Vesmírny fine tuning

Je to vždy lepšie ako ich argumenty, na ktoré už veda dávno odpoveď má, no oni aj tak trvajú na svojom zázračnom vysvetlení, lebo to vedecké koliduje s ich predstavou Božskej intervencie.

Britský kozmológ a fyzik Martin Rees v knihe "Iba šesť čísiel" uvádza zoznam šiestich základných konštánt, ktoré podľa našich dnešných znalostí platia pre celý vesmír. Uvádza, že ak by niektorá z týchto konštánt bola len nepatrne zmenená, život vo vesmíre ako ho poznáme, by nebol možný. Nie je teda ohromujúce len to, že život na Zemi vznikol dokonalým "nastavením" podmienok, ale že aj celý vesmír je už od začiatku "vyladený" presne tak, aby bol na konci reťazca náš život v ňom možný. 

Nad vysvetlením tejto ozaj zaujímavej záhady dumajú nie len teológovia, ale aj vedci a filozofi. V oblasti argumentov v prospech Boha ide však o pomerne nový hit, keďže si musel počkať na najnovšie poznatky v oblasti kozmológie.

Trochu vedy na začiatok

(môžete preskočiť ak sa na to necítite)

Martin Rees vo svojej práci vychádza z predpokladu, že ak by parametre základných fyzikálnych konštánt boli mierne odlišné, možno by nevznikli zložité organizmy, možno ani bunky, možno ani molekuly a možno ani základné prvky. Samozrejme nevychádza z priameho pozorovania a jeho hypotézy sú len ťažko priamo overiteľné, lebo iné vesmíry s rozdielnymi podmienkami nepoznáme.

Rees vo svojej knihe uvádza 6 takýchto konštánt. Sú to v skratke:

Gravitačná konštanta G je používaná zástancami Inteligentného dizajnu (ID) veľmi často ako argument fine-tuningu. Uvádzajú, že ak by sa konštanta G zmenila čo i len o 1/10 na 60, nikto z nás by neexistoval. Známy profesor kozmológie s odborným zameraním na všeobecnú relativitu a temnú energiu Sean Carroll sa však tomu vysmial a odporúčal použiť skutočné fyzikálne rovnice.

Ω - relatívna hustota, teda pomer skutočnej hustoty vesmíru ku kritickej hustote. Ak by bola príliš veľká, vesmír by sa krátko po veľkom tresku zrútil sám do seba. V opačnom prípade by sa roztiahol tak rýchlo, že by sa v ňom nič nestihlo sformovať. Ak by táto hodnota bola v prvých okamihoch po vzniku vesmíru údajne len o triliontinu väčšia či menšia, malo by to katastrofálne následky.

λ - kozmologická konštanta (ktorú Einstein nazval jeho najväčším omylom) je pomerom hustoty temnej energie ku kritickej hustote energie. Jej hodnota je extrémne malá, a teda 10 na -122. Je tak malá, že ovplyvňuje len štruktúry väčšie než miliardy svetelných rokov. Ak by bola väčšia čo i len o nepatrnú časť, vesmír by sa nemohol sformovať. Existencia tejto konštanty bola potvrdená až na konci dvadsiateho storočia. Jej nenulová hodnota je zodpovedná za zrýchľovanie rozpínania vesmíru (akási negatívna gravitácia, často nazývaná temná energia).
Známy fyzik Lawrence Krauss však uviedol, že nejde o žiadnu super vyladenú hodnotu. Ak by vraj bola hodnota rovná nule, čo je výrazne prirodzenejšie a menej záhadné číslo, ukazuje sa, že by bol vesmír pravdepodobne ešte priaznivejší pre život ako je teraz.

Q - pomer gravitačnej energie potrebnej k rozptýleniu veľkých galaxií k ich mase. Jej hodnota je 10 na -5. Ak by bola hodnota mierne vyššia, nachádzali by sa vo vesmíre obrovské zhluky koncentrovanej masy s ohromnými gravitačnými poliami a teda mizivou šancou na život ako ho poznáme. Vznik tej správnej textúry vesmíru je potrebný pre formovanie vesmírnych objektov vrátane planét schopných udržať život.

D - počet rozmerových dimenzií je rovný 3. S dvoma alebo štvorma dimenziami by podľa Reesa nebol vesmír vhodný pre život ako ho poznáme.

N - koeficient pomeru gravitačnej sily k elektromagnetickej. Dve subatomárne častice jadra reprezentujúce jeho hmotu pôsobia na seba týmito silami, pričom gravitačná sila je 10 na 36 menšia, než elektromagnetická. Ak by bol exponent tohto čísla trochu menší alebo väčší ako 36, vesmír by bol buď príliš malý alebo by sa galaxie nikdy nesformovali. Vesmír by vyzeral rozhodne ináč. Ako? Netušíme.

ε - veľkosť silnej jadrovej sily, ktorá je dôležitá pre výstavbu ťažkých prvkov. Jej hodnota je 0,007. To znamená, že pri premene vodíka na hélium sa 0,7% hmoty dvoch prvkov premení na energiu. Ak by bola táto hodnota 0,006, vo vesmíre by existoval len vodík a netvorili by sa hmotnejšie prvky. Mendelejevová tabuľka by nemala byť čím naplnená. Ak by však bola 0,008, hneď po Big Bangu by sa všetok vodík zmenil na ťažké prvky a väčšina nám známych chemických zlúčenín by neexistovala - vrátane vody.

Toto presné naladenie parametrov je podľa zástancov ID (proste kreacionistov) jednoznačným dôkazom inteligentného tvorcu, ktorý ich takto presne musel nastaviť, lebo náhoda je viac než extrémne nepravdepodobná. 

Avšak môžete si byť istí, že nie len Michael Rees, ale ani zástancovia ID a ani nikto iný na svete, Vám nedokáže dať odpoveď na to, ako by vyzeral vesmír s inými parametrami, ktoré kombinácie parametrov sú vhodné pre život, aké iné formy života by mohli existovať alebo či je vôbec možné mať iné parametre. NIKTO TO NETUŠÍ. 

Sám autor Michael Rees na rozdiel od teistov netvrdí, že jediným záverom a vysvetlením je inteligentný dizajnér. V jeho ďalšej knihe "Náš neobyčajný vesmír" v závere prvej kapitoly tvrdí: 

"Zastávam názor, že koncept multiverza je už súčasťou empirickej vedy... V nekonečnom súbore vesmírov by nebola existencia niekoľko vesmírov, ktoré sú zdanlivo dokonalo priaznivé pre život, žiadnym prekvapením."

Častou argumentáciou navyše je aj to, že naša planéta je zdanlivo perfektne vyladená takmer dvadsiatimi faktormi, ktoré umožňujú na nej vytvorenie komplexného života: správna poloha sústavy v galaxii, správna vzdialenosť Zeme od Slnka, prítomnosť veľkých planét chrániacich pred zrážkami s inými objektmi, správna veľkosť hviezdy, prítomnosť mesiaca, magnetického poľa, atmosféry s kyslíkom, doskovej tektoniky, tekutej vody, suchej zeme,... Takáto argumentácia dokonale ukazuje jedine extrémne obmedzenú predstavivosť a zaujatosť vlastnou jedinečnosťou (ešte sa k tomu vrátim nižšie).

Majú teisti odpoveď?

Teológovia a zástancovia ID vytáčajú tento argument do krajností tvrdením, že vesmír je vraj dokonale navrhnutý s extrémnou precíznosťou, aby sme MY homo sapiens v tej forme a stave, v ktorých sa práve nachádzame, boli najdôležitejším a najobľúbenejším výtvorom supernaturálnej entity. My sme zmyslom všetkého. Hračka, ktorá si musela počkať miliardy rokov evolúcie, aby sa práve do tohto extrémne presne určeného časového úseku mohla evolučne vyvinúť a modliť sa k svojmu božstvu a ďakovať za dokonale vyladený vesmír.

Základným problémom väčšiny teistických argumentov v prospech Boha je logicky chybná argumentácia. V tomto prípade ide hlavne o tzv. falošnú dilemu. Je to argumentačný klam, kedy sa predpokladajú iba dve možnosti a ak tá druhá je mylná či nepravdepodobná, je tá ich favorizovaná verzia uvádzaná ako správna. V tomto prípade prichádzajú s dvoma možnosťami riešenia. Buď ide o šialenú náhodu alebo o ich konkrétnu verziu boha. Nič viac nepripúšťajú. Aj keby sme ich konkrétneho boha rozšírili na neurčitého inteligentného dizajnéra, stále sa popri náhode a dizajnérovi ponúkajú aj ďalšie možnosti vysvetlenia. 

Chybná black-n-white argumentácia je u kreacionistov typická aj pri napádaní teórie evolúcie. Tvrdia, že NÁHODA nemohla stvoriť tak zložité organizmy, preto Boh. Avšak neuvedomujú si eleganciu hlavnej zložky evolučného procesu, ktorým je prirodzený výber - totálne NENÁHODNÝ proces, ktorý postupnou selekciou pre dané prostredie výhodnejších vlastností vytvára krok po kroku zložitejšie a zložitejšie prvky a organizmy. 

Vedci aj pri vyladení vesmíru prišli s určitými hypotézami. Samozrejme sú všetky čisto naturálne a nepotrebujú žiadneho nestvoreného tvorcu, ktorý to musel všetko zariadiť. Teisti na tieto návrhy vysvetlenia reagujú štandardným zhodnotením, že toto všetko sú len pochybné a smiešne špekulácie a metafyzické dohady bez empirických dôkazov a na ten istý nádych pokračujú, že práve PRETO je to ich (netestovateľné, pochybné a smiešne) tvrdenie jediné prijateľné. Ako keby momentálna neschopnosť dokázať akúkoľvek z naturálnych hypotéz musela priamo značiť pravdivosť alternatívnej hypotézy.

Vysvetlenie č. 1: Boh

Teisti teda prichádzajú so svojou štandardou reakciou - Bohom medzier. Neponúkajú žiaden použiteľný názor či dôkaz. Iba chybnú logiku vychádzajúcu z ich skresleného svetonázoru šíreného v tej či inej forme už od čias jaskynných ľudí. 

Rovnako ani len netušia aká je skutočná odpoveď, avšak nebráni im to rovnako ako kedysi pri zdôvodňovaní búrok, zemetrasení, chorôb či pôvodu človeka, proste dosadiť za odpoveď "to všetko Boh". 

Boh schopný vyladiť šesť hodnôt do dokonalosti s istým zámerom by musel byť ešte lepšie vyladený. Teistická alternatíva Inteligentného Dizajnéra (ID) nedáva žiadnu odpoveď na to, kto vyladil svet pre existenciu Boha. Nejaký nadboh? Ak my - komplikované a inteligentné bytosti - nedokážeme údajne existovať bez presného vyladenia vyššou inteligenciou, tak nedokáže to logicky ani tá vyššia inteligenica. Potrebuje teda tiež vyladenie. Alebo je zrazu záhadne pri inej komlexite vyladenie vyššou inteligenciou nepotrebné? Tomuto argumentačnému klamu sa hovorí aj special pleading. Tvrdí sa niečo ako nemenný fakt, ale vylúči sa z toho práve favorizovaná entita.

Chybe tejto argumentácie som sa však už venoval v inom blogu o Kalamskom kozmologickom argumente. 

Okrem toho, žiadny aspoň trochu triezvy dizajnér, by nepredimenzoval tak nehorázne priestory pre tak malú využiteľnú časť. Načo je jednému druhu na zanedbateľnej planéte vesmírny priestor, ktorý má v priemere miliardy svetelných rokov? 

Dosť nelogicky znie aj predpoklad, že by Boh potreboval vôbec nejaké gombíky a nejakú fyzikálnu zákonitosť na to, aby mal svoje "hračky", ktoré sú aj tak plné fyzikálne-zákony-porušujúcej slobodnej vôle. 

Načo čakal 10 miliárd rokov, aby vznikola vhodná planéta, ďalších 3,5 milióna rokov na mnohobunečné organizmy, z ktorých sa mal ďalšie miliony rokov evolučne vyvinúť homo sapiens? Pri mytologickom koncepte šesťdňového stvorenia by sa dalo o tom možno diskutovať. Tvoriť však ľudí tak, aby sa zdalo, že Boh nie je ani potrebný a započítať do toho napríklad aj vymieranie 99% všetkých druhov života na Zemi je známka Boha, ktorý buď nie je všemocný alebo nie je vôbec rozumný - žiadny inteligentný dizajnér.

Odpoveď "Boh" naozaj dáva pramálo zmyslu.

Vysvetlenie č. 2: Náhoda

Pozrime sa na náhodu z iného pohľadu. Namiesto ľudí ako výsledku si predstavte seba ako výsledok. A namiesto jediného zoskupenia perfektne sediacich konštánt pre vznik konečného produktu - ľudstva, si predstavte perfektné zoskupenie sledu udalostí, ktoré pomohli vzniknúť Vám - presne takým, aký ste. Nie len že ste boli len jedným z miliónov spermií a jedným z tisícok vajíčok. Ste aj vytvorený okolnosťami, ktoré celý život tvarovali Vašu osobnosť. Stretnutia, udalosti, premenené i nepremenené možnosti, knihy, filmy, počasie... Všetko to tvorilo Váš úsudok, postoje, názory - to, čím ste. A vôbec by ste neboli, keby aj Vaši rodičia možno nejakou náhodou na seba nenatrafili niekde v autobuse a otec sa nerozhodol rozpačito pozvať Vašu mamu na kávu. A aj oni boli produktami svojho okolia a kombinácie tej správnej spermie a vajíčka. A tak to ide ďalej po tisíce generácií až k ľudoopom. Žene, ktorá mala dve deti. Z jedného sa vyvinuli aj dnešné šimpanzy a z druhého my homo sapiens. Viete vypočítať, aká je pravdepodobnosť, že ste tu dnes PRÁVE VY? No nie je to super náhoda? Priam magická až nepochopiteľná? Svet by podľa takejto logiky musel byť celý riadený a nadizajnovaný, aby ste tu mohli byť práve VY. Číslo popisujúce túto náhodu je nepredstaviteľné. A pritom vieme, že od doby prvých homo sapiens až po Vás to bol sled čisto prírodných udalostí, ktoré nepotrebujú žiadne zázračné zásahy. Ste teda tak nepravdepodobný, že ste ani nemohli vzniknúť? Podľa teistov to tak je.

Ako vravel Carl Sagan "Kozmos je v nás. Sme vytvorení z hviezdneho prachu. My sme tou možnosťou, ako si vesmír dokáže uvedomiť sám seba."

Alebo ešte ináč: Ak vyhodíte 1000 mincí do vzduchu, tak pravdepodobnosť, že dopadne práve ten vzor čo Vám vznikol je 2^1000, teda približne 10^301. To je extrémne malá pravdepodobnosť, že to nastane. Ale nie je to nemožné - lebo sa to práve stalo!!! 

Skúste tak aj vnímať vesmír. Je tu a je taký aký je preto, lebo sa naň dokážeme pozrieť a túto otázku si položiť. Ak by taký nebol, tak by sme sa to nepýtali a nečudovali by sme sa.

Vysvetlenie č. 3: Multivesmír

Podľa inej teórie, ktorá kombinuje poznatky a vedecké hypotézy z priameho pozorovania rozpínania vesmíru, Einsteinovej teórie relativity, teórie temnej energie, teórie strún či teórie inflácie sa vynára myšlienka, ktorá by mohla extrémne vyladenú hodnotu kozmologickej konštanty vysvetliť pomocou hypotézy multiverza. Samozrejme táto hypotéza nie je zatiaľ dokázaná a možno je mylná. No je to opäť jedna z častí puzzle, ktorá zapadá do celého obrazu. Na jednej strane množstvo dimenzií, ktoré predstiera teória strún, vyžaduje multiverzum a z iného uhla pohľadu ponúka inflačná teória, ktorá bola veľmi presne potvrdená meraním mikrovlného pozadia vesmíru, práve mechanizmus na vytvorenie viacerých vesmírov. Inflačná kozmológia vysvetľuje, prečo nastal Big Bang (má to niečo spoločné s kvantovými poliami) a že táto inflácia nebola príčinou len jediného, nášho Big Bangu, ale pokračuje a vytvára mnoho iných vesmírov.

Možno sa v niektorom z iných vesmírov s inými konštantami práve zamýšľajú nejaké (kremíkové, energetické, chronodynamické alebo kompletne nepochopiteľnej podstaty) inteligentné bytosti nad tým, ako dokonale je vyladený ICH vesmír práve pre ICH existenciu.

Vysvetlenie č.4: Ináč to byť ani nemôže

Jedno z preferovaných vysvetlení je aj napríklad, že nič ako rozdielne hodnoty týchto konštánt ani nemôžu nastať. Možno je práve takáto hodnota jediná realizovateľná a vesmír s inou ani existovať nedokáže. Pýtať sa prečo je kozmologická konštanta tak dokonale citlivá a nemôže byť zmenená, je asi ako pýtať sa, prečo je číslo PI také presné na nekonečný počet miest a nemôže byť zmenené.

Teisti predpokladajú, že táto konkrétna kombinácia viacerých presne vyladených hodnôt je ešte nepravdepodobnejšia. A tiež uvádzajú, že každá ich kombinácia má rovnakú pravdepodobnosť. Odkiaľ vedia, že v preladenom vesmíre by žiaden typ života schopného zamýšľať sa nad vlastnou existenciou nemohol vzniknúť? Majú na to matematický alebo empirický dôkaz? Samozrejme že nie! Nikto to nevie a dohadovať sa vieme všetci. Niektorí fyzici sa prikláňajú k možnosti, že jednotlivé veličiny sú na sebe závislé asi ako priemer kruhu na jeho obvode a tento pomer sa zmeniť nedá. 

Možno sa ani iné konštanty pre vesmír vybrať nedajú a jednoducho také musia byť. Namiesto otáčavých gombíkov sú to len dvojpolohové prepínače. Možno nám to všetko ozrejmí časom nejaká zjednocujúca "teória všetkého".

Vysvetlenie č.5: Proste nevieme

Nikto teda nevie, čo sa skrýva za touto konkrétnou zostavou konštánt. Je to v súčasnosti jedna z najdôležitejších nezodpovedaných fyzikálnych otázok. Veda je príliš mladá na odpoveď. Jedine veda však postupuje pomaly vpred. Čakanie na správnu odpoveď nám však nedáva právo si dočasne nejakú vymyslieť. Boh medzier nie je riešením.
"Neviem, ale pokúsim sa na to prísť" je riešenie.

Takže aké máme možnosti? Je ich viac: Boh, bohovia, mimozemšťania, náhoda, nemenné konštanty, multivesmír, cyklický vesmír, ... a neviem. A viete čo je správne si vybrať, keď si niečim nie sme istí? NEVIEM je ta správna odpoveď. "Neviem" nás totiž posúva vpred v poznávaní. Vymyslené odpovede nás brzdia a ponúkajú iba zdanie poznania.

Je teda vesmír isto vyladený pre nás?

Interpretácia teologického argumentu, má ešte jeden veľký problém. Už na začiatku vychádza z toho, že my sme tí dôležití a okolo nás sa točí celý vesmír. "Perfektne vyladený pre život" by sa napríklad mohlo pretransformovať na "perfektne vyladený pre pulzary" alebo čierne diery. Je to úplne jedno, čo z toho čo vesmír obsahuje použijete k argumentácii. Táto premisa spomínaného teologického argumentu bude zakaždým rovnako platná. To, že sme si do argumentu dosadili nás je dôkazom akurát nášho egocentrického prístupu k sebe samým.

Že náš vesmír je dokonale navrhnutý pre nás je najegoistickejší názor, aký si človek dokáže predstaviť. Uznať, že najúžasnejšia vlastnosť vo vesmíre je inteligencia je to, čo nám hovorí náš mozog, aby sám seba pochválil. To, že sme vo vesmíre je fascinujúce tak akurát pre nás. Nedokážeme v ňom prežiť ani pár sekúnd. Len zanedbateľná časť je pre nás prijateľná. Navyše ak by bola naozaj super navrhnutá pre nás, nepotrebovali by sme klimatizácie v lete a ohrievače v zime, lieky a doktorov, opaľovacie krémy a záchranárov. A navyše obývame tento vesmír len zlomok z promile času jeho existencie. Takže tvrdiť, že vesmír je navrhnutý pre nás je ako tvrdiť, že moje auto bolo navrhnuté pre milimetrový kamienok na dialnici A6, cez ktorý prešlo rýchlosťou 100 km/h včera večer. Z pohľadu vesmíru sme takmer doslova nič, nikde a nikdy.

Planéta na ktorej žijeme sa nás snaží každú sekundu zabiť potopami, vybuchujúcimi vulkánmi, zemetraseniami, tornádami, záplavami či suchami. Ešte aj zdroj svetla nám dokáže spôsobiť rakovinu kože. Na väčšej časti planéty nedokážeme žiť, lebo ju tvorí slaná voda. Táto planéta bola svedkom minimálne šiestich obrovských vymieraní takmer všetkých druhov v priebehu miliónov rokov, údajne len aby mohol vzniknúť vyvolený druh - my. Ešte aj živočíchy (od baktérií po predátorov), ktoré na nej spolu s nami vyvolenými žijú, sú pre nás smrteľne nebezpečné. A táto bezvýznamná planéta sa nachádza na okraji bezvýznamnej galaxie, ktorá je na kolíznom kurze so susednou galaxiou. Tieto dve galaxie sú len malou časťou z miliárd existujúcich galaxií. Je takýto svet naozaj výtvorom dokonalého a všemocného stvoriteľa PRE jeho vyvolený druh?

Kreacionisti často extrémne preháňajú. Vravia, že ak by Zem bola k Slnku o kilometer bližšie, život na Zemi by nikdy nevznikol (aj keď pri obehu Zeme okolo Slnka po jej eliptickej dráhe jej vzdialenosť v skutočnosti variuje v rozmedzí 6 miliónov kilometrov!!!). Samozrejme tí rozumnejší argumentujú prijatelnejšími číslami.

Táto obývateľná zóna je v prípade nášho Slnka veľká desiatky miliónov kilometrov. Len za pár rokov nášho pozorovania extrémne malej časti našej galaxie sme natrafili na tisíce planét nachádzajúcich sa v obývateľnej zóne svojich hviezd. Vesmírna sonda Kepler od jej štartu v roku 2009 analyzovala už desaťtisíce hviezdnych systémov a našla obrovské množstvo planét práve v obývateľnej zóne - štatisticky až 22% hviezd v našej galaxii má planéty v tejto obývateľnej zóne, čo môže znamenať až niekoľko desiatok miliárd takýchto planét iba v našej galaxii. A to sme len pri jednej z vyše dvoch biliónov galaxií pozorovateľného vesmíru. Takže je to naozaj až taká nepravdepodobnosť, ako sa snažia zástancovia jedinečnosti našej planéty prezentovať?

Obývateľná zóna je definovaná s ohľadom na predpoklad, že život dokáže existovať iba v prítomnosti tekutej vody. Príliš ďaleko od hviezdy by voda totiž zamrzla. Opäť to ukazuje iba na slabú obrazotvornosť a málo informácii o tom, čo všetko môže vesmír obsahovať a na čom všetkom môže byť založený život. Iba v našej slnečnej sústave napríklad Jupiterov mesiac Europa dokázateľne obsahuje tekutú podpovrchovú vodu (možno aj viac, než Zem), ktorá sa vďaka slapovým silám Jupitera dokáže udržať v tekutom stave. 

Pri predstavách o tom, čo sú tie správne podmienky pre život, sme predstavivosťou až priveľmi viazaný na to, čo existuje na Zemi, a teda na to, čo poznáme - organický život postavený na uhlíku s potrebou vody. Prečo by nemohol život existovať napríklad aj na kremíkovom základe namiesto uhlíkovom? Len preto, že sme také niečo ešte nevideli? Dokonca aj na jedinej planéte sú podmienky tak rôznorodé, že ideálne miesto pre jeden druh je nočnou morou pre iný. Vesmír môže ponúkať miesta, ktoré sa nám zdajú úplne nehostinné a pritom by na nich mohol prekvitať život. Na Zemi existuje typ mikroskopickej baktérie (Desulforudis audaxviator) žijúcej pod zemou v Údolí smrti niekoľko stoviek miliónov rokov úplne bez slnečných lúčov a kyslíka a bez akejkoľvek inej organickej zlúčeniny. Je to jediná nám známa forma života, ktorá takto dokáže prežiť v úplnej izolácii. Živí sa vedľajšími produktami rádioaktívneho rozpadu z okolitých skál. A to sme stále iba pri jedinej planéte a aj tak nám výskum ponúka neskutočne pestrú paletu možností života.

Pravdepodobne nie sme ničím výnimoční. To, že sme za pár desiatok rokov nenašli iný život nie je divné. Bol by to aj extrémne nadsadený predpoklad. Naše technológie sú zatiaľ veľmi neúčinné a aj keď je vesmír obrovský a stále sa nám zjavuje viac a viac exoplanét, budeme si musieť ešte počkať, kým budeme môcť povedať akýkoľvek záver k (ne)pravdepodobnosti inteligentného života vo vesmíre (o čom hovorí aj Fermiho paradox).

Ak by svet mal účel, nebol by stvorený pre niekoho iného, komu by pasoval lepšie? Sme to my, kto je tu vyvolený?

Sme tvory, ktoré nemajú možnosť samoregenerácie končatín, ako napríklad niektoré obojživelníky, nevidíme zďaleka tak dobre ako väčšina dravých vtákov (celkovo je oko je funkčné len v extrémne obmedzenom spektre vnímania elektomatnetického spektra), znášame iba veľmi obmedzené teplotné zmeny na rozdiel od mikroorganizmov. Dokonca aj delfíny dýchajú a jedia dvoma samostatnými otvormi - ľudia bežne zomierajú na zadusenie počas pitia či jedenia. Prečo nemôžeme rozprávať, piť a dýchať súčasne? Dokonca ak by na našu planétu zavítal mimozemský bádateľ, mohol by sa domnievať, že Zem je vytvorená pre vírusy. Tých je len v litri morskej vody viac než sto miliárd (asi toľko, ako všetkých ľudí doteraz žijúcich na Zemi). Aj keď sú mirkoskopické (a oveľa menšie než baktérie), ak by ste všetky morské vírusy zoradili všetky za sebou, dosahovali by do vzdialenosti až za šesťdesiatu galaxiu od nás!!! Takže kto je tu pánom planéty? Mikroorganizmy by na planéte prežili aj bez nás. My však bez nich nie. Naše telá totiž počtom tvorí viac buniek cudzích mikroorganizmov, než je našich vlastných buniek. Sme menej "my", než si myslíme.

Je tento náš svet naozaj dokonalý inteligentný dizajn napasovaný na vyvolený druh, alebo sme len obyčajným živočíchom, ktorému prírodný výber nadelil zo všetkých vylepšení práve väčší mozog? Viete kto Vám hovorí, že mozog je vo vesmíre to najdôležitejšie? Áno, Váš mozog!!!

Ako napríklad vtipne poznamenala Tracie Harris (z Atheist Experience), možno "Boh stvoril vesmír pre mačky. A my ľudia sme tu len preto, aby sme sa o domáce mačky starali." No a na to potrebujeme tak dobrý mozog, aby sme sa o ne postarali čo najlepšie.

Z pohľadu vesmíru by som teda skôr predpokladal, že je skvelo navrhnutý napríklad pre pomalky (Tardigrady), ktoré prežijú teploty od -200 do +150 °C. Dokonca na niekoľko minút prežijú aj teplotu -272 °C, čo je takmer absolútna nula. Sú to iba jednomilimetrové organizmy, ktoré prežijú takmer všetky možné podmienky - extrémne teploty i tlaky (6000x väčší než atmosferický), nedostatok vzduchu, potravy, vysokú radiáciu (1000x vyššiu, než zvládneme my) i dehydratáciu. Na niekoľko dní dokážu prežiť aj pobyt v otvorenom kozme. Ich fosílie sa našli už aj v kambriu spred vyše 500 miliónov rokov a predpokladá sa, že prežijú v pohode ďalšie miliardy rokov. Ak bol vesmír naladený pre niekoho/niečo, tak najskôr pre pomalky - dokonale im padne.

Vesmír pre nás alebo mi do neho? Všetko je to samozrejme presne naopak.

Určite ste na to prišli aj sami - vesmír nie je nadizajnovaný pre pomalky, ale pomalky sa vývojovo prispôsobili vesmíru. Však.

Douglas Adams použil takúto myšlienkovú hru o vnímajúcej mláčke: "Predstavte si mláku, ktorá sa ráno zobudí - viem, že to normálne nerobia, no dovoľte mi to takto uviesť ako spisovateľovi science fiction - a táto mláka si pomyslí: Veľmi zaujímavý svet, v ktorom sa nachádzam. Táto diera v ktorej som mi tak skvelo padne. Dokonca padne mi tak elegantne a precízne, že určite musel byť tento svet navrhnutý presne pre mňa."

Ľudia argumentujúci napasovaním sveta na nás si neuvedomujú túto elegantnú analógiu napasovania diery v zemi na mláku. Nie svet je dokonale vyladený pre nás ale my sme sa evolučne vyvinuli tak, ako nám to príroda a svet okolo dovoľujú. Ak by Slnko žiarilo slabšie, mali by sme hrubšiu srsť a citlivejšie oči. Ak by bola gravitácia silnejšia, mali by sme hrubšie končatiny, ak by bol vzduch redší, dýchacie ústrojenstvo by sa viac podobalo vtáčiemu. My sa prispôsobujeme prírode a nie ona nám.

Sme vo vesmíre, ktorý má práve také parametre aké má a my sme sa v ňom vyvinuli. Nie je preto prekvapujúce zistenie, že žijeme vo vesmíre, v ktorom žiť vieme. Ak by taký vesmír nebol, tak by sme sa nad tým zamýšľať nevedeli (tzv. antropický princíp).

Záver

Dúfam, že ste si z článku zobrali nejaké to ponaučenie a zaujímavé informácie. Čerpal som z veľkého množstva rôznych zdrojov a dlho premýšľal nad správnym konceptom a jednoduchou formou vysvetlenia. Záverom chcem len povedať, že vyladený vesmír božskou entitou nie je totálne vylúčená hypotéza. Je však značne nepravdepodobná a prináša ešte viac otázok a logických konfliktov, než ako by mala zodpovedať. Na druhej strane máme množstvo rozumných vedeckých hypotéz založených na čisto prírodnom vysvetlení. Kým však nepotvrdíme jednu z týchto odpovedí a neprídeme s overiteľnou a dokázateľnou vedeckou teóriou, je NEVIEM tou najlepšou odpoveďou.