Sme vo vesmíre tak bezvýznamní - a o to výnimočnejší.

27.02.2019

Pred päťsto rokmi si ľudia mysleli, že sme výnimoční a tvoríme stred vesmíru (pri obiehaní okolo Slnka by sme sa údajne neudržali na povrchu a spadli by sme). Vesmír bol veľmi malý priestor okolo Zeme.

Dokonca ešte PRED STO ROKMI sme si mysleli, že celý Vesmír tvoria iba hviezdy našej galaxie Mliečna dráha. Za ňou už nebolo nič. Iba nekonečný prázdny priestor.

Až pred pár desiatkami rokov (zlomok existencie ľudstva a "nič" v porovnaní s existenciou vesmíru) sme zdokonalením ďalekohľadov objavili stovky miliárd galaxií v pozorovateľnom vesmíre. Vesmír je nepredstaviteľne bohatý a úchvatný.

O to bezvýznamnejšie miesto je to naše malé modré svetielko na fotke v tak obrovskom vesmíre. A o to bezpredmetnejšie sa javia naše ľudské problémy. Hlavne tie, ktoré si ešte so zotrvačnosťou nárokujú na našu jedinečnosť v tomto gigantickom priestore i obrovskom časovom rozpätí od vzniku vesmíru. 

Je úžasné, že tu sme a vieme si to uvedomovať. Uvedomiť nie, že sme tak maličkí, ale že sme súčasťou tak ohromnej krásy a komplexnosti. Že nás tvoria atómy, ktoré vytvorili tieto hviezdy a že raz naše atómy vytvoria ďalšie objekty tohto fenomenálneho kozmu.

Ak vesmír dokázal na našej planéte naštartovať biologickú evolúciu, čo ešte nečakané dokázal v iných častiach vesmíru? To všetko ešte čaká na naše objavenie. Veda nám ponúka každý deň nové poznatky a dopĺňa skládačku toho, čo chceme vedieť.

Ak by sme sa uspokojili s absolútnou pravdou, ktorú nám ponúkajú niektoré náboženstvá, boli by sme o tieto poznania ukrátení. Náš vesmír by ostal maličký.