Street epistemology - ako konvertovať veriaceho na ateistu.

Počuli ste už o Street Epistemology (SE)? Jeden zo zaujímavých prístupov ku konvertovaniu veriacich na ateistov (ak viete ako na to a natrafíte na správneho človeka).

Preložiť by sa to dalo ako "pouličná epistemológia (gnozeológia)". Ide o metódu používanú k priamej diskusii s veriacimi, ktorá má donútiť zamyslieť sa nad (ne)konzistenciou a podstatou vlastnej viery. Epistemológia ako filozofický odbor skúma podstatu POZNANIA, jeho definovanie a spôsob jeho získavania. Inými slovami, je to štúdium toho, ako ľudia prichádzajú k poznaniu, o ktorom tvrdia, že je pravdivé.

Na rozdiel od klasickej DEBATY medzi veriacimi a ateistami sa SE nezameriava na argumenty a protiargumenty. Nesnaží sa vyvracať konkrétne tvrdenia a argumenty veriacich. Preto nezáleží na tom, ako veľmi poznáte to či ono náboženstvo (jeho učenie a dogmy), poveru či konšpiračnú teóriu.

Jednoducho sa nesnažíte kreacionistovi vysvetliť, ako elegantne evolučná teória funguje, plochozemcovi nebudete hovoriť o základných fyzikálnych princípoch a hltačovi homeopatík nebudete vysvetľovať, že jediná účinná vec v homeopatikách je placebo efekt. Zamerať sa musíte na podstatu jeho viery a metódy, ktoré používa na určenie pravdivosti toho, v čo verí.

Skúsim to v krátkosti vysvetliť na príklade:

Stretnete sa s veriacim a pýtate sa ho (alebo jej) základné otázky ohľadne jeho viery - milým a empatickým spôsobom bez vysmievania sa (to je dôležité!). Či už je to viera v Boha alebo UFO, otázky sa orientujú na dôvody viery a metódy určovania jej pravdivosti:

Nakoľko ste presvedčení o svojej viere? Prečo veríte v čo veríte? Myslíte si, že rovnaká metóda, ktorú používate k potvrdeniu existencie Vášho Boha vedie v prípade rozdielneho náboženstva (a božstva) rovnako k pravde? Je viera bez dôkazov správny spôsob určovania pravdivosti tvrdenia?

Takže ak sa veriaci vyjadrí, že jeho viera je postavená napríklad na dokonalosti svätého písma, a toto presvedčenie ho vedie k viere v jeho konkrétnu verziu boha, tak Vašou reakciou NESMIE byť (výsmešné) citovanie evanjelií, ktoré si protirečia, vymenovávanie biblických kníh, ktoré boli upravované či dopísané v neskoršej dobe, vedecké nezmyselnosti, prípadne poukazovanie na tony morálne neprijateľných veršov. Aj keď jednoznačne máte pravdu a nehodnovernosť Biblie, Koránu či iných svätých či konšpiračných kníh je nad Slnko jasná, vy sa k tomu NEBUDETE vecne vyjadrovať. O tom SE nie je.

Aj keď Vás bude presviedčať, že sa našli dôkazy o postavení Babylónskej veže či Noemovej archy alebo že evolúcia je určite nepravdivá, VY ZOSTÁVATE CHLADNÝMI! Pokračujete ďalej v epistemologickej rovine diskusie. Opýtate sa ho napríklad, či by v prípade vyvrátenia týchto dôkazov prestali veriť v Boha. Väčšinou je odpoveď, že NIE. Teda dôkazy nakoniec nie sú to, čo riadi jeho presvedčenie. Často je to VIERA samotná. Viera, ktorú definujeme ako "presvedčenie bez dôkazov". Ak neviete, či osoba s ktorou jednáte má záujem o hľadanie pravdy, opýtajte sa jednoduchú otázku "Aký dôkaz by dokázal tvoju vieru zmeniť?"

Ostávajte teda pri otázkach. Začatím debaty (argumentačnej) by ste totiž stratili jeho záujem o ďalšiu diskusiu hneď na začiatku a nedostali by ste sa ani k podstate toho, o čo Vám ide - teda poukázať, že VIERA (ako dôvera v nedokázateľné) je nefunkčný spôsob dokazovania pravdivosti tvrdení a že takáto viera vedie u každého človeka k úplne odlišnému a nekonzistentnému záveru. Že viera NEDOKÁŽE ukázať cestu k pravde. Pravda je totiž objektívny pojem.

Prečo je viera nevhodný spôsob dokazovania pravdy? Lebo nefunguje. Predstavme si príklad, ktorý používal pri istých prednáškach aj Boghossian: Moslimovia tvrdia, že Mohamed bol POSLEDNÝ prorok. Na opačnej strane mormoni tvrdia, že J. Smith bol prorok. Keďže J. Smith žil neskôr, tak tieto dve tvrdenia ZALOŽENÉ NA VIERE nemôžu byť súčasne pravdivé. A ako vraví R. Dawkins "Obaja súčasne nemôžu mať pravdu. Môžu sa však obaja súčasne mýliť." Viera vedie oboch k presvedčeniu, že majú pravdu. Nevravia, že predpokladajú, dúfajú či si to prajú - oni vravia, že VERIA. A to je výrok o znalosti pravdy (podľa nich). Nie o predpoklade.

Ak ľudia hľadajú v živote pravdu a veria, že pravda je to, k čomu vieme dospieť všetci istými metódami bez ohľadu na naše zázemie či súčasné presvedčenie, je to dobrý začiatok k spoločnému hľadaniu cesty a premýšľaniu. Premýšľaniu o tom, ktoré metódy sú vhodné na zistenie pravdy a ktoré proste nefungujú. A nemusíte to praktizovať priamo na ulici (odkiaľ pojem STREET), ale kdekoľvek - v lietadle, na facebooku, s rodinou pri obede... A taktiež sa nemusíte zamerať len na teistov. Akákoľvek viera (náboženská, politická, pseudovedecká,..) môže byť témou rozhovoru. Dokonca môžete presvedčiť ateistu, ktorý stopercentne verí v neexistenciu akýchkoľvek božstiev, že jeho presvedčenie je len prianím a nie je podložené dôkazmi a teda istotou.

Z praktických ukážok používania street epistemology je teda zjavné, že existuje veľmi dobrá a o niečo iná metóda ako interagovať s veriacimi a odovzdať im isté posolstvo racionality, než hádzať im priamo do tváre všetky faktické, logické a racionálne odpovede na ich chybné argumenty. Potrebujete ich donútiť počúvať a premýšľať - počúvať samých seba pri odpovediach na základné otázky a nechať im doznieť v hlavách ich vlastné úvahy, ku ktorým ich počas rozhovoru podnecujete. Možno sa ešte nikdy nad svojou vierou doposiaľ nezamysleli.

Je to naozaj odlišná metóda v porovnaní s tým, čo robili napríklad v debatách Christopher Hitchens, Richard Dawkins, Matt Dillahunty či Sam Harris. Títo páni sú natoľko vzdelaní a rozľadení diskutéri, že dokážu veľmi vecne a priamo ukázať na nezmyselnosť takmer akejkoľvek argumentácie oponenta.

Avšak podľa pohľadu pouličného epistemológa, táto metóda priamej konfrontácie málo kedy vedie k zmene názoru oponenta. Veľmi pravdepodobne ho to urazí a paradoxne často ešte viac utvrdí v jeho presvedčení. Často pokladá tento "slovný súboj" skôr za pokúšanie svojej viery (Satanom či Bohom), ktorú hrdo obstál a nenechal sa zlomiť. Jeden argument mu síce niekto vyvrátil, no on ich má ešte zopár v rukáve A HLAVNE má svoju pevnú vieru!!!

Avšak ak začnete s teistom komunikovať v rovine príjemného zvedavého rozhovoru, jeho otvorenosť a ochota premýšľať nad vlastnou vierou a jej opodstatnením vzrastie.

Na sociálnych sieťach (hlavne na youtube) nájdete mnoho videí, v ktorých sa ľudia po celom svete snažia využívať túto metódu diskusie s veriacimi a často veľmi úspešne docielia už po pár minútach efekt, kedy sa veriaci vážne zamyslí nad nehodnovernosťou vlastnej viery. A aj keď ho neprekonvertujú hneď, určite často docielia, že tento človek bude o tomto stretnutí ešte dlho uvažovať. Občas sa k nim vráti s tým, že celú noc musel nad rozhovorom uvažovať a rozvíja diskusiu ďalej. Aj keď sa svojej viery nie vždy vzdá, aspoň sa snaží svoju vieru viac racionalizovať a prestane používať niektoré nefungujúce metódy jej obhajoby. Často sa u týchto ľudí počiatočná hodnota ich istoty o niečo zníži. To je dobrý štart do ďalšieho života.

Medzi asi najznámejších a veľmi iniciatívnych propagátorov (a mne obzvlášť sympatických) tejto metódy patrí Anthony Magnabosco. Na svojej youtube stránke publikuje stovky videí, ktoré vytvoril v priebehu svojej vyše šesťročnej SE iniciatívy. Okrem priamych SE videí, vytvára podrobné tutoriály, napĺňa web-stránku, zakladá facebookove skupiny, zúčastňuje sa diskusií a prednášok (výborné sú napríklad tie z Osla, či pre American Atheist, hosťoval aj v Atheist Experience, či v diskusiách s Rationality Rules , Cosmic Skeptic a tiež s Aronom Ra).

Anthony však nie je pôvodný iniciátor tejto metódy. Vychádza hlavne z knihy filozofa Dr. Petra Boghossiana, ktorý v roku 2013 v knihe "A manual for creating atheists (Manuál na tvorenie ateistov)" definoval street epistemology a jej metódy. Boghossian redefinuje vieru skôr ako "predstieranie, že viete niečo, čo neviete."

Ani Boghossian samozrejme nestvoril metódy street epistemology. Vychádzal už z metód využívaných Sokratom. Ten s obľubou chodil po Aténach s heslom "Viem, že nič neviem" a ľudí sa pýtal rôzne základné otázky o poznaní a chcel od nich definície bežných filozofických pojmov ako viera, pravda, poznanie, istota,... Rozprával sa s každým, kto sa s ním bol ochotný dať do reči. Nerobil filozofiu metódou premýšľania niekde nad knihami a vysvetľovania. Jeho filozofická metóda bola postavená na dialógu. Vždy sa tváril, akoby o téme nič nevedel. Kladení jednoduchých, krátkych a dobre premyslených otázok sa postupne snažil dostať k objektívnejšiemu definovaniu základných pojmov a často odhaľoval na strane oponentov nedostatkoch ich znalostí alebo chybnú argumentáciu.

Za bezbožnosť a kazenie aténskej mládeže bol nakoniec Sokrates obvinený. Aj napriek možnosti úteku z cely ostal spravodlivý a dobrovoľne vypil čašu bolehlavu, ktorá mu zobrala život. Ale nebojte sa, to sa fanúšikom praktizujúcim SE až tak často nestáva.

Na záver - predtým, než tu hodím pár zaujímavých odkazov na videá (pre anglicky chápajúcich) - chcem uviesť, že nie u každého veriaceho viete uspieť s SE, rovnako ako nie u každého uspejete s faktami. Sú ľudia, ktorí reagujú lepšie na jedno a iní zase na to druhé. A sú aj takí, ktorým nepomôže ani svätená voda.

A ešte si neodpustím jeden skvelý citát, ktorý dobre vystihuje ciele SE: "Ak pomôžete jednej osobe, pravdepodobne nezmeníte celý svet. Avšak môžete zmeniť svet pre jednu osobu."

https://www.youtube.com/watch?v=ic8O-m1lAZo
SE tutorial od AnthonyMagnabosco (AM)

https://www.youtube.com/watch?v=A-M1EyhcRS8
pekná ukážka SE od CordianCuriosity

https://www.youtube.com/watch?v=2OiYNcdv0B0&t=506s
prednáška AM pre American Atheist 2018

https://www.youtube.com/watch?v=bB-HKbtUdzM&
prednáška AM z Oslo 2018

https://www.youtube.com/watch?v=SAvOfk3eIs0
jeden z výberov najlepších výrokov Boghossiana