Mikuláš Koperník

24.05.2021

Pred 478 rokmi v dnešný deň (24. mája 1543) zomrel jeden z najznámejších priekopníkov astronómie, poľsko-nemecký fyzik, matematik, lékar a člen duchovenstva Mikuláš Koperník.

Preslávil ho hlavne jeho heliocentický model 🌞 slnečnej sústavy, ktorý vytrháva Zem z nehybného centra univerza a navzdory katolíckym neomylným doktrínam hľadiacim na Zem 🌍 ako jedinečný priestor v samom strede celého vesmíru (stvorenom nadprirodzeným tvorcom ako dokonalý svet pre jeho projekt), sa stáva Zem iba jedným z nebeských telies obiehajúcich našu hviezdu.

Do doby Koperníka sa orientovala takmer celá západná civilizácia, a teda aj kresťanmi vytvorená vierouka, na poznatky známe ešte z antiky - od Aristotela a hlavne od Ptolemaia, podľa ktorého sa planéty pohybovali okolo fixnej Zeme po komplikovaných epicyklách. Tento Ptolemaiov model (pre lepšiu predstavu si pozriete www.youtube.com/watch?v=EpSy0Lkm3zM) prijala aj katolícka cirkev a presadzovala ju dlhých štrnásť storočí ako svoju doktrínu.

Koperník vypracoval alternatívny model, ktorý v roku 1543 popísal v diele 📘 "De revolutionibus orbium coelestium" (O obehoch hviezdnych sfér). Toto dielo vyšlo v tlači až v poslednom roku jeho života, aj keď na ňom autor pracoval niekoľko desaťročí. Knihu venoval osobne pápežovi, no cirkev ju aj tak v roku 1616 zaradila na zoznam zakázanej literatúry, čo svedčí o silnej cirkevnej averzii k zmene jej názorov. A nie len toto dielo bolo zakázané, ale aj všetky ďalšie, ktoré by sa na Koperníkovu teóriu odvolávali. Tento zákaz bol zrušený až na konci 19. storočia, kedy konzervatívna a silne skostnatená cirkev konečne dokázala povýšiť fakty nad niektoré dogmy.

Táto predstava Zeme obiehajúcej okolo Slnka nebola však úplne nová. ❗ Už sedemnásť storočí predtým popísal tento pohyb grécky matematik Aristarchos. V jeho modeli obiehali planéty okolo Slnka po kruhových dráhach a táto myšlienka výrazne ovplyvnila aj Koperníka, ktorý sa dostal k zabudnutých dielam citujúcim Aristarcha (jeho vlastné originálne diela sa nezachovali).

Teda aj keď táto predstava usporiadania sveta nebola úplne nová, dočkala sa zúrivého odporu. Tento model bol podľa cirkvi údajne v rozpore s učením biblie, podľa ktorej vraj všetko obieha okolo Zeme - aj keď v skutočnosti sa to v biblii nikde takto priamo nepíše. V dobe keď bola biblia spísaná sa ľudia dokonca domnievali, že Zem je plochá (a ani duch svätý, ktorý inšpiroval pisateľov to očividne nevedel a tak sa k tomu nevyjadroval). 

Ale píše sa v nej napríklad, ako Jozua prikázal Slnku, aby zastalo ☀️✋ (Joz 10:12). Na jeho zastavenie sa však logicky muselo aj pohybovať (okolo Zeme), a tu nastal rozpor v chápaní primitívnych biblických textov a pozorovania sveta.

Jezuitský duchovný Christoph Clavius sa vyjadril, že "Koperníkova teória obsahuje veľa absurdných a klamných tvrdení." Ale ani protestanti ju veľmi neprijali. Martin Luther uviedol, že "Hlupák chce prevrátiť celú astronomickú vedu, ale Sväté texty jasne píšu, že Jozua nariadil zastaviť Slnko a nie Zem."

Tento spor medzi geocentrikmi a heliocentrikmi sa ťahal ešte veľmi dlhé obdobie. Vrcholil aj obvinením Galilea Galileiho z kacírstva za obhajobu Koperníkovej teórie a domácim uväznením (za čo sa cirkev v 1992 konečne verejne ospravedlnila). Galileo musel Koperníkov heliocentrický model zavrhnúť, aby unikol trestu smrti od inkvizície (že to inkvizícia môže myslieť vážne sa mohol presvedčiť na príbehu G. Bruna 🔥).

Koperníkovu teóriu matematicky potvrdil a spresnil na sklonku 16. a 17. storočia nemecký matematik a astronóm Johannes Kepler zavedením presných rovníc popisujúcich pohyb nebeských telies, podľa ktorých sa planéty pohybujú po eliptických dráhach okolo našej hviezdy. Koperníkovi sa predtým nedarilo dostať veľmi presné hodnoty predpovedí hlavne kvôli tomu, že predpokladal kruhové dráhy, ktoré však nezodpovedajú realite.

Až o desiatky rokov neskôr, keď Newton za pomoci gravitačných zákonov dokázal vysvetliť princíp heliocentrického systému, už nebolo žiadnych pochýb. Dokázal ním dokonale predpovedať správanie planét a jeho predpovede boli aj presne pozorované a potvrdené.

Aj keď Kopernikov model presúva Zem do menej lukratívnej a ničím zvláštnej polohy (a vedecká komunita tak vo všeobecnosti zavrhla predstavu človeka v strede sveta), jeho osobný názor na svet formovaný kresťanskou náukou ostal stále antropocentrický - stále považoval človeka za "stred" celého univerza, za najdôležitejší výtvor Boha.

🖤 Jeho prínos k vedeckému poznávaniu kozmu a hlavne dopad na neskoršie výskumy sú však neoddiskutovateľné. Ukázal, že fakty a vedecké metódy sú pri hľadaní pravdy oveľa dôležitejšie, než tradície a doktríny náboženstiev.

🧮 Na záver mám ešte jednu poznámku k všeobecne zastávanému názoru, že Koperník ukázal, že Ptolemaios sa totálne mýlil:

Nie je to úplne tak, ak sa na to pozriete z pohľadu kinematiky. K popisu modelu vesmíru je možné použiť oba matematické modely. Naše pozorovanie vesmíru môžeme matematicky popísať z pohľadu statickej Zeme i statického Slnka. Ale ani to nie je statické k inej vzťažnej sústave.

Koperníkov model je však výrazne elegantnejší a matematicky jednoduchší na popis, než ten Ptolemaiov. Čiže aj Ptolemaiov model by sa dal (po výraznom spresnení) využiť, no bol by nepraktický.

Otázkou však skôr je filozofický spor "stredu, a teda aj dôležitosti" našej rodnej planéty a to, že vesmír nedbá na to, čo sa deje na jednej z planét, ktoré obiehajú jednu z hviezd. To, že Zem sa stala len jednou z obežníc a nie alfou-omegou celého kozmu, bol veľkým krokom k pochopeniu našej naturálnej podstaty, ktorá nie je ničím zvýhodňovaná.