Má sa cirkev za čo ospravedlňovať?

20.02.2019

Jan Pavol II bol jedným z mála pápežov, ktorý dokázal prejaviť aspoň akú takú morálnu odvahu a i napriek mnohým konzervatívnym a neoblomným postojom (napríklad voči potratom a antikoncepcii), podporoval napríklad vedecké poznávanie sveta a hlavne dokázal otvorene priznať chyby, ktoré v minulosti napáchala cirkev a oficiálne sa ospravedlnil. Za tieto učinené ospravedlnenia sa mu aj po smrti dostalo všeobecného uznania.

Konečne sa niekto ospravedlnil napríklad Židom za stovky rokov trvajúci antisemitizmus zo strany kresťanov, moslimom za krížové výpravy, východným ortodoxným kresťanom za perzekúciu zo strany Ríma, či štvrtú križiacku výpravu, ktorá zničila celý Konštantinopol (centrum ortodoxie) a takisto vyjadril ľútosť nad činnosťou svätej inkvizície. To bola teda riadna zmena.

Pápežské ospravedlnenie sú totiž dosť súčasným fenoménom. Prečo? Musíme si uvedomiť, v akom svete sa ocitli katolíci - v západnom sekulárnom svete, v ktorom sa už ľudia nemusia báť perzekúcie, prenasledovania, väznenia či dokonca upaľovania, ak si dovolia povedať niečo proti nemorálnym krokom tejto Bohom chránenej inštitúcie.

V minulosti si NEOMYLNÉ bytosti nazývané pápeži veľmi nemohli dovoliť ospravedlňovať sa. Až Ján Pavol II nabral odvahu a postupne sa začal ospravedlňovať a ospravedlňovať a ospravedlňovať. Mal čo robiť - zoznam je dlhý.

Napríklad v roku 1992 sa konečne ospravedlnil za prenasledovanie Galilea Galileiho (prvýkrát po takmer 360 rokoch od doby čo ho rímskokatolícka cirkev súdila za to, že mal heretický pohľad na svet, ktorý sa nezhodoval s Biblickým učením - áno, za heliocentrizmus ), v roku 1993 za účasť katolíckej cirkvi pri obchodovaní s otrokmi, v 1995 za náboženskú vojnu proti reformácii a neskôr toho roku aj za historické znevažovanie žien a uberanie ich práv, v roku 1998 za mlčanie a pasívny postoj Vatikánu k Holokaustu o ktorom dobre vedela, v 1999 za popravu Jána Husa (z roku 1415), v roku 2000 za opovrhovanie náboženskými tradíciami a kultúry menšín katolíkmi (len za tie v minulosti) a v 2001 za sexuálne zneužívanie detí v predošlých desaťročiach i za sexuálne obťažovanie mníšok prevažne v rozvojových krajinách.

K tomu pridal ospravedlnenie Číňanom za správanie katolíckych misionárov v koloniálnej dobe a za desaťtisíce ukradnutých detí ich rodinám austrálskych domorodcov na začiatku 20. storočia (ktoré boli vykonávané na základe vtedajšej federálnej politiky, s výraznou pomocou cirkevných misií, kam boli deti strkané).

A bolo toho ešte viac. Ako uviedol Hitchens vo svojej knihe God is not great "Človek by mohol nadobudnúť pocit, že jednanie cirkvi bolo v minulosti väčšinou chybné a často až zločinné, avšak vďaka pokániu sa svojich hriechov teraz zbavila a je pripravená stať sa OPÄŤ NEOMYLNOU."
Ďalšieho pápeža Benedikta XVI ospravedlňovanie už tak veľmi nevzrušovalo, no zase toho ani tak veľa nestihol za tu krátku dobu úradovania a radšej to predčasne vzdal (asi keď videl, za čo všetko by sa ešte musel ospravedlňovať).

Súčasný pápež František musel okrem aktuálneho sexuálneho vyčíňania jeho podriadených, zasahovať aj pri ďalších nevyriešených účtoch. V roku 2016 sa spolu s Rwandskými biskupmi oficiálne ospravedlnili za genocídu z roku 1994, pri ktorej bolo kresťanmi zmasakrovaných 800 000 ľudí. Ospravedlnil sa aj utečencom za neochotu katolíkov privítať ich vo vlastných krajinách (čomu sa nečudujem, lebo sa boja, že by sa im mohlo stať to isté, čo oni kedysi robili pohanom a polyteistom) a tiež sa ospravedlnil LGBT komunite za diskrimináciu voči nim (ako keby svoj postoj teraz výrazne zlepšili - no nič, aspoň sa je za čo ospravedlňovať aj nabudúce).

Pápež František naozaj vystupuje výrazne ináč, než stovky jeho predchodcov. Jeho (relatívne) pozitívne výroky na účet ateistov či LGBT zarazili nie len veriacich, ale i neveriacich. Zrazu to vyzerá, že katolícka cirkev naozaj prechádza malou reformáciou. Bill Mahler vo svojej šou dokonca, zavtipkoval, že podľa jeho mienky "je pápež Frank ateista" :-)

Je to naozaj vítaná zmena v tejto skorumpovanej a morálne deravej inštitúcii. Samozrejme nie všetko smeruje len k dobrému a jeho postoj voči celibátu, potratom či antikoncepcii potrebujú ešte riadne prehodnotiť, no je to enormná zmena v počínaní, hlavne v porovnaní s tým, čo tu bolo dlhé storočia pred ním. O tom najhoršom z neomylného pápežstva som písal dávnejšie tu https://goo.gl/g4Aayk

Ok, teda. Zopár posledných pápežov za pár vecí ospravedlnilo (čo je aké-také záchranné koleso pre katolíkov v súčasnej spoločnosti, lebo stredovek by im už nikto netoleroval). Oficiálne si priznali svoje chyby. Ale je to už všetko?
Ani zďaleka nie. Nikto si doposiaľ oficiálne nepriznal zodpovednosť za milióny mŕtvych hlavne po celej Afrike, ktorých zabíja vírus HIV len z dôvodu, že títo ľudia boli zastrašovaní večným zatratením, ak použijú kondómy, ktoré ako vieme, slúžia ako profylakčné opatrenie voči AIDS ochoreniu. 

Nepriznali si ani ničenie domorodých kultúr posielaním misionárov do Indonézie, Ázie, Afriky či Južnej Ameriky (aj keď tu sa Ján Pavol II ospravedlnil v 2001 cez internet za hrubé zaobchádzanie misionárov k domorodcom v Južnom Pacifiku). 

Nepriznali si nútené konvertovania európskych pohanov či pôvodných amerických obyvateľov. 

Kedy si priznajú napríklad, že väčšinu bohatstva získali psychickým vydieraním chudoby, od ktorej pod hrozbou zatratenia vyberali za odpustky? 

Novoobjavené zakrývanie a ututlávanie pedofílnej epidémie medzi kňazmi sa akosi ešte stále nedostalo ani na úroveň štipky zodpovedného prístupu. Súčasný pápež František síce v Čile ukázal, že ako prvý v dlhej histórii pápežstva sa dokáže ospravedlniť aj za aktuálne prípady - a nie len historické a takmer zabudnuté - a že pápežské ospravedlnenie konečne prešli evolučným vývojom (asi tak z baktérie na muchu), no v tom množstve obvinení je to aj tak iba kvapka v oceáne. 

Neospravedlnili sa ani za to, že cirkev stále diskriminuje ženy a nedovolí im stať sa rovnocennými partnermi - kňažkami, biskupkami či dokonca snáď pápežkami.

Neospravedlnili sa za to, že väčšina dodnes označuje homosexuálov za mentálne chorých (aj František najprv odporúčal rodičom homosexuálnych detí, aby navštívili psychiatra, no asi sa časom nad tým zamyslel a nedávno povedal, že na sexuálnej orientácii nezáleží a Boh ich takých stvoril) a hriešnych, lebo ich "úchylka" je v rozpore s Božím zákonom.

Zopár ďalších dôvodov na ospravedlnenie by sa ešte našlo. Čo tak sa ospravedlniť za psychické deptanie ľudí výmyslami ako peklo či limbo? Limbo (predpeklie) si vymyslela katolícka cirkev pre nedonosené a nepokrstené deti a tým hodili do smútku státisíce rodičov. Samozrejme tento čisto katolícky výmysel časom odvolali (u katolíkov môže mať absolútne pravdivá dogma aj svoju trvanlivosť), no k ospravedlneniu nedošlo. 

A čo tak peklo, ktoré nedávno pápež František po stovkách rokov označil za imaginárnu vec? Kto sa ospravedlní deťom za pocikávanie v noci a budenie sa z nočných môr, nakoľko doslova verili v existenciu spaľujúceho večného ohňa? Ako povedal Matt Dillahunty "Poznám ateistov, ktorí opustili cirkev pred desiatkami rokov a ešte dnes sa zobúdzajú v noci so strachom z pekla, ktoré im bolo v detstve tak hlboko vštiepené do mozgov." Kto a kedy sa chystá ospravedlniť za tuto hrôzu páchanú na miliónoch ľudí?

Rovnako veľmi nedúfam, že si niekedy priznajú zabrzdenie pokroku na dlhé storočia a prenasledovanie vedcov a mysliteľov. Boli doby, kedy im nesedeli nie len názory ako napr. veľký vesmír so Zemou rotujúcou okolo Slnka, ale aj číslo nula, pouličné osvetlenie, jóga, ďalekohľady a podobné malichernosti. Všetko čo bolo nové, inovatívne a rozdielne, bolo zakázané.

Áno, prístup cirkvi sa v poslednej dobe zmenil - vďaka tlaku okolia. Ak by sekulárna spoločnosť neovplyvňovala cirkev, bolo by to tu rovnaké ako v štátoch riadených moslimskou Šaríou. Boli doby, kedy islam nebol najväčšou náboženskou hrôzou - bolo ňou kresťanstvo.

Cirkev sa začala ospravedlňovať za svinstvá, čo napáchali jej vedúci členovia. No ospravedlnenie znásilneným deťom je nám (a hlavne im) nanič, ak nebude viditeľné aj adekvátne trestanie zodpovedných a zavedené urýchlené opatrenia k tomu, aby sa to už nemohlo nikdy udiať. Jedným z dobrých krokov by bolo zrušenie celibátu a ochota nechať kňazov sa zosobášiť a vytvoriť plnohodnotnú rodinu (za ktorú tak strašne bojujú).

Ale nie. Oni sa budú radšej modliť a prosiť o odpustenie. A toto ich pokrytectvo neplatí len pre pedofílne aféry, ale rovnako aj netoleranciu voči menšinám, obohacovanie sa či netolerovanie žien za rovnocenné. Reči a zase len reči, no skutok sa nestal.