Veriť neznamená vedieť.

Kto vie, nepotrebuje veriť. Viera začala byť potrebná až v moderných náboženstvách, keď veda začala vyvracať sväté knihy stranu po strane.

Naši predkovia "vedeli", čo je za všetkými nezodpovedanými otázkami. Pôvodní kresťania VEDELI, že za zemetraseniami sa skrýva hnev Hospodina, antickí Gréci VEDELI, že nastávajú vtedy, keď nahnevaný Poseidon vrazí trojzubec do zeme a Antickí obyvatelia Peru VEDELI, že keď ich boh navštívi, aby spočítal svoje ľudstvo, jeho ťažké kroky trasú zemou. Japonci kedysi VEDELI, že ich spôsobuje pohyb sumca, ktorý podopiera Japonsko. V Číne to bola pre zmenu žaba a v Indii osem slonov. Ešte aj niektorí dnešní kresťania a moslimovia VEDIA, že ich spôsobujú homosexuáli a prostitútky. 

Čo všetky tieto skupiny ľudí spája aj napriek očividnému protirečeniu? Argument z neznalosti (latinsky argumentum ad ignorantiam). Títo ľudia tvrdia, že niečo vedia na základe toho, že si jednoducho nedokážu predstaviť iné vysvetlenie. V dobe vedeckého dokazovania sme tento pojem "vedieť" nazvali oveľa vhodnejšie - VERIŤ.

Hlavnú zložku argumentu z neznalosti, ktorú využívajú hlavne teisti, možno poznáte aj pod názvom Boh medzier. Všetko čomu (zatiaľ) nerozumieme, nahradíme nadprirodzenými činiteľmi. Napcháme do medzier v neznalosti Boha a je to. A úplne postačuje v tieto výplne neznalosti VERIŤ, keďže žiadna iná odpoveď zatiaľ neexistuje.

Preto je Boh dnes ešte stále tvorcom vesmíru, či spúšťačom biologickej evolúcie. Tisícky iných funkcií a hodností mu však už bolo odobratých.

Vďaka vedcom, môžeme prestať VERIŤ a môžeme začať VEDIEŤ.