Večnosť v nebi - hrozná predstava.

21.02.2019

Je jedno, kde by som VEČNOSŤ mal stráviť. Nič, absolútne nič by ma netešilo celú večnosť - dokoola a neustále. Aj tá najobľúbenejšia vec či činnosť má svoje čaro len istú dobu. Dobu, po ktorú si viem užiť jej novosť a zvláštnosť. Po istej dobe však neprináša nič nové. Jedenie toho istého zákuska dookola, hranie tej istej hry, či počúvanie tej istej hudby nepretržite neponúka časom žiadne potešenie. Vo večnosti sa všetky potešenia rýchlo minú - aj keby ich bolo obrovské množstvo.

Krásne udalosti majú svoje čaro, lebo majú svoju obmedzenú trvácnosť a raz skončia. Tak isto ako život. Život človeka trvá niekoľko desaťročí. Dá sa premárniť, ale aj výborne užiť. Zmyslom života je nájsť si zmysel života. Cieľom je prežiť naše životy tak, aby sme po ich skončení žili naďalej v myšlienkach našich potomkov či nasledovníkov čo najdlhšie.

Predstavte si teraz na chvíľku nekonečnú dobu na nebesiach... Ja počkám... Je ťažké si to predstaviť, však. Ale je zaujímavé, že kreacionistickí kresťania (tí čo veria Biblii doslova) s tým problém nemajú. Nevedia si síce predstaviť miiiiiiliaaaaardy rokov existencie vesmíru, či miiiiiiliooooooony rokov biologickej evolúcie (a ako sa pri tom ksichtia keď to hovoria - akože "to snáď nemyslíme vážne s toľkým časom"), no pri pojme VEČNOSŤ zrazu nemajú najmenší problém s predstavivosťou. A to sú tie miliardy rokov len nekonečne malým zlomkom večnosti.

Týmto príspevkom nechcem rozoberať tému existencie vedomia po smrti. Neexistuje totiž žiaden dôkaz, že by naše vedomie existovalo mimo náš mozog. Poruchou určitých oblastí mozgu strácame jednotlivé schopnosti (rozprávať, vnímať priestor, pamätať si aktuálne udalosti,...). Veriť, že vypnutím celého mozgu budeme schopní si plne všetko uvedomovať je proste nonsens. Je teda nejasné, čo by malo reprezentovať našu osobnosť po smrti. 

Ide mi tu a teraz skôr iba o pojem VEČNOSTI. Či už bude zameraný na večný život na Zemi ako nesmrteľný človek (niečo ako John Oldman vo skvelom minimalistickom filme Pozemšťan) alebo ako transcendentná bytosť mimo našich tiel (ako napríklad bytosť Q v StarTreku), nekonečne reinkarnovaná duša v nových telách podľa karmického reinkarnačného učenia východných náboženstiev (ale uvedomujúca si minulé životy), či večná duša podľa abrahámovských náboženstiev... 

Všetko sú to síce len nepodložené predstavy, ale skúsme sa nad tým na chvíľku zamyslieť. Ak by to hypoteticky bola skutočnosť, chceli by ste žiť večne? Aký je Váš pocit z večnosti? Bežia Vám po chrbte zimomriavky radosti či hrôzy? Alebo Vás takáto predstava necháva chladnými?