Nakoľko sú Vianoce kresťanské?

13.03.2019

Či už plánujete tieto dni sláviť sviatky nazvané zimný slnovrat (u nás nazvaný Kračún), Chanuka, Vianoce, Kwanzaa, Saturnálie, HumanLight, sekulárny Festivus alebo proste to čo veľa z nás - SVIATKY pokoja a mieru - ako mix rodinných a v našich končinách doposiaľ aj pohanských tradícií, nenechajte si tieto sviatky nikým pokaziť a nedovoľte nikomu diktovať, čo môžete a čo nemôžete sláviť. 

Podľa niektorých kresťanov totiž Vianoce nemôže sláviť každý. Samozrejme tým poukazujú na NEKRESŤANOV.

Tieto sviatky tak ako sa vo všeobecnosti slávia, majú pramálo spoločného s narodením Krista (ktorý sa navyše v tomto období ani nenarodil). Súčasné Vianoce sú plné konzumu a míňania peňazí na darčeky pre ostatných, zdobenia ihličnatých stromčekov, imiel, prepchávania sa pri slávnostnej večeri, koláčikov, oddychu v kruhu rodiny a priateľov, sledovania obľúbených filmov či akéhokoľvek iného relaxu,... Kde v tomto typickom obraze Vianoc vidíte Ježiša?

NIKTO netuší kedy sa Ježiš narodil a ani Biblia v tom nie je jasná. Podľa evanjelií je dokonca dosť nepravdepodobné, žeby to bolo v období zimy. Na zistenie dátumu či vôbec ročného obdobia alebo roku sa radšej nepozerajte do Biblie, lebo dostanete mnoho protirečiacich tvrdení, z ktorých nakoniec nevzíde žiadne prekrývajúce sa obdobie.

V prvých storočiach boli dátumy údajného narodenia Ježiša viaceré, no ani jedno z nich nebolo 25.12. To sa prvýkrát uvádza až v polovici štvrtého storočia. Podľa encyklopédie Britanica existuje 133 rôznych názorov na určenie dátumu, v ktorom sa Ježiš narodil v rozmedzí od 7. roku pred naším letopočtom po rok 6 nášho letopočtu. Dnes všeobecne uznávaný pravdepodobný rok narodenia Krista leží medzi rokmi 6 a 4 pred naším letopočtom (v období vládnutia kráľa Herodesa I).

Navyše písomnosti ranných kresťanov uvádzajú, že sa narodenie Ježiša v prvých storočiach vôbec neslávilo. Dokonca oslavy narodenín vo všeobecnosti boli kedysi brané ako pohanský zvyk.
Takže ak chcete sláviť nejaké KONKRÉTNE narodeniny, slávte 25. decembra napríklad narodeniny Isaaca Newtona (dátum podľa vtedy užívaného juliánskeho kalendára).

Podľa aktuálnych prieskumov chápu mladí ľudia Vianoce viac ako kultúrne, než náboženské sviatky. Tešia sa hlavne na stretávanie s rodinou a spoločne strávené chvíle. Práve na to najúžasnejšie, čo robí Vianoce Vianocami. A tak to má byť.

Nech sa už kresťania rozhodli z akéhokoľvek dôvodu vybrať si tento dátum za narodeninovú párty (a "náhodou" si to napasovali na sviatky pohanov, ktorých chceli prekonvertovať), pridali si k tomu aj pohanskú symboliku (napríklad aj ihličnaté stromy boli typickým symbolom severopohanských osláv zimného slnovratu. Zdobenie drevených pohanských symbolov je navyše Bibliou zakázané).

A rovnako ako my kresťanom nevyčítame ozaj bohaté pohanské prvky v ich oslavách narodenia Ježiša, verím, že rozumný kresťan nebude vyčítať ateistom, humanistom či akýmkoľvek inovercom napríklad počúvanie vianočnej hudby pri tradičnom stretnutí s rodinami a obdarovávaní sa.

A že tieto sviatky voláme aj my Vianoce (pôvodne z nemeckého Weihnachten, čo zdĺhavou cestou smeruje k slovu svätý)? 

Čo na tom záleží. Tiež nikto nezakazuje veriacim používať slovo Január, ktoré je odvodené od rímskeho boha začiatku JANUSa alebo Marec od rímskeho boha vojny MARSa. Nikto predsa nemusí veriť v existenciu Janusa či Marsa, rovnako ako my nemusíme veriť na božskosť Ježiša, aby sme si po svojom užili vianočné sviatky - tradičné meno pre toto obdobie.

Všetkým Vám prajem krásne a veselé SVIATKY plné pohody a racionálneho zmýšľania.