Paradox s dušami.

21.02.2019

Kedy vstúpila duša do tela a či existovala ešte aj pred počatím, je téma, ktorá zamestnáva kresťanských teológov a apologetov už storočia. Existujú v podstate tri základné kresťanské pohľady na túto problematiku. 

1. Boh stvoril všetky duše už na počiatku a postupne vyčkávajú v nejakej čakárni na svoju príležitosť spojiť sa s telom. Toto je biblicky nepodložené tvrdenie. Často je však používané new age hnutím. Dáva aj možnosť myšlienke na reinkarnáciu.

2. Boh tvorí duše priebežne vždy, keď sa má stvoriť nové telo. Toto tvrdenie je čiastočne podporené bilickými veršami, no pripúšťa, že buď Boh vytvára nových ľudí s dedičným hriechom, čo stavia Boha do pozície kreténa alebo je koncept oslobodenia od hriechov Ježišovou smrťou prebytočný.

3. Duša je vytvorená fyzickým aktom rodičov bez zapojenia Boha. Pri tomto tvrdení by bola vysvetlená možnosť transferu duše s hriechom z rodičov na deti, a teda už od Adama. To znamená, duša je sexuálnym stykom vytvorená a Boh s tým nemá nič spoločné. Zástancovia kreacionizmu duše s týmto tvrdením nesúhlasia. Odmietajú ideu, že smrteľní ľudia dokážu vytvoriť nesmrteľnú dušu.

Tak či tak, vo všetkych troch prípadoch učenia je duša prítomná už v najpočiatočnejšom štádiu vývoja embrya, tzv. zygote (oplodnené vajíčko v prvom dni života).

Za čo konkrétne je duša zodpovedná nikto poriadne nevie. Od doby stredoveku, kedy ľudia nevedeli o fungovaní mozgu nič sa naše poznanie vedomia i podvedomia značne zdokonalilo. Vieme o mozgu dostatok na to, aby sme koncept duše vytvorenej nevzdelanými ľuďmi odmietli a označili za nepotrebný.

Navyše neexistuje ŽIADEN VEDECKÝ DÔKAZ existencie akejkoľvek duše (nemusí byť len kresťanská). Teisti síce často uvádzajú "výskum" doktora Duncana MacDougalla, ktorý údajne zvážil dušu po smrti človeka, avšak toto meranie vykonané začiatkom 20. storočia bolo veľmi nepresné, na malej vzorke ľudí a navyše neviedlo k žiadnym výsledkom, keďže telá strácali postupne častom viac a viac hmotnosti a niektoré svoju stratu po chvíľke získali späť. To, že ho vykonal doktor venujúci sa tejto oblasti výskumu, nerobí z tvrdenia automaticky pravdivé tvrdenie. Je to štandardná argumentačná chyba odvolávajúca sa na autoritu. Dôležitá je metóda výskumu a nie len osoba, ktorá ju vykonáva.

Existujú však aj prípady, na ktoré ani jeden z troch konceptov popísaný hore nevie odpovedať. Takéto otázky prichádzajú postupne, keď veda nachádza nové a presnejšie popisy reálnych dejov a zákonitostí, ktorým podlieha nie len ľudský organizmus, ale celý kozmos. Na takú možnosť totiž mozgy staroveku a stredoveku nepomysleli.

Ak sa tu teda nájde zástanca existencie duše, môže mi prosím odpovedať na otázku, čo sa stane s dušou v prípadoch, ktoré sú uvedené na obrázku?