Môže konať dobré skutky iba nábožensky založený človek?
12.03.2019
Často pri diskusiách o náboženstve a viere, keď už dôjdu všetky možné "argumenty" a veriaci nemá, čo by ešte použil, skúsi uviesť toto:
"Tak či tak je jedno na čom je náboženstvo postavené. Dôležité je, že koná dobro a pomáha ľuďom".
Takýto argument má dve zásadné chyby.
Za prvé, si dotyčný očividne nie je vedomý (alebo skôr nechce byť vedomý) všetkých tých barbarstiev, ktoré v minulosti ale aj v súčastnosti organizované náboženstvo pácha. A čo je ešte horšie, de facto rozdeľuje spoločnosť. To vedie k nenávisti a intolerancii medzi týmito skupinami.
Za druhé, nie je jediná činnosť či prospešná aktivita, ktorá by nemohla byť vykonávaná bez náboženstva. Ľudia sa nemusia zgrupovať v kostoloch, aby dokázali pomáhať ľuďom v núdzi, správne viedli medziľudské vzťahy, zvažovali čo je dobré a čo zlé, či akokoľvek ináč žili plnohodnotný a prospešný život pre seba i spoločnosť.
Náboženstvo NIE JE podmienkou k lepšiemu životu. Je to len snaha o jednu z ciest. Ale ako vidíme, nie vždy úspešná.
A AJ KEBY malo náboženstvo skrz naskrz len pozitívne účinky na ľudí a spoločnosť, stále to nedokazuje, že existuje nejaký Boh či vyššia moc. Hľadanie pravdy o nás a našom postavení v kozme je to, čo nás ženie dopredu. Nie lipnutie na tzv. "absolútnej pravde", ktorá neponúka možnosť rozvoja a pokroku - nech už by bola akákoľvek pozitívna. Bol by to len príjemný pocit z klamu (niekomu to však stačí).