečo nie je žltá farba sladká?" Gramaticky ste sa opýtali správne, no otázka nedáva zmysel.

Prečo teda veriaci vehementne tvrdia, že otázka "Prečo tu sme?" musí dávať zmysel a zároveň jedinou odpoveďou na ňu je (ako u nich vždy) "Lebo Boh"?

Neznamená ani, že ak na ňu nedokážeme odpovedať a nedokáže to ani veda, tak náboženstvo je ta správna voľba. Veda nevie odpovedať na veľa otázok. Náboženstvá nevedia takmer na žiadnu. Náboženstvá vždy hľadali uspokojivé odpovede. Veda hľadá tie pravdivé. Dosť pravdepodobne na otázku vonkajšieho zmyslu našej existencie vôbec neexistuje odpoveď. A ak áno, (slepou) vierou v náboženské tvrdenia sa k nej nedostaneme.

Znamená to snáď, že ak by vyšší zmysel neexistoval, tak nemá zmysel ani žiť naše životy? Že sme tu zbytočne? Samozrejme že nie. Je jedno, či sme tu za nejakým vyšším účelom alebo sme len výsledkom náhody či bezcieľneho procesu. ALE SME TU. Tak to využijeme. My si vytvárame ciele a hodnoty a my si snažíme správne nasmerovať naše životy. A ak ciele máme a aj ich napĺňame, sú naše životy zmysluplné.

Ja naozaj netuším prečo tu som. Možno ako prianie mojich rodičov, aby som naplnil ich životy radosťou. A rovnako ako oni, aj ja si vytváram svoje ciele a naplnenie. Aj keď neviem, akú vyššiu podstatu by mal mať môj život, neznamená, že ho zahodím a premrhám. Budem sa snažiť z neho dostať najviac a určiť mu rozumný cieľ. Pre vlastné potešenie i pre lepší svet, v ktorom budú žiť moji potomkovia, na ktorých mi záleží.

Veriaci sa zavedením vyššieho zmyslu opäť dostávajú do tradičného "začarovaného kruhu". Ak teda trvajú na tom, že bez pridaného zmyslu nemôžme ako mysliace bytosti existovať a preto musí byť nejaký Boh (darca zmyslu nášho života), tak potom sa pýtam: Kto dal zmysel Bohu? Ak nepotrebuje mať Boh zadaný zmysel svojej existencie, tak ho logicky nepotrebujeme ani my či celý vesmír. Alebo je Boh opäť výnimka? Rovnako ako vždy keď veriaci argumentujú nutnosťou prvotnej príčiny či prvotného hýbateľa a schyľujú sa k tak známej argumentačnej chybe nazývanej "special pleading"?

Ak nepotrebuje Boh k svojej existencii vyšší zmysel, nepotrebujeme ho ani my. My si totiž dokážeme svoj zmysel určiť aj bez neho. Napríklad jedným zo zmyslov Vašich životov môže byť ukázanie ostatným, že si zmyslel vedia určiť aj bez imaginárneho diktátora a že sa vedia spoliehať na seba a svoje schopnosti.

Šíriť myšlienku humanizmu je aj zmyslom môjho života. A dokázal som si ho určiť sám.