Richard Feynman
V tento deň sa pred vyše storočím (11.5.1918) narodil známy americký fyzik Richard Phillips Feynman, ktorý sa profesne venoval prevažne oblasti kvantovej elektrodynamiky. V roku 1965 získal Nobelovu cenu za fyziku práve v tejto oblasti výskumu. Jeho schopnosť vysvetľovať zložité procesy jednoduchým spôsobom bola preslávená a získal tak prezývku "The great explainer". Kvantová mechanika však nie je vôbec jednoduchá a intuitívna záležitosť. Sám Feynmam vravel, že "ak si myslíte, že ste pochopili kvantovú mechaniku, tak ste nepochopili kvantovú mechaniku."
Aj keď je veľmi ťažké pochopiť, ako na kvantovej úrovni funguje svet, jeho matematické pochopenie a presný popis prinášajú množstvo praktických výsledkov, ktoré sme empiricky overili a dokážeme vďaka nim navrhovať technológie, ktoré spoľahlivo fungujú i napriek ich záhadne neintuitívnym popisom. Aj Richard Dawkins sa rád odvoláva na Feynmana pri vysvetľovaní ultrapresných kvantových predikcií: "Richard Feynman prirovnal presnosť kvantových teórií na základe experimentálnych predpovedí k určovaniu šírky Severnej Ameriky s presnosťou na šírku vlasu." Tak presne vieme narábať s výsledkami z experimentov, ktoré zatiaľ nie sú dokonale pochopené a popísané na teoretickej úrovni.
Práve kvôli tejto - azda len dočasnej - neznalosti (na určitom stupni poznávania) subatomárneho sveta sa množstvo new-age guruov, ezoterikov a šarlatánov snaží používať jazyk kvantovej mechaniky na obalamutenie poverčivých ľudí svojimi woo-woo metódami. Používajú trendové vedecké termíny z oblasti kvantovej mechaniky k lepšiemu predaju zázračných energetických kryštálov či k vysvetleniu záhadnej interakcie božstva s našou realitou. A takto sa zneužíva veda na propagáciu pavedy i náboženstiev.
Richard Feynman nazýval sám seba "zarytým ateistom". Pochádzal síce z rodiny, ktorá mala židovské korene, no nebol k viere nikdy priamo vedený. Odmietol aj svoje zaradenie do zoznamu židovských laureátov Nobelovej ceny, ktorú spisovala Tina Levitan. V liste jej okrem iného napísal, že "v trinástich prestal veriť, že židia sú akýmkoľvek spôsobom vyvoleným národom." Keď v dospelosti navštívil Židovský Teologický Seminár, zaujal ho Talmud (sumár rabínskych komentárov), no bol výrazne sklamaný úplným nezáujmom rabínov o vonkajší svet a prírodu, teda o otázky, ktoré priamo nesúvisia s výkladom svätého písma.
Vieru nepovažoval za správny spôsob uvažovania nad vecami. Vravel, že "náboženstvo je kultúrou viery, veda je kultúrou pochybností." A pochybovanie je to, čo ženie vedecké poznávanie vpred. Testovateľnosť a vyvrátiteľnosť tvrdení sú základom poznávania a nie dogmatické prijímanie tradícií a výkladov svätých textov.
Ako vravel "Nie sme tu na to, aby sme vraveli prírode, aká má byť." Začínať totiž musíme od nuly a postupne budeme prichádzať na odpovede. Nie ako to robia náboženstvá, ktoré začínajú odpoveďami a pokúšajú sa svet krkolomne napasovať na tieto praveké predstavy.
Feynman v jednom interview pre BBC povedal: "Viem žiť s pochybami, neistotou a nepoznaním. Myslím si, že je oveľa zaujímavejšie žiť s nevedomosťou, než s odpoveďami, ktoré by mohli byť chybné." A v tomto s ním plne súhlasím. Strach z neznalosti totiž veľa ľudí ženie k viere v nadprirodzených agentov. Treba sa naučiť žiť vo svete, ktorý nepoznáme dokonale, ale túžime ho spoznať.