V čo veria ateisti?

20.02.2019

Ako je známe, ateizmus nie je žiadny filozofický smer, ale jednoducho odmietanie viery v Boha či božstvo založené na nepodložených tvrdeniach teistov. Tak ako a-elfizmus či a-vílizmus, by tento pojem ani nemal existovať. Ak by mňa osobne mal definovať pojem ateizmus, tak by to popri ňom mohli byť kľudne aj pojmy ahomeopatizmus, aastrologizmus či aUFOizmus. Vlastne všetko, v čo neverím.

Ja osobne sa najradšej radím k sekulárnym humanistom. Sekulárny preto, lebo verím, že náboženstvá netreba potláčať, no treba ich striktne odčleňovať od neveriacej spoločnosti a brániť im v pokuse riadiť celú spoločnosť. Vnútorne som presvedčený, že humanizmus je pre spoločnosť najprospešnejším životným štýlom, ktorý dáva do popredia človeka a jeho schopnosti. Nespolieha sa na pomoc či odmeny od tvorcu sveta či inú nadprirodzenú silu. Sila niečo zmeniť je v človeku a ten má pravdepodobne iba jeden život. Preto by ho nemal premárniť prípravou na ten domnelý posmrtný, ale vložiť svoju snahu do zlepšenia vlastného života a tvoriť lepší svet pre ďalšie generácie. To by mal byť hlavný zmysel života.

Čiže v otázke božstiev, ktoré poznáme som jednoznačný ateista. Verím totiž, že všetky náboženstvá vznikli postupnou evolúciou pravekých náboženstiev a nemajú žiadne opodstatnenie v modernej spoločnosti. V otázke možných transcendentných síl, ktoré by mohli v našom vesmíre mať na svedomí tvorbu či riadenie fyzikálnych dejov som agnostik, lebo neverím, že túto otázku sa nám tak skoro (alebo niekedy) podarí zodpovedať.

Viera vo všeobecnosti nie je v ateizme zakázaná. Čo sa týka viery samotnej, verím vo veľa vecí. Verím v schopnosť ľudí konať dobro. Verím v lepší svet bez dogatických názorov a teda aj náboženstva. A tak, ako verím, že fajčenie poškodzuje pľúca, pitie alkoholu poškodzuje pečeň, tak aj dogmatické náboženstvo poškodzuje zdravý úsudok a teda našu myseľ.

A aké ďalšie formy neviery ešte existujú? Veľa ateistov (neveriacich v Božstvo) má však vlastnú životnú filozófiu. Dokonca aj medzi ateistami môžu byť gnostickí či agnostickí ateisti. Základná definícia ateizmu vychádza z odmietania božstva a to nie je to isté ako tvrdenie, že Boh neexistuje. Väčšina ateistov netvrdí, že Boh neexistuje.

Čo sa týka intenzity zastávania názoru o neviere v existenciu božstva je spektrum bohaté. Začína apateistami, ktorých viac-menej otázka viery či neviery v božstvo ani nezaujíma, cez agnostikov (otázku existencie či neexistencie božstva nie sme schopní zodpovedať), ateistov až po antiteistov či tzv. militantných ateistov, ktorí za svoje názory odhodlane "bojujú".

Ľudia vo všeobecnosti odmietajúci náboženské ale aj akekoľvek iné dogmy, tradície, autority a svoje filozofické stanovisko zakladajú na racionalite, logike a rozume sa často označujú ako voľnomyšlienkári (freethinkeri), brajti (brights) či v určitom rozsahu aj skeptici.

Dokonca aj tých, čo neveria v osobné božstvo, ale pripúšťajú superinteligentnú či transcendentnú (nadprirodzenú) bytosť či silu, ktorá stvorila vesmír, by sme mohli zaradiť na okraj skupiny agnostikov prelínajúcich sa až do skupiny teistov. Svoju záujmovú skupinu môžu nájsť napríklad medzi panteistami (naturalistami veriacími v silu prírody) či deistami (veria v tvorcu, no nie v osobného Boha dozerajúceho na naše skutky).