Úžasné poznatky o človeku.

26.02.2020

Ešte donedávna bolo všeobecne jasné, že jediné poznanie o fungovaní sveta, ktoré je naozaj dôležité, pochádza zo svätých kníh. Čo nám Boh nedal vedieť prostredníctvom Biblie či Koránu, bolo buď irelevantné alebo sa to netýkalo hlbokého poznania podstaty sveta.

Tieto sväté knihy a ich autori mali ambície oznámiť nám aspoň čo to o našom svete a nás samých. Väčšinou zjavne nesprávne alebo tak nedokonale, že sa teológovia a apologéti museli dlhé roky trápiť, aby z toho dokázali vykresať kontext, ktorý by mohli ako tak zapasovať do vedeckého poznania sveta. Dodnes majú "kreacionistickí vedci" čo robiť, aby navonok vyzerali menej hlúpo, než naozaj sú.

Takže ak Vás predsa len zaujímajú poznatky vo forme "žena bola stvorená z rebra", "ľudia sa dožívajú vyše 900 rokov", "ľudia žili na Zemi spolu s obrami a dinosaurami", "človek sa môže narodiť z panny", "spermie vznikajú v priestore medzi chrbticou a rebrami", "všetky organizmy sú stvorené v pároch" (ignorujúc vírusy, baktérie a mnoho rastlín či plesní), "myslenie sa deje v srdci a nie mozgu" alebo že "dôvodom chorôb sú prekliatia či posadnutia", tak naďalej čítajte Bibliu či Korán.

Ak sa však chcete dozvedieť niečo naozaj úžasné o nás a našom postavení v kozme, skúste siahnuť aj po iných knihách - vedeckých. Veda nám toho za posledné desaťročia priniesla toľko zaujímavého, že nemá cenu sa ďalej baviť o knihách plných detinsky znejúcej fantázie ľudí z doby železnej či ranného stredoveku.

Vybral som si pre vás dnes dvanásť (podľa mňa) zaujímavých poznatkov o nás ľuďoch, ktoré sme dokázali objaviť vďaka vedeckému prístupu k skúmaniu nás samých. Možno ste o niektorých ešte nepočuli a prekvapia vás. Snažil som sa to podať čo najzrozumiteľnejšie (a nie čo najpresnejšie), takže môže byť, že kde tu nájdete aj odchýlky od vedeckých definícií. Cieľom však nie je vás učiť, ale skôr inšpirovať a vy si už presné a rozšírené informácie k tomu budete môcť nájsť.

Ak poznáte aj vy niečo zaujímavé, čo ste čítali alebo videli, budem rád, ako sa s nami ostatnými podelíte.

1. Telo je tvorené asi 7 kvadriliardami atómov 10na27 (sorry, v obrázku je chyba). Pritom je naše telo z 99,9999999% len prázdnym priestorom, keďže celá hmota atómu je koncentrovaná v jeho extrémne maličkom jadre. Ak by sme zväčšili jadro na veľkosť orecha, atóm by mal veľkosť futbalového štadióna. Ak by sme odstránili všetok prázdny priestor v atómoch, naše telá by boli veľké asi ako zrniečko prachu a celé ľudstvo na Zemi by sa vmestilo do objemu veľkosti kocky cukru.

2. Takmer každý atóm v našich telách bol vytvorený pred miliardami rokov buď tesne po vzniku vesmíru (ľahké prvky), v niektorej z hviezd (ťažšie prvky až po železo) alebo pri výbuchu supernov (najťažšie prvky). Je možné, že orgány nášho tela sú tvorené atómami z množstva rozličných hviezd alebo že už tvorili v minulosti iné hviezdy či planéty. Maličká časť vesmíru sa len na nepatrnú chvíľu premenila na nás. Opäť nás však zrecykluje a my sa raz znova staneme časťou kozmu.

3. Naše telo tvorí pravdepodobne väčšie množstvo buniek cudzích organizmov, než tých vlastných. Dospelý človek má okolo 30 až 40 biliónov vlastných buniek (pritom 80% z nich sú červené krvinky). Buniek iných organizmov, ako sú baktérie, je však v tele ešte viac. Niektoré štúdie uvádzali dokonca desaťnásobok, no to sa javí ako hoax a podľa posledných odhadov je ich len o niečo málo viac, než našich vlastných buniek. Dokopy teda naše telá môže tvoriť ca. 70 až 80 biliónov buniek. Zhruba z polovice to teda nie ste ani "vy" (v počte, nie v hmotnosti).

4. Každé štyri mesiace sa kompletne obnovia všetky červené krvinky v našom tele. Kožné bunky sú nahradené po pár týždňoch. V priebehu siedmych rokov je v priemere takmer každý atóm v našom tele nahradený iným. Z fyziologického hľadiska sme stále a dookola z veľkej časti noví ľudia. Najdlhšie prežívajú svalové bunky srdca (cca. 40 rokov) a hlavne bunky očí a neuróny, ktoré s nami údajne ostávajú celý život.

5. Naše oči dokážu vnímať iba veľmi malú časť elektromagnetického spektra - asi jednu desaťbilióntinu, a to vlnové dĺžky v rozmedzí 350 až 750 nm. Celé zvyšné spektrum je pre nás neprístupné. Oči však nie sú tie orgány, ktoré vidia. Oči len prevádzajú signál. Farby rozoznáva a videnie sprostredkúva až mozog. Správnejšie je teda povedať, že náš mozog vidí. Mozog vidí dokonca vedome i nevedome. Ak sa preruší prepojenie medzi vedomým spracovaním signálov z očí, človek sa domnieva, že určite nič nevidí. Jeho podvedomá časť mozgu však dokáže spracovať signál a človek sa vie reflexne vyhnúť prekážke, aj keď si to neuvedomuje.

6. Ľudský plod začína vývoj vždy ako ženský. V druhom mesiaci vývoja vyprodukujú gény na chromozome Y (teda mužskom) proteíny, ktoré zmenia neutrálne pohlavné orgány na mužské. Až vplyvom nárastu testosterónu sa začne mozog i telo vyvíjať mužským smerom. Preto aj mužom ostávajú napríklad bradavky, ktoré sú pre muža nepotrebné. K zmužneniu mozgu dochádza neskôr ako k zmužneniu pohlavných orgánov a kvôli variabilite v interakciách medzi neurochemikáliami môže dôjsť k neúplnému alebo netypickému zmužneniu a teda človek môže mať mužské genitálie a ženský mozog.

7. Ľudské mláďa na rozdiel od iných živočíchov je závislé na rodičoch veľmi dlhú dobu. Zvieracie mozgy sú už "predprogramované" pevnými spojmi neurónov na základe DNA a cenou za tieto schopnosti je nízka adaptabilita. Avšak vedia sa osamostatniť relatívne rýchlo. Ľudské dieťa má iba zopár vrodených reflexov (dýchanie, plač, vnímanie okolia,..), no jeho mozog je schopný sa učiť a prispôsobovať rôznym prostrediam. Potrebuje však na to dlhú dobu. Preto len človek dokáže nájsť spôsob ako prežiť na zmrznutej Antarktíde, v púšti, na najvyššej hore, pod vodou, vo vesmíre a na Slovensku.

8. Mozog obsahuje takmer 100 miliárd neurónov. Ich počet u detí a dospelých je zhruba rovnaký. Po narodení sú tieto neuróny takmer neprepojené. V mozgu novorodenca vznikajú dva milióny nových sinapsíi (prepojení neurónov) každú sekundu. Do dvoch rokov je ich už viac ako sto biliónov, čo je dokonca dvakrát viac, ako u dospelého človeka. Postupne sa nepotrebné spojenia oslabujú a miznú. Naopak tie dôležité sa posilňujú.

9. Prerušením spojovacej časti medzi dvoma hemisférami mozgu (tzv. komisuly) sa preruší aj komunikácia medzi časťami mozgu, ktoré vytvárali ilúziu jedného JA. Toto rozdelenie vedie k vytváraniu rozdielnych identít v jednom tele. Tieto dve nezávislé vedomia (osobnosti) vnímajú svet odlišne, utvárajú si vlastné úvahy a spomienky. Dokážu mať diametrálne rozdielne názory a často medzi sebou zápasia (jedná časť totiž riadi pravú a druhá ľavú časť tela).

10. Ľudský mozog nie je v prírode najväčší. Je len najväčší v pomere k telu. Slony či veľryby majú väčšie mozgy než ľudia. Dôležitá je však komplexita, vnútorné usporiadanie a prepojenie. Náš mozog však nie je ani najdokonalejší v každom smere. V evolučnom vývoji (po našom oddelení pred pár miliónmi rokov) sa vetve homo zdokonaľoval mozog smerom k vytváraniu lepších komunikačných schopností a budovaniu jazyka. Šimpanzy naopak jazyk tak podstatne nepotrebovali k prispôsobeniu sa svojmu okoliu a tak sa ich mozog zdokonaľoval v oblasti pracovnej pamäte. Šimpanzy napríklad dokážu v priebehu 0,5 sekundy zaregistrovať 9 náhodne rozmiestnených čísel na obrazovke a následne ich naslepo správne vzostupne zoradiť. Bez tréningu! Opakovane a takmer vždy bezchybne. Človek toto nedokáže ani počas šiestich sekúnd (v tom najlepšom prípade) a aj to väčšinou extrémne chybovo.

11. Všetci ľudia na svete sú potomkami jednej pramatky či praotca. Tento náš spoločný rodič žil pred asi 3000 generáciami. Výskumom mitochondriálnej DNA sa zistilo, že 99% Európanov pochádza zo siedmych žien (tzv. matiek klanu), ktoré žili v rôznych dobách poslednej doby ľadovej na rôznych miestach Európy. Spoločná pramatka všetkých ľudí žila asi pred 150 000 rokmi v Afrike (tzv. mitochondriálna Eva). Najbližší mimodruhoví príbuzní k nám sú šimpanzy (hlavne druh bonobo). Zdieľame s nimi takmer 99% našej DNA - majú dokonca DNA príbuznejšiu s nami, než s niektorými inými druhmi opíc (napr. orangutanmi).

12. V našich telách sa nachádza takmer sto rôznych evolučných pozostatkov po našich vývojových mimodruhových predkoch. Sú nimi rudimenty (zakrpatené orgány, ktoré už neplnia svoju pôvodnú funkciu) ale aj reflexy či atavizmy (zaniknuté pozostatky po predkoch, ktoré sa občas znova objavia ako napr. nadmerné ochlpenie tváre, chvost či početné bradavky). Medzi najznámejšie pozostatky patria zuby múdrosti, slepé črevo (aj keď má zanedbateľne malú funkciu, už zďaleka nie je potrebné ako kedysi pre spracovanie potravy bohatej na celulózu), Jacobsonov orgán, kostrč, tretie viečko, ušné svaly a Darwinov hrbolček na uchu, husia koža či pseudogény.