Veda vie, že nevie všetko. A to nás ženie vpred.

27.02.2019

V čom je moderná veda lepšia než konzervatívne náboženstvá?

Tak za pravé, je ochotná si priznať nevedomosť. Dnes sa nám to už nezdá tak podivné, no bola to ozaj "inovatívna" myšlienka. Do 15. storočia ľudia tvrdili, že všetko dôležité vedia. A čo nevedia, nie je predsa podstatné, ináč by nám to Boh určite odkázal vo svojom písme. Takže banálne otázky neboli podstatné a pre odpovede na podstatné otázky života si stačí zájsť za pánom farárom.

Takto brali katolíci poznanie dlhé storočia. Ak niečo chýbalo v dokonalom božom diele, nepripúšťali, že to tam nie je. Proste sa snažili to nájsť medzi riadkami, reinterpretovali verše a prekrúcali všetko tak, aby z písma vyžmýkali pravdu, ktorá sa im hodí do svojej vízie cirkvou ovládaného poslušného sveta. Opozícia bola takmer vylúčená a často potlačená.  

Ak to postupne začalo byť viac a viac okaté, že ani veľmajster ilúzií z písma nevykreše nič, čo by sedelo novému vedeckému poznaniu sveta, jednoducho prehlásili nehodiace sa verše za alegóriu, metaforu. Poznanie absolútnej "pravdy" však muselo ostať v ich rukách.

A neplatilo to len pre kresťanov, ale aj pre moslimov, budhistov, konfucianistov, hinduistov i ďalších. Bol to všeobecne prijatý koncept - poznanie prichádza vždy zhora (aj keď si ho v podstate vymysleli tí dole).

Na rozdiel od toho si veda priznala dve dôležité zásady: 

- Nepozná odpoveď na všetko
- Žiaden koncept či idea nie sú posvätné a nespochybniteľné. 

Vedecká revolúcia, ktorá posunula ľudstvo - vlastne odstrelila ľudstvo obrovskou rýchlosťou - vpred, nie je ani tak revolúciou poznatkov, ale revolúciou NEVEDOMOSTI. Ako uviedol Harari v knihe Homo Sapiens "Základný objav, ktorý vedeckú revolúciu spustil, bol objav, že ľudia nepoznajú odpovede na svoje najdôležitejšie otázky." 

Žiaden vedec nie je (alebo by aspoň nemal byť) presvedčený, že prišiel na nemennú, konečnú a absolútnu pravdu vo svojom obore. Ani Darwin a ani Einstein si to nemysleli. Proste posunuli vedecké poznanie o krok vpred. Tak, ako Einstein rozšíril Newtonove poznanie sveta, objaví sa skôr či neskôr niekto, kto rozšíri Einsteinov popis vesmíru. Newtonov popis pohybu telies nebol absolútne presný - bol len dostatočne presný na svoju dobu. Nevedel však presne popísať ani pohyb planéty Merkúr, lebo gravitačné pôsobenie Slnka alebo pri iných objektoch ich rýchlosť blížiaca sa rýchlosti svetla potrebovali presnejšie popisné rovnice. A s tými prišiel Einstein, vďaka čomu dnes máme napríklad funkčnú GPS navigáciu. Ale ani jeho rovnice nie sú absolútne. Pri popise toho, čo sa dialo pri vzniku vesmíru alebo za horizontom udalostí čiernych dier už totiž teória relativity úplne nestačí.

Musíme si počkať na ďalšieho Newsteina. Ale dovtedy by sme mali tvrdiť prostú a základnú pravdu - EŠTE NEVIEME všetky odpovede. Tak ako je to vo vedeckej komunite bežné. Poznanie nepoznania nás posúva vpred. Po stáročiach rozsiahleho vedeckého výskumu fyzici priznávajú, že nevedia, čo spôsobilo Veľký trest. Biológovia netušia, ako vzniká vedomie či ako vznikol prvý najjednoduchší život. Ekonómovia nevedia, ktorý hospodársky model je optimálny. Ale pracujú na tom. 

Ak teda budeme používať vedecké metódy a nové pozorovania a experimenty začnú kolidovať so starými a zaužívanými tradíciami, existuje správna cesta ktorou sa vybrať - vyberieme si pozorovania, ktoré popisujú realitu a nie tradície.

Za pár storočí sme z predstavy sveta, ktorý tvoria štyri elementy dokázali rozbiť nie len atóm ale popísať aj subatomárne častice. Namiesto posielania poslíčkov na koni sme začali komunikovať s výskumnými autonómnymi robotmi na vzdialených planétach. Namiesto chodenia k šamanovi podstupujeme transplantácie orgánov a predĺžili sme si priemernú dĺžku života aspoň trojnásobne. Namiesto rozprávania mytologických príbehov a povestí v kruhu malej spoločnosti máme prístup k miliónom exabytov informácii na internete a ľuďom po celom svete pomocou prístroja, ktorý sa zmestí do nášho vrecka.

Ak sa Vás najbližšie veriaci opýta "A ako môžeš žiť s tým, že nevieš ako vznikol svet a aký je jeho zmysel", buďte vnútorne radi, že neviete, lebo je vždy lepšie nevedieť, ako si vytvárať vlastné "poznanie". Nevedomosť nás totiž posúva vpred.