Prečo inteligentní ľudia veria podivným veciam?

19.01.2020

Častým (pseudo)argumentom teistov je, že aj najlepší vedci ako Newton, Faraday, Kepler, Koperník, Maxwell, Kelvin a iní boli predsa veriaci. A keď oni verili, tak aké máme my právo tvrdiť, že Boh neexistuje.

Tak za prvé, je to ukážkový argumentačný klam nazývaný "odvolávanie sa na autoritu" (Appeal to authority). Je jedno, akým odborníkom je daná osoba v určitej oblasti, musí rovnako ako každý iný vedieť dokázať svoje tvrdenie, ináč to tvrdenie nemá žiadnu argumentačnú váhu, lebo aj experti sa dokážu mýliť. Nie raz sa to aj stalo. Preto sú dôkazy nutnou podmienkou pri argumentácii. Platné vedecké teórie sú akceptované ako pravdivé nie preto, že ich vyslovila osobnosť, ale preto, lebo sú testovateľné a nezávisle overiteľné. Ak by Einstein či Hawking prišli so zjednocujúcou teóriou, bola by vnímaná síce pozornejšie a braná vierohodnejšie ako vyhlásenia kuchárky v závodnej jedálni, no aj tak by sa táto teória musela najprv overiť, kým by nebola prehlásené za (s veľkou pravdepodobnosťou) pravdivú.

Argument, že inteligentní či múdri ľudia veria/verili v Boha a preto je pravda, že existuje, je hneď od začiatku úplne scestný. Čo potom inteligentní ľudia, čo neveria v Boha? Čo s nimi? Navyše podľa väčšiny výskumov a metaanalýz je zjavná pozitívna korelácia medzi inteligenciou a ateizmom a taktiež medzi nízkym vzdelaním a zbožnosťou.

Aj keď tieto štatistické výsledky rovnako nedokazujú správnosť či pravdivosť tvrdenia o (ne)existencii Boha (bol by to len ďalší argumentačný klam - argumentum ad populum), nie je tak zložité si predstaviť, že veľká časť ateistov sa dostala k svojmu presvedčeniu na základe rozumových schopností ako kritické myslenie a skepticizmus, ktoré vyžadujú určitý stupeň inteligencie. A rovnako sa k nim vhodným vzdelaním dostalo dostatok impulzov na prehodnotenie viery. Aj preto je ateizmus výrazne bežnejší medzi vedcami, než medzi laikmi.

Čiže záleží na tom, čomu VERILI známi vedci a intelektuáli? Newton, jeden z najväčších fyzikov, bol alchymistom. Sir Arthur Conan Doyle, spisovateľ, ktorý stvoril Sherlocka Holmesa, veril na víly. Chcú snáď veriaci tvrdiť, že máme navrhovať vesmírne sondy pavedeckým prístupom a že by sme sa mali pridať ku kultu Rusaliek? Určite nie.

Hore spomínaní vedci našej histórie boli očividne rozumní ľudia, ktorí za prvé neprišli na svoje pokroky vďaka čítaniu Biblie či vnuknutím ducha svätého, ale použitím vedeckých postupov, ktoré využívajú logiku, pozorovanie, dôkazy a overovanie. Vedecký postup a nie ich zbožnosť boli použité pri zisťovaní fungovania vesmíru. Navyše v ich dobe nebola iná rozumná alternatíva vysvetlenia sveta. Ako vraví Dawkins "Až Darwin umožnil ľuďom byť intelektuálne naplnenými ateistami". Dovtedy sa všetko okolo javilo ako nadizajnované a bolo aj pre vysoko inteligentného človeka ťažko uveriteľné, že k tomuto by mohla existovať alternatíva. Ale vďaka Darwinovi je. A je krásne elegantná, aj keď nie veľmi intuitívna. Dokonca aj Richard Dawkins o sebe prehlásil, že pred 19. storočím by pravdepodobne ani on nebol ateistom, ale skôr deistom. Samozrejme aj pred vydaním knihy "O pôvode druhov" a vedeckej revolúcii existovali neveriaci a aj po nich existovali veriaci. Avšak pomery vo vedeckých kruhoch sa začali meniť. Dnes je v americkej Akadémii vied iba 7% veriacich a v britskej Kráľovskej akadémii dokonca iba 6%.

Snažil som sa iba ukázať, že uvedený teistický argument je nepoužiteľný - dokonca až kontraproduktívny - a preto by sa mali obhájcovia náboženstva poukazujúci na "množstvo" zbožných vedcov radšej tohto tvrdenia vyvarovať.

Stále však ostáva otvorená otázka, PREČO aj dnes - v dobe vedomostného pokroku - niektorí zjavne inteligentní a rozumní ľudia stále patria do skupiny tých, ktorí sa v nedeľu pekne nahodia a spolu s rodinkou sa vyberú na omšu vypočuť si kázanie o hriechu a vykúpení, ktoré je staré tisíce rokov a je v rozpore nie len so zdravým rozumom a logikou, ale aj s takmer všetkým, čo ich moderná doba učí o svete a o tom, ako funguje?

Inteligentní ľudia sú často dostatočne rozumní na to, aby dokázali pohotovo skepticky zhodnotiť tvrdenia o liečivých vibráciách istých minerálov, aby sa ani nezamýšľali nad plochosťou Zeme, aby pochopili, že elfovia a škriatkovia sú len súčasťou fantasy literatúry a že UFÓnci nepotrebujú letieť tisíce svetelných rokov, aby sa umelecky vybláznili na našich poliach.

Preto je na mieste otázka, prečo takýto ľudia uveria tvrdeniam o Bohu v ľudskej podobe zrodeného zo sexuálne neskúsenej ženy, meniaceho slušnú párty na alkoholické hody a chválenkára predvádzajúceho sa chôdzou po vode? Prečo sa tieto často ešte komickejšie tvrdenia, než dedinské povery, zrazu zdajú týmto ľuďom úplne prijateľné?

Prvý dôvodom je, že prichádzajú od dôveryhodného zdroja. Takým zdrojom môže byť osoba, ktorá má Váš rešpekt - Váš dobrý priateľ, známa osobnosť, uznávaný politik, učiteľ, pán farár. Tieto tvrdenia vo Vás chvíľu určite zarezonujú a neodbijete ich tak rýchlo, ako keby to náhodne vykrikoval nejaký evanjelista či svedok Jehovov na chodníku pred nákupným centrom. Avšak stále je pomerne ľahké sa takéhoto "mentálneho vírusu" zbaviť.

Ľudia sa však vyvíjajú tak, že sa učia od mala od rodičov a autorít. Nemusia pchať ruky do ohňa aby sa naučili, že to sakra bolí. Stačí, ak im o tom rázne povedia rodičia - ľudia, ktorým dôverujú až bezvýhradne a ktorí ich toho toľko potrebného už naučili a tak často uchránili pred nebezpečenstvom. A ak im autorita povie, že trojdňová mŕtvola dokáže vystúpať na nebesia, tak tomu uveria. Je veľmi ťažké sa takéhoto dlhodobého vtrénovania do mytológie a povier zbaviť. Podľa štatistík opustí vierovyznanie svojich rodičov v priemere len každé dvadsiate dieťa. Indoktrinácia je siný nástroj.

Môže to byť ešte horšie? Samozrejme. Čo ostáva človeku, ak rovnako komické tvrdenia prichádzajú aj z veľkej časti jeho okolia? Táto viera v komické tvrdenia sa často stáva v spoločnosti štandardom a normou, ktorá riadi všetko naokolo. Preto je ťažšie pre ináč rozumného človeka napríklad v moslimskej krajine dostať dostatok impulzov na premýšľanie a prehodnotenie svojej viery. Ak však človek rozumovo pomerne zdatný žijúci v západnej sekulárnej krajine tieto impulzy nechce zhodnotiť z dôvodu strachu z pochybovania, intelektuálnej lenivosti či odmietania pridať sa ku skupine tých zatracovaných ateistov, tak je otázkou skôr osobná neochota postaviť sa proti klamstvám a nie neschopnosť.

A netreba zabúdať, že aj inteligentní ľudia sú ovplyvniteľný konfirmačným skreslením, ilúziami a rôznymi biologickými vplyvmi, ktoré s nami hrajú rôzne hry.