Ten skvelý pocit.

Ten skvelý pocit:

- keď sa zbavíte dogmatickej záťaže a nemusíte niečomu silno veriť (aj keď je to proti racionalite) len preto, lebo Vás naučili vážiť si slepú vieru ako najvyššiu cnosť.

- keď už konečne nemusíte ďakovať imaginárnemu dozorcovi za to, že Vás vedie životom presne tak, ako ste si ho vlastne sami zariadili. Nemusíte nikomu ďakovať za to dobré a nikoho ignorovať za všetko zlé, čo sa Vám prihodilo.

- keď konečne môžete bez strachu kriticky skúmať všetko vrátane vlastného náboženstva, ktoré bolo doposiaľ pre Vás tabu. A Vy si uvedomíte, že ste boli len v jednej z nespočetných skupín podobne veriacich ľudí tvrdiacich svoju vlastnú dokonalú pravdu.

- keď si uvedomíte, že Vaše etické správanie nie je len nasledovanie nadiktovaných pravidiel s výhľadom odmeny či potrestania, ktoré bude hodnotiť nejaký večne Vás pozorujúci kontrolór, ktorý ani okom nemrkne.

- keď si uvedomíte, že tento život je Váš jediný a preto sa oplatí do neho investovať maximum času a energie a nestrácať čas prípravou na ten domnelý, ktorý pravdepodobne vôbec nepríde. Viac času venovaného reálnym ľuďom.

Nie pre všetkých je svet reality príťažlivou predstavou. Viera im dáva to, čo majú radi, teda pocit istoty a odburáva pocit samoty a zodpovednosti.

Život mimo tento "náboženský Matrix" nie je taký zlý, ako si ho veriaci predstavujú. Majú z neho bezdôvodný strach.

Ja som si teda vybral červenú tabletku znamenajúcu poznanie, slobodu, vieru v ľudí, avšak aj neistotu.

Nemám záujem o modrú tabletku, ktorá by mi dala domnelú istotu, krásu, radosť a hlavne ilúziu blaženého ignorantstva.

Najlepšie to pochopia tí z Vás, ktorí si vierou prešli (a ešte lepšie tí, čo si prešli fundamentálnou vierou). Ťažšie to chápu tí, ktorí už sa do reality narodili a pozorujú tento "Matrix" zvonku. Zbavenie sa ťažoby náboženských dogiem je naozaj oslobodzujúci pocit.

Sigmund Freud povedal:

"Keď sa človek oslobodí od náboženstva, má lepšiu šancu prežiť normálny a plnohodnotný život."