Zo zachovaných gréckych rukopisov takmer 1500 túto pasáž síce obsahuje, no 267 ju nezmieňuje vôbec. A medzi tých 267 sa radia väčšinou tie najstaršie a najdôležitejšie spisy. Patria k nim aj Sinajský a Vatikánsky kódex - tie najvýznamnejšie kódexy, ktoré dnes máme. Najstarší kódex, ktorý už obsahuje túto pasáž je Bezov kódex až z 5. storočia. V niektorých verziách gréckych rukopisov sa našiel tento príbeh na rôznych iných miestach. Dodatoční autori sa ju snažili všemožne napasovať do kontextu rôznych príbehov. Nikde však nepadla dokonale a zakaždým očividne rozbíja náväznosť a štýl, ktorým je písaný zvyšok evanjelia. Občas má aj pozmenené znenie.
Prípad Pericope Adulterae (PA) nie je ojedinelý. Mnoho veriacich (hlavne protestantov) vyžaduje odobratie PA spolu s časťou evanjelia podľa Marka 16:9-20 zo súčasnej Biblie. V prípade Marka je dôvod rovnaký - pasáž bola očividne pridaná dodatočne. Obe sa však nachádzajú vo väčšine dnešných anglických prekladov a tiež v šiestich Slovenských prekladoch (Botekov, Roháčov, evanjelický, ekumenický, katolícky, rómsky). Okrem týchto veršov je rovnako pochybných a nepôvodných aj niekoľko ďalších dôležitých veršov. Napríklad o trojjedinečnosti (1 Jan 5: 7-8 ), či o delení chleba a vína na Ježišovu pamiatku (Luk 22: 17-20).
Výhovorkou niektorých kresťanov otvorene pripúšťajúcich pridanie tejto pasáže do evanjelia, ale bojujúcich za zachovanie v Biblii je tvrdenie, že svätý duch možno neskôr oslovil ďalšieho autora, aby dodal tento odsek do písma. Úžasné, no nie?
Už som tu publikoval množstvo rôznych argumentov poukazujúcich na nedôveryhodnosť Nového Zákona (politicky motivovaný pôvod kánonu, protirečenia, žiadne mimobiblické zdroje, plagiátorstvo, zastaralá morálka,...). Tento dôkaz dodatočného dopisovania a upravovania Nového Zákona je len ďalším malým klinčekom do rakvy s menovkou "dôveryhodnosť Biblie". Biblia nie je ani pôvodná, ani konzistentná, ani morálna, ani fakticky presná - a už vôbec nie pravdivá či dokonca inšpirovaná dokonalou bytosťou.
Keďže Nový zákon bol spísaný až desiatky rokov po smrti Ježiša vzdelanými anonymnými gréckymi autormi a aj tak sa dodatočne výrazne upravoval, tak akú dôveru môžeme vložiť do presnosti ústneho predávania príbehov prvé DESIATKY rokov po smrti Ježiša medzi nevzdelaným a poverčivým národom?!
Na záver sa ešte vrátim k PA mojou obľúbenou anekdotou od Barta Ehrmana (uznávaného odborníka na Novozákonné evanjeliá):
"Existuje aj jeden nestratený variant rukopisu, v ktorom vraví Ježiš štandardne ´Ten z vás, kto je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom´. No zrazu z davu vyletí kameň a rozdrbe cudzoložnici hlavu. Ježiš sa otočí a vraví nazlostene ´Mami, ty ma vieš niekedy naozaj riadne zotrieť.´" ;-)
