Náboženstvo na školách?

Je naozaj nutné, aby sa náboženstvo (v súčasnej forme) pretlačilo ešte aj do škôl?

Na Slovensku je takmer dvakrát toľko kostolov, než základných škôl. Prevažná väčšina je katolíckych, samozrejme. V máloktorej dedine nájdete školu, v takmer žiadnej nenájdete nemocnicu či liečebňu. Ale v takmer každej dedine nájdete kostol - najvyššiu budovu široko-ďaleko. To však nestačí.

Katolícka cirkev si v jednom z bodov Vatikánskej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou vybojovala aj hodiny kresťanskej propagandy na školách.

Nie, cirkvi na Slovensku nejde o výučbu všeobecného NÁBOŽENSTVA (religionistiky). Zásadne odmietajú výučbu náboženskej filozofie, ktorá by podrobne analyzovala všetky druhy vieroúk vrátane islamu, hinduizmu, budhizmu, pastafariánstva a ďalších svetových náboženstiev. Nejde im o výučbu mytológie, zaniknutých náboženstiev a ich obrovského vplyvu na vývoj kultúr. Nezaujíma ich pravdivé osvetlenie skutočnej (často značne temnej) histórie kresťanstva.

Jediné o čo im ide, je svedomitá príprava detí na prvé sväté prijímanie, získavanie poslušných členov kresťanskej rodiny, propaganda kresťanského dogmatizmu a šírenie vlastných názorov na všetky aspekty spoločenského života.

V západných krajinách je to tak, že medzi mladými ľuďmi je badateľný trend upúšťania od cirkevných rituálov a pravidelnej návštevy kostolov. Toho sa bojí aj slovenský klérus. Za poslednú dobu si cirkev za pomoci KDH a príbuzných odnoží vybudovala silné postavenie a presadila okrem iného aj výučbu náboženstva na školách. Na vnútenie Vatikánskej zmluvy všetkým Slovákom našli dostatok sily, ochoty a aj vôle. Avšak na odluku cirkvi od štátu už vôľu hľadať nechcú.

Konferencia biskupov pri presadzovaní povinne voliteľného predmetu "náboženstvo" do výučby prvého stupňa základných škôl doslova uviedla, že "... v tomto vývinovom období dieťaťa sa vytvárajú základy správneho hodnotového nasmerovania, základy ľudskej morálky a SPRÁVNYCH NÁBOŽENSKÝCH POSTOJOV."

Presne tak. Dieťa je vtedy ľahko formovateľné a preto ho musia odchytiť čo najskôr. Do všade stojacich kostolov ich prilákať nevedeli ani kostolné zvony (a to sa o ich sexuálnom obťažovaní v sakristii ešte nehovorilo), ani desiatky plnofarebne ilustrovaných Biblií na pultoch našich kníhkupectiev s vhodne vyselektovanými príbehmi, a tak sa uzniesli, že "ak nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore". Náboženská propaganda sa musela presunúť do škôl, a to aj keď je to v rozpore s hneď prvou vetou Základného ustanovenia našej ústavy. 

Etická výchova nemá byť alternatívou pre výučbu náboženstva. To nie sú dve odrody toho istého. Náboženstvo ako jednostranná propaganda jedného z množstva vierovyznaní nemá čo robiť na štátnych školách a vôbec nemá figurovať na školskom vysvedčení.

Ako som už nie raz písal, nie som za zákaz výučby náboženstiev. Práve naopak. Podľa mňa je to veľmi dôležitý zdroj informácií o našej histórii a kultúre. Ale musí sa vyučovať úplne ináč, než sa to robí dnes. Popri etike a nezamerané na jedinú vetvu a aj to formou propagandy a hlásania jedinej pravdy.

Rodičia nech vedú svoje deti k viere mimo školu. Tiež nič nenarobíme s tým, ak im doma vykladajú o návštevách UFO či plochej Zemi. Je to smutné, no je to tak. Výchova detí s prihliadnutím na istú filozofickú, politickú či náboženskú ideológiu nie je trestná, kým tým dieťa netrpí.

A práve preto je školstvo také dôležité. Dieťa v škole by malo získavať skutočne objektívne a vedeckým skúmaním podložené fakty, aby dokázalo objektívne zhodnotiť náboženské i nenáboženské názory a doktríny, s ktorými sa stretáva v rodine a okolí a dokázalo si v budúcnosti nájsť vlastnú cestu. Škola má priviesť deti k tomu, ako myslieť a nie čo si myslieť.