Žiaden strach. Z toho sa dá predsa vyspovedať.

20.02.2019

Zhrešili ste? Vykonali ste niečo nemorálne? Ak ste katolík, nemáte sa čoho báť. Cirkev má pre Vás riešenie.

Smrteľné hriechy sa dajú od istej doby vyznávať ústne, a to konkrétnej osobe, ktorá je Bohom na to poverená. Tak "ťažké hriechy" ako napríklad nemravnosť, opilstvo či vyhýbanie sa pravidelným nedeľným omšiam sa dajú očistiť iba oľutovaním, a teda vykecaním kňazovi, ktorý má tu moc Vašu astrálnu podstatu (dušu) týchto hriechov zbaviť. Dobre čítate - stačí iba oľutovať. Avšak do ucha zvedavcovi, ktorý chce mať dokonalý prehľad o nekalostiach a intrigách vo svojom stádočku.

Jedným z dogmatických výmyslov katolíkov sú sviatosti, medzi ktoré patrí aj sviatosť zmierenia (pokánia), teda tzv. rozhrešenie od kňaza, ktorý obdržal ďalšiu sviatosť (kňazskú), ktorá mu dáva zázračnú moc odpúšťania hriechov. Vyzerá to tak, že kňaz odrecituje určitú básničku, ktorej mocou je z Vás urobiť dokonale mravnú osobu bez poškvrny, a tak získate opäť šancu dostať sa do VIP lóže na nebesiach. Pomodlíte sa párkrát otčenáš a zdrávas a - abrakadabra - ste voľní a môžete chodiť po svete bez pocitu viny.

Ak sa nad tým trochu zamyslíte, zbadáte v tomto spôsobe pokánia obrovskú morálnu dieru. Umožňuje veriacemu zbaviť sa rázom akéhokoľvek hriechu a pocitu viny. Taký ateista nemá možnosť virtuálneho zbavenia sa pocitu viny. Musí so svojim zlým pocitom žiť a vie veľmi dobre, že žiadne diskutovanie o tomto prečine s treťou osobou tento skutok neodčiní. Maximálne môže poprosiť o odpustenie toho, komu ublížil. Katolík sa na rozdiel od toho prizná niekomu za okienkom a je to.

Až do 13. storočia boli spovede iba verejné. Nová tajná súkromná spoveď mala (iba teoreticky) garantovať spovedné tajomstvo. Samozrejme ide v podstate o najrafinovanejší prostriedok ideologického pôsobenia na veriacich, ktorý udržuje pocit hriešnosti a nutnosti pravidelného očisťovania sa rozhrešením, ktoré môže ponúknuť JEDINE CIRKEV. Za "dobrovoľný" členský poplatok môžete predsa tak veľa získať.

Avšak ak si prečítate Bibliu, budete vedieť, že každý hriech Vám bol odpustený obetou Ježiša. Ježiš svojim utrpením (ťažký víkend) nás vykúpil od všetkých hriechov. Jediné, čo Vám odpustené nebude, je neuverenie tomuto celému príbehu. Svätý Pavol keď dostal od svojho väzniteľa otázku, čo má urobiť, aby bol spasený, odpovedal: "Ver v pána Ježiša Krista a budeš spasený."

A práve tak argumentujú aj protestanti, ktorí dobre vedia, že celý ten katolícky nezmysel okolo toho je len politická hra. Protestanti to katolíkom často vyčítajú a bol to aj hlavný dôvod reformácie kresťanstva. Ľutovanie, spovedanie sa, obchodovanie s hriechmi či obetovanie svojho času za iného sú len dodatočné katolícke výmysly k mytologickým príbehom, aby to všetko viac vynášalo a aby sa budoval pocit viny a radosť z členstva pri následnej úľave pri zbavovaní pocitu zodpovednosti (a je ti odpustené).

Myšlienku pokánia však katolíci ešte vystupňovali. Dostávame sa tak pomaly k najziskovejšej myšlienke celej katolíckej histórie - k dokonalému predajnému artiklu, ktorý katolíci nazvali ODPUSTKY. Zlatú medailu tomu človeku, čo toto vymyslel. K dobrým skutkom, ktorými sa dali vyvážiť hriechy patrili časom aj peňažné dary. Odpustky sa stali hlavne v 12. a 13. storočí prostriedkom nevídaného obohacovania katolíckej cirkvi a duchovenstva. Pápeži vydávali knihy, v ktorých boli uvedené zoznamy hriechov a príslušné peňažné čiastky, ktoré museli hriešnici zaplatiť, za odkúpenie ich hriechov. Dokonca bolo možné zaplatiť za ešte nevykonaný hriech vopred. Cirkev s nevýslovnou trúfalosťou vydávala aj podpísané certifikáty s presným počtom zakúpených dní. Druhý najväčší chrám na svete, Bazilika sv. Petra vo Vatikáne, môže za svoju existenciu ďakovať hlavne úbohým a vystrašeným chudákom, ktorí platili aj zo svojho posledného, len aby si zachránili svoje duše pred pekelným ohňom.

Podľa katolíckej cirkvi, ak stihnete pred smrťou zavolať farárovi, nech Vás vyspovedá a vy mu poviete o každom jednom prešľape, máte šancu na spásu. Avšak ak to nestihne a pritom ste z lenivosti neboli napríklad posledne na nedeľnej omši... Ajajaj. Dočasné utrpenie v pekelnom tréningovom centre - tzv. OČISTCI Vás neminie. Očistec je ďalší "skvelý" výmysel katolíkov. Je to dočasné miesto, kde si duše môžu odpykať svoje tresty za menšie hriechy a tak sa dostať do neba čistí - proste niečo ako dušoumyvárka. Existenciu očistca kresťania nepotrebovali dlhých 12 storočí. Napadlo ich to až oveľa neskôr a zistili, že bez toho to už proste nejde.

Žiaden strach - aj tu ponúka katolícka cirkev skvelé teleshopingové riešenie. Za svojho blížneho v očistci, ktorý sa nestihol vyspovedať zo všetkého zlého, alebo zabudol na nejaké drobné hriechy, sa mohla rodina modlením pričiniť o skrátenie pobytu v ohnivej páľave. A kto bol pri peniazoch, mohol namiesto modlenia čo-to zaplatiť a malo to rovnaký účinok. Aj dnes môžete dať za svojho príbuzného za určitý poplatok slúžiť omšu, čo jednoznačne pomôže jeho hriešnej duši v urýchlení postupu na nebesia.

Akokoľvek budete čítať Bibliu od knihy Genézis až po knihu Zjavení, garantujem Vám, že nikde očistec nenájdete (aj keď katolíci radi argumentujú neurčitým veršom v 1. knihe Korinťanom 3). Definíciu a aj "dôkaz" očistca nájdete napríklad v Katolíckej encyklopédii, ktorá ako základný dôkaz uvádza, že ak by mŕtvy šiel rovno do neba alebo do pekla, nemalo by zmysel sa za neho modliť. Avšak keďže my sa za mŕtvych modlíme, tak očistec existovať musí. Pýtate sa WTF? No áno - takto naozaj teologická myseľ funguje.

Rovnako bolo vymyslené aj Limbo (predpeklie) pre nepokrstené deti. Tento obdobný dogmatický nezmysel však katolícka cirkev už (nie tak dávno) zrušila - koľko rodičov však kvôli tomuto nezmyslu muselo trpieť. Čoskoro sa možno dočkáme zrušenia očistca a milióny vystresovaných veriacich si konečne vydýchnu. Čo sa stane s tými dušami čo si neodkrútili celý trest však netuším. Pápež nám to čoskoro vysvetlí. Nedávno zabudol čo sa píše v neomylnom katechizme a vyhlásil peklo za neexistujúcu vec - zrazu po dvoch tisícročiach. Ale nikto z Vatikánskych pohlavárov s ním nesúhlasí, tak si musíme počkať na oficiálny verdikt, ako to Boh vlastne myslel.