Ťažisko kresťanstva sa presúva do Afriky.

20.02.2019

K tomuto článku ma čiastočne inšpirovala nová kniha od Dana Browna - Pôvod. Uvádza sa v nej jedna poznámka, ktorú som si overil a je naozaj pravdivá: Prvýkrát v dejinách Hardvardovej univerzity (najstaršej a jednej z najprestížnejších univerzít USA) je počet ateistov a agnostikov vyšší, než počet kresťanov (katolíkov a protestantov). Táto správa podľa mňa jasne ukazuje, že študenti sú čoraz múdrejší. Je teda celosvetovo počet kresťanov na ústupe? Tak sa na to pozrime.

Vedeli ste, že ak sa pozriete na mapu sveta podľa druhého najrozšírenejšieho "náboženského vyznania" v krajinách, tak je ním v severnej Amerike, Európe či Austrálii prevažne ateizmus/agnosticizmus? V USA je teda druha najpočetnejšia náboženská skupina "neveriaci". Je ich takmer štvrtina celkovej populácie USA. Podľa výskumov Gallup bolo Američanov označujúcich sa za veriacich v roku 2005 okolo 73% a v 2014 už iba 56%. Je zaujímavé, že aj napriek tomuto zastúpeniu a výraznému trendu, by ste v Snemovni reprezentantov i v Senáte ťažko hľadali zástupcu, ktorý by sa otvorene hlásil k ateizmu. Nechajme však tentokrát USA stranou.

Trend v pokrokových sekulárnych krajinách je jasný. Najvýraznejší protináboženský trend vidieť v špičkových krajinách Európy. Pozrite si napríklad štatistiku v Škandinávskych krajinách či Beneluxe. Prípadne ste už určite počuli, že na takom Islande verí dnes v Boha presne 0,0 % všetkých mladých ľudí do 25 rokov. Trend je jasný. So vzdelaním klesá náchylnosť k poverám a bludom. Európou prechádza pomaly vlna náboženského nezáujmu.

Kde je teda koník zahrabaný? Prečo globálne hodnoty počtu kresťanov výrazne neklesajú? Odpoveď sa skrýva v krajinách, ktoré z povier a bludov ešte stále nevyrástli.

V 1910 bola Európa domovom dvoch tretín všetkých kresťanov sveta. V roku 2050 sa poľa Pew Research Center predpokladá, že zo všetkých kresťanov sveta bude v Európe už iba okolo 15%. V Afrike je trend úplne opačný. Z dvoch percent !!! v roku 1910 má v roku 2050 vystúpiť počet kresťanov s domovom v Afrike na neuveriteľnú štvrtinu celej kresťanskej populácie. Kresťanstvo presúva svoje ťažisko výrazne na juh - do krajín, kde nevzdelanosť, poverčivosť a tradície ešte stále hrajú hlavnú úlohu v spoločnosti.

Už dnes žije takmer polovica všetkých kresťanov na svete v Afrike a Južnej Amerike. Sú to prevažne oblasti s nižšou životnou úrovňou, vysokou kriminalitou a podpriemerným či ťažko prístupným vzdelaním. Pri porovnaní s 35 štátmi OECD je to priepastný rozdiel. V roku 2050 sa navyše predpokladá, že medzi 10 kresťansky najpočetnejších krajín sveta bude patriť päť afrických - Nigéria, Kongo, Tanzánia, Etiópia a Uganda.

Ako však vyzerá kresťanstvo v Afrike? Tak ako každé kresťanstvo, sa aj to africké muselo lokálne prispôsobiť. Nemôžete predsa do kolónie černochov prísť s blonďavým modrookým Ježiškom. Samozrejme toto bol dôvod, prečo množstvo európskych misionárov v 19. storočí v Afrike pohorelo. Až keď sa misionárska a evangelizačná činnosť presunula z belochov na černochov, začala sa dvíhať vlna záujmu. Lokálne bosorácko-šamanské rituály nadobudli nový rozmer. Do pôvodného náboženstva, kmeňových rituálov a tradícií sa zakomponoval jediný Boh ako vládca a Satan ako lord čiernej mágie. Kresťanské protestantské omše vyzerajú výrazne ináč v Afrike než v Európe. Nie je možné si ich predstaviť bez lokálnej hudby, bubnovania na kalabasu a tanca.

Nie len že Európania neoslavovali Boha podľa afrického gusta, navyše Európania zavrhovali africké zvyky, ako napríklad mnohoženstvo. V Afrike stále veria, že choroby, neúspech a starosti spôsobuje buď prekliatie alebo posadnutie diablom, preto je exorcizmus dôležitejším prvkom v kresťanskej Afrike, než v kresťanskej Európe.

Prečo však prijali Afričania náboženstvo svojich utlačovateľov? Prečo aj po viac než troch storočiach nadvlády a neslobody zrazu ignorujú Biblické verše, ktoré jasne podporujú myšlienku otrokárstva? Presne pre tú vlastnosť kresťanstva, ktorá je jej tak vlastná - prispôsobenie sa okolnostiam, teda asimilácia. V Biblii si nájde každý presne to, čo ho zaujíma a ostatné ignoruje alebo si vysvetľuje po svojom. Bieli evangelizátori (podľa rímskej katolíckej cirkvi kacíri), ktorí sa odkláňali od tradičného výkladu Biblie, začali interpretovať Božie slovo po svojom a s týmto názorom začali cestovať Afrikou a spolu s Afričanmi súčasne bojovať za ich rovnosť (náhle po dlhých storočiach utlačovania to bolo možné). Afričania, ktorí sa doposiaľ nemohli o ničom poriadne rozhodnúť (otrokárstvo pretrvávalo až do 19. storočia, napr. v USA bolo zrušené až v roku 1865), zrazu podľa novej interpretácie mali dušu a modli byť spasení. Takúto možnosť "slobody" samozrejme húfne začali prijímať.

Je teda viac než jasné, čo spôsobuje hlavnú zmenu poľa vplyvu a pôsobnosti kresťanstva vo svete. Počet kresťanov je na stabilných takmer dvoch miliardách. Celkový počet či percentuálne zastúpenie síce nepociťuje výrazné zmeny a preto sa kresťania potľapkávajú po pleciach a sutanách, ako im to dobre klape, no je vidieť na ovečkách, že spriemerované zafarbenie ich pleti (kožušinky) sa výrazne mení. A hlavným dôvodom rastu (síce len 1,3% ale predsa) a nie poklesu je hlavne vysoká pôrodnosť v týchto nových oblastiach pôsobenia. Africké ženy majú v priemere 5 detí, kdežto európske iba 1,5.

Samozrejme sú aj krajiny, ako napríklad Južná Korea, kde výrazne narastá počet kresťanov a pritom sa nejedná o žiadnu rozvojovú krajinu. Prípadne mnoho židov či moslimov konvertuje taktiež na kresťanstvo. O týchto dôvodoch si však povieme niekedy nabudúce.