Mýli sa veda?

27.02.2019

"Veda sa mýli." "Veda nevie všetko." "Veda často mení svoje stanoviská..."

Takéto a podobné hlášky počúvam dookola od veriacich, ktorí sa sem zatúlajú a chcú takto obhájiť svoju vieru, ktorá je založená na nulových dôkazoch. Podľa nich to dokazuje, že veda nie je hodnoverný spôsob poznávania reality - lebo nie je stopercentná - a tak si z toho vyvodia záver, že aj viera môže byť teda použitá na poznávanie pravdy o realite. Sú dokonca viac presvedčení o svojej viere, než o vedeckých záveroch.

Preskočím vieru a jej nehodnovernosť, nakoľko som o tom písal už mnoho blogov a skúsim sa zamerať na hodnovernosť vedy.

Častým argumentom proti vede a jej postupom je poukazovanie na zmenu názorov (raz sú banány zdravé a na druhý deň už nie atď.), čo je podľa veriacich v kontraste s večne platným božím slovom (aj keď my dobre vieme, ako veľmi sa v priebehu stáročí jeho výklad a chápanie menia).

Jedným z príkladov "chybnej vedy" je kreacionitami často spomínaný prípad nálezu fosílii tzv. Piltdownského človeka na počiatku 19. storočia. Malo isť o evolučný vývojový článok, ktorý mal potvrdiť istý smer vývojovej vetvy homo. Nájdená lebka spolu s hypotézou boli desiatky rokov čiastočne akceptované vedeckou komunitou (avšak nikdy všeobecne prijaté), až kým sa neukázalo, že ide o podvrh. Boli to fabrikované časti mladších ľudských pozostatkov a častí orangutana s upravenými zubami. Áno, toto jasne ukazuje na podvod.

AVŠAK na to, že sa jednalo o podvod jedného či skupiny ľudí, prišli práve VEDCI svedomitým skúmaním ďalších pozostatkov a následne i podrobného skúmania Piltdown man-a. Neprišli na to ani kňazi modliaci sa k Ježišovi, ani meditujúci guruovia. Žiadna vyššia moc neozrejmila tieto skutočnosti. Na omyl či podvod istých vedcov (ktorí nie sú neomylní a ani bezhranične čestní) prichádzajú iní vedci. A takto veda funguje. Testuje hypotézy a vyvráti tie, ktoré sú nepresné alebo výsledkom podvodu. Jednoducho nesedia do celkového obrazu množstva iných nezávyslých výskumov. A práve to podporuje hodnovernosť vedeckých postupov.

Rovnako často používaným argumentom proti vede je, že Newton sa mýlil, lebo Einstein zmenil jeho pohľad na gravitáciu a fungovanie sveta. Avšak tu je nepochopenie skutočnosti trochu iné. Newton popísal svet v istom merítku pomerne presne a dostatočne.

Nebral do úvahy relativitu času a vplyv zakrivenia časopriestoru, čo sa však v našom "stredosvete" (ako nazval Dawkins svet, v ktorom sa vyvinul náš mozog a ktorý intuitívne chápeme) nejaví ako podstatné. Avšak pri rýchlostiach blízkych rýchlosti svetla či enormných kozmických gravitačných vplyvoch začína byť Newtonovská fyzika málo presná, či skôr príliš zjednodušená. Preto ju Einstein iba vylepšil. Ale ani relativistické teórie nie sú platné vždy a všade. Pri simuláciách dejov približujúcich sa počiatku vesmíru je už aj táto teória nepostačujúca. Ale opäť najskôr na riešenie prídu VEDCI a nie teológovia a kňazi.

Prečo? Lebo používame vedecké postupy. Tie sú založené na skúmaní sveta a jeho popise, na následkom overovaní hypotéz, testovaní na nových objektoch a v nových situáciách. Dokážeme predpovedať udalosti a tie potvrdzujú, spresňujú alebo vyvrátia vedeckú hypotézu. A ak sa hypotéza ukáže ako veľmi spoľahlivá, stáva sa z nej vedecká teória.

Je vedecká teória teda stopercentná?

Samozrejme že nie. Ale na rozdiel od viery je založená na reálnom pozorovaní a vie byť objektívne testovaná. Funguje z väčšej či menšej časti veľmi presne. VIERA NEFUNGUJE VÔBEC.

Čo teda s vedou, keď nevie dať stopercentnú odpoveď?

Veda funguje induktívnou metódou. Na rozdiel od deduktívnej metódy, ktorá je používaná napríklad v matematike a logike (a jej záver je vždy pravdivý, ak premisy sú pravdivé), je induktívna metóda založená na zbieraní údajov a pravdepodobnosti záveru. Čiže premisy môžu byť pravdivé, no nemusia byť úplné. Preto záver vedeckého skúmania je síce vysoko pravdepodobný, no nemôže byť bezo zvyšku istý, lebo pozorovanie v minulosti nemusí byť vždy pravdivé v budúcnosti.

Je však rozumné stavať svoj život na zanedbateľnej možnosti toho, že gravitácia nepritiahne Váš mobil k zemi, keď Vám vypadne z ruky?

Je teda na Vás, či sa budete spoliehať radšej na vieru alebo na vedu. Či chcete postaviť svoj život na presvedčení bez dôkazov alebo na vysokopravdepodobnej predpovedi.